Môj profil 
Predplatné
Z Čaputovej vyjadrenia malo byť cítiť, že dejiny nášho národa sú pre ňu “španielskou dedinou”. Čo bolo viac než zjavné keď povedala, “že vznik Československej republiky by mal byť sviatkom aj na Slovensku.”
Hrnko ale upozorňuje, že 28. 10. 1918 žiadna “Československá republika” nevznikla. V tento deň len pražský Národný výbor vo svojom vyhlásení konštatoval, že “československý štát sa stal skutočnosťou”. “To, že Slováci spolu s Čechmi bojovali za vytvorenia česko-slovenského štátu, akosi pražský Národný výbor nezaujímalo. To, že to podpísal Živnobankou platený agent vplyvu V. Šrobár, nemá žiadnu relevanciu pre Slovensko, pretože od legitímnych orgánov slovenského národa (SNR a SNS) bol upozornený, že sa nemá k ničomu zaväzovať.”
Skutočný vznik česko-slovenského štátu bol, ako píše Hrnko, zavŕšený až 30. októbra 1918, keď sa k nemu prihlásili legitímny zástupcovia slovenského národa v Deklarácii slovenského národa. Práve tento deň, by mal byť skutočný štátny sviatok pre Slovensko.
“Nie vyhlásenie z Prahy, ktoré bolo pošliapaním všetkých slovensko-českých programových dokumentov (Clevelandskej dohody, Kyjevského protokolu i Pittsburskej dohody). Vo všetkých týchto dokumentoch sa hovorilo o prihlásení sa k spoločnému česko-slovenskému štátu a rovnako o česko-slovenskom štáte sa hovorí v Deklarácii slovenského národa. o Tom, že Česko-Slovensko vzniklo ako spoločný štát svedčí aj preambula tzv. Malej Saintgermainskej dohody z 11. septembra 1919, kde sa hovorí, že nový česko-slovenský štát vznikol z národa Čiech, Moravy a Sliezska a z národa Slovenska. Preto je vo všetkých mierových zmluvách písané Česko-Slovensko a nie Československo,” vysvetľuje Hrnko a dodáva, že je Slovensko asi jediným národom na svete, ktorý si nechá zo svojho národného mena urobiť gramatickú koncovku iného národného mena.
Na základe týchto informácií teda môžme povedať, že 28. 10. 1918 nevznikol nový štát Čechov a Slovákov, ale bola obnovená česká štátnosť po 300 rokoch habsburskej nadvlády.
Hrnko preto vyzval prezidentku, aby si rovnako ako obnovenie českého štátu, pripomenula aj zajtra deklarantov, ktorí obkľúčení maďarským vojskom v dvorane Tatrabanky vyhlásili Deklaráciu slovenského národa v dobrej viere, že podporujú vznik česko-slovenského štátu, nie českého štátu rozšíreného o Slovensko.
“Inak v mojich očiach, a som presvedčený, že aj v očiach väčšiny príslušníkov slovenského národa, budete vyzerať ako niekto, kto si nevie uctiť zásluhy svojich predkov,” dodal na záver Hrnko.
28. október ako štátny sviatok
O to, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, usiloval pred pár rokmi aj poslanec Ľudovít Kaník a Peter Osuský, ktorí chceli túto zmenu dosiahnuť novelou zákona o štátnych sviatkoch.
Nový štátny sviatok mal niesť názov Deň úcty k dielu M. R. Štefánika Deň vzniku prvej Československej republiky. “Bez Štefánika by Československo nevzniklo. Zároveň Československo otvorilo cestu k súčasnej slovenskej štátnosti. Bez toho, aby sa Slovensko dokázalo postaviť na vlastné nohy v rámci Československa, asi by dnes neexistovalo. Bol to dejinný zlom a Štefánik v ňom zohral obrovskú a nenahraditeľnú úlohu,” zdôraznil vtedy poslanec.
Parlament ale nakoniec odmietol novelu zákona o štátnych sviatkoch z dielne opozičných poslancov Národnej rady SR Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS) a Petra Osuského (SaS).
“Vznik Československa znamenal pre slovenský národ po prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia,” argumentovali v roku 2017 liberáli.
Ich návrh ale nakoniec neprešiel. O 30. október ako štátny sviatok, kedy vyhlásili Deklaráciu slovenského národa, sa neusilovali.
Tatiana Stará
.jpg)
.JPG)
