Ako sa dá predstierať, že v Británii alebo vo Francúzsku dnes neexistujú ľudia neprotestujú. Veď len vo Francúzsku boli cez víkend miliónové demonštrácie. Zasahovala polícia. A potom, ako je možné, že sú nemé?

Západný naratív sa nikdy nestaral o to, aby priznal, že v Iráne vládnu zvolené vlády. Veľkou otázkou je, či by takéto pouličné násilie v Iráne vypuklo bez tajnej podpory a koordinácie zahraničných spravodajských služieb? Nemá zmysel diskutovať o iránskej politike, keď sme v režime popierania celej histórie zahraničného zasahovania do vnútorných záležitostí tejto krajiny.

Slávna esej Michela Foucaulta o iránskej revolúcii O čom snívajú Iránci? sa začína autorovou výmenou názorov s iránskym aktivistom v uliciach Teheránu hýriacich revolučným zápalom v roku 1978: „Nikdy nás nepustia z vlastnej vôle. Nie viac ako vo Vietname.“ Ja (Foucault) som chcel odpovedať, že sú ešte menej ochotní pustiť vás ako vo Vietname, kvôli rope.“

Dnes, o štyri desaťročia neskôr, táto historická realita pokračuje. Pravdepodobne sa teraz môže stať ešte komplikovanejšou a ťažšie riešiteľnou, keďže iránska ropa a plyn sa majú spojiť s ruskou, ďalšou energetickou veľmocou. Agentúra Associated Press dnes medzitým informovala, že Irán a Rusko tiež smerujú k prepojeniu svojich bankových systémov a odvracajú sa od petrodolára.

Prečítajte si údaje amerického Úradu pre energetické informácie  a dozviete sa, prečo je správa AP dôležitá. Jednoducho povedané, takmer štvrtina svetových zásob ropy a približne 40 % svetových zásob plynu sa môže potenciálne obchodovať mimo západného bankového systému, ak budú ruská a iránska politika fungovať v tandeme, čím zasadia „svetovej mene“, americkému doláru, ranu.

Stačí povedať, že protesty v Iráne boli nepochybne reakciou Západu na vznikajúce spojenectvo medzi Iránom a Ruskom. Teraz, keď protesty kvôli hidžábu „utíchli“, sa modus operandi zmení z farebnej revolúcie späť na klasický spôsob sabotáží a atentátov (najmä po návrate Benjamina Netanjahua k moci v Izraeli).

Rozvíjajúca sa vojenská spolupráca medzi Iránom a Ruskom dostáva Teherán do hľadáčika Washingtonu. V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Západ vidí Irán novým spôsobom. Ruský záujem o získanie Iránu na palubu Moskvou sprostredkovaného procesu turecko-sýrskeho zbližovania totiž zdôrazňuje, že Kremeľ odhodil akúkoľvek rezervovanosť, ktorú by v minulosti mal voči spájaniu sa s Iránom v geopolitických projektoch.

V utorok minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii s egyptským ministrom zahraničných vecí Sámihom Šukrím, ktorý bol na návšteve v Moskve, vyhlásil, že „Rusko, Irán a Turecko sú členmi astanskej trojky, ktorá sa zaoberá sýrskym urovnaním. Preto považujem za absolútne logické, že akákoľvek ďalšia komunikácia o normalizácii vzťahov medzi Tureckom a Sýriou bude zahŕňať aj Rusko a Irán.

„Pokiaľ ide o časový rámec a konkrétne formáty účasti, či už na vojenskej, diplomatickej alebo inej úrovni, tie sa v súčasnosti upresňujú. Plne chápeme, že je potrebné postupovať krok za krokom, takže každý krok vpred by mal priniesť konkrétne, hoci aj menšie výsledky.”

Pre USA a ich západných spojencov (a Izrael) bude obzvlášť nepríjemné, že Turecko tento vývoj srdečne privítalo, čím sa zvýraznil nástup „astanskej trojky“ v geopolitike Sýrie.

Poradca tureckého prezidenta Recepa Erdogana pre zahraničnú politiku Ibrahim Kalin povedal: „Teší nás, že sa Irán pripája k tomuto procesu. Irán je dôležitou stranou. Myslím si, že bude schopný prispieť k tomuto procesu. Účasť Iránu na procese rokovaní, ktoré sa konajú za sprostredkovania Ruska, ho uľahčí. V rámci tohto procesu hovoríme o zaistení bezpečnosti našich hraníc, neutralizácii teroristickej hrozby vo vzťahu k našej krajine, návrate sýrskych utečencov, dôstojnom a bezpečnom návrate.“

Kalin prezradil, že stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí Ruska, Turecka, Sýrie a Iránu možno očakávať „v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov“. Nie je prekvapením, že sa dá očakávať zbližovanie záujmov USA, Izraela a Kurdov (a Kyjeva) s cieľom vybaviť si účty s Iránom.

Prvé náznaky už existujú. Podľa iránskeho ministerstva obrany sa na útoku na vojenské zariadenie v meste Isfahán v piatok okolo polnoci podieľali tri bezpilotné lietadlá. Uviedlo, že jeden dron bol zničený systémami protivzdušnej obrany a dva boli zachytené „obrannými pascami“, čo spôsobilo menšie škody na budove. Neboli zaznamenané žiadne obete.

Hovorca Pentagónu brigádny generál Patrick Ryder okamžite uviedol, že americká armáda sa na úderoch nepodieľala, ale odmietol bližšie špekulovať. Denník Wall Street Journal však citoval nemenovaných „amerických predstaviteľov a ľudí oboznámených s operáciou“, podľa ktorých útok uskutočnil Izrael. Denník New York Times tiež menoval izraelskú spravodajskú službu Mosad, pričom citoval „vysokých predstaviteľov (americkej) spravodajskej služby“. (tu)

V provincii Isfahán sa nachádza veľká letecká základňa, veľký komplex na výrobu rakiet a niekoľko jadrových zariadení. Oficiálna iránska tlačová agentúra Irna uviedla, že bezpilotné lietadlá sa zamerali na továreň na výrobu munície. BBC zdôraznila, že „útok prichádza uprostred zvýšeného napätia v súvislosti s iránskym jadrovým programom a jeho dodávkami zbraní do ruskej vojny na Ukrajine“.

Agentúra NourNews, ktorá je napojená na iránske národné bezpečnostné inštitúcie, v stredu zverejnila, že forenzní experti porovnali telo, motory, napájanie a navigačný systém zostrelených bezpilotných lietadiel a „presne určili ich výrobcu a odhalili dôležité stopy“.

Druhá správa, ktorú v stredu priniesla agentúra NourNews, zachádzala do ďalších podrobností, podľa ktorých kurdské teroristické zložky so sídlom v irackom Kurdistane boli nasadené „zahraničnou bezpečnostnou službou“ na pašovanie častí bezpilotných lietadiel a výbušných materiálov cez hranice „jednou z neprístupných ciest“ na severozápade“ Iránu, ktoré boli neskôr zmontované vo „vybavenej dielni s použitím vycvičených síl“. Zdá sa, že iránske bezpečnostné orgány mali o takomto teroristickom útoku určité tušenie na základe augustového vypočúvania kurdskej teroristickej skupiny pracujúcej pre izraelskú agentúru Mossad.

Ohromujúcim rozmerom tejto špinavej aféry však je, že vysokopostavený poradca ukrajinského prezidenta Zelenského spojil útok v Isfaháne s údajnými dodávkami iránskych bezpilotných lietadiel do Ruska. Nemenovaný iránsky predstaviteľ medzitým reagoval, že ak sa Kyjev nezriekne akéhokoľvek takéhoto prepojenia, aj Teherán môže zaujať „nový prístup, ktorý je primeraný správaniu kyjevskej vlády“.

Na prepojenie súvislostí pri útoku v Isfaháne nie je potrebná veľká vynaliezavosť – ukrajinská a izraelská rozviedka (a americkí pohlavári v Kyjeve) operovali prostredníctvom kurdských skupín so sídlom v irackom Kurdistane, ktoré majú dlhodobé väzby na USA aj Mossad, a „spiacich buniek“ v Iráne.

Pointa je v tom, že dnes by takmer všetko, čo sa týka bezpečnosti Iránu, malo zahraničný rozmer – aj keď skrytý za hidžábom alebo rubrikami demokracie a ľudských práv. Svedčí o tom história. Niet pochýb o tom, že čas prítomný a čas minulý sú v Iráne prepojené takým spôsobom, že oba by mohli byť prítomné v čase budúcom, a – ak si požičiame od anglického básnika TS Eliota – čas budúci možno rovnako dobre považovať za „obsiahnutý v čase minulom“.