Za slušné Slovensko po februárovej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zorganizovalo sériu veľkých protestov proti vláde vo viacerých mestách. Na začiatku boli protesty populárne, no postupne sa začali odhaľovať skutočné úmysly údajne apolitických organizátorov. Aktuálne otvorene vstúpili do kampane pred komunálnymi voľbami. Po tom ich podujatia stratili podporu a došlo aj k zrušenie niektorých protestov.

Teraz je však podľa nich dôvod na ďalšie zhromaždenia, keďže oficiálne orgány štátu boli podľa nich rovnako ako podľa opozície a Denníka N úmyselne zapletené do únosu Vietnamca.

Jeden z hlavných organizátorov protestov Juraj Šeliga pre Aktuality.sk uviedol: “zbiera sa to každým dňom. To, že ľudia teraz nestoja na námestiach, neznamená, že o chvíľu tam nebudú opäť.”

Za slušné Slovensko žiada spravodlivosť pre všetkých, v prípade káuz Kisku ale mlčí

Hnutie minulý týždeň na sociálnej sieti uviedlo, že žiada spravodlivosť pre Róberta Kaliňáka. “Únos vietnamského občana cez naše územie vrhá na Slovensko tieň 90.-tych rokov, keď mečiarovský režim unášal a vraždil. Od marca spoločne voláme po slušnej a spravodlivej krajine, takéto veci do nej však nepatria. O to viac, keď je do únosu pravdepodobne zapletený i bývalý minister Kaliňák a bývalý poradca Roberta Fica,” píše sa v stanovisku hnutia Za slušné Slovensko.

Za posledné mesiace sa podľa nich čoraz viac ukazuje, že mafia, korupcia a totalita nikdy nemala k Ficovi a Kaliňákovi bližšie. “Títo páni sú pre Slovensko skutočné bezpečnostné a reputačné riziko. Dúfame, že páni Bugár a Danko si to už naplno uvedomili. Sú súčasťou vlády, v ktorej je strana, ktorá používa rovnaké metódy ako Mečiar.”

Nezhody medzi organizátormi protestov

Aktuality.sk informovali a o tom, že niektorí členovia zoskupenia Za slušné Slovensko (ZSS) po spomínaných udalostiach odmietli ďalej spolupracovať na organizovaní ďalších protestných podujatí.

Jedna z organizátoriek Klaudia Brázdilová povedala, že prvé týždne po vražde boli ako jeden tím. “Koordinovali sme mediálne výstupy, Bratislava komunikovala s regiónmi. Prvým sklamaním však bolo zrušenie veľkého protestu v Bratislave, ktoré ďalším organizátorom Juraj Šeliga a Karolína Farská oznámili asi desať minút predtým, ako túto informáciu poslali médiám.” Brázdilová sa aj kvôli tomu rozhodla upustiť od spolupráce. Rovnako tak ďalší jej kolegovia uviedli, že sa cítili byť oklamaní.

Šeliga súhlasí, že zrušenie protestu bolo zle odkomunikované. Pripúšťa tiež, že toto rozhodnutie oslabilo vtedajší spoločenský a politický tlak. “S odstupom času si myslím, že to bola chyba, mali sme pokračovať. Keby sme sa rozhodovali dnes, za seba hovorím, že to nezruším,“ tvrdí Šeliga.

Podľa Karolíny Farskej neboli jednoznačne presvedčení, že majú protest zrušiť. “Diskutovali sme celú noc, rozhodnutie sme asi šesťkrát zmenili. V danom momente sme však konali na základe informácií, ktoré sme mali k dispozícii a najlepšie, ako sme vedeli,” povedala pre Aktuality Farská.

Ako ďalší zlom poklesu záujmu verejnosti o ich protesty organizátori spomenuli to, že sa postupne prestalo hovoriť o predčasných voľbách.

Šeliga uviedol, že vraj neokoordinovali aktivity iniciatívy Za slušné Slovensko s prezidentom Kiskom. Vyslovil aj kritiku a slabosť opozičných strán. “A to aj po vražde Jána a Martiny. Napríklad v tom, že sa nepokúšala rokovať o novej vláde.”

Tí, ktorí v hnutí ostali sa začali stretávať za účelom ujasnenia si, či chcú byť ďalej občianskom iniciatívou, alebo sa budú viac vyjadrovať k politike. “V konečnom dôsledku sa nič neurobilo. Bol som veľmi sklamaný, hoci v princípe to bola partia dobrých ľudí. Akurát to boli len rozprávači,“ vysvetlil Šeliga. Kľúčové bolo ich stretnutie v Banskej Štiavnici, ktoré sa uskutočnilo koncom apríla 2018. Za každý kraj prišli traja.

Šeliga tu prišiel s novým návrhom, že organizátori protestov môžu z tribúny povedať, že kto má záujem, môže podpísať petíciu za predčasné voľby. Podľa neho diskutovali o tom, či má ZSS kapacitu na vyzbieranie 350-tisíc podpisov. “Nakoniec sme sa zhodli, že pomôžeme iným iniciatívam, ale predčasné voľby nebudú našou jedinou agendou.“

Organizátori priznali, že uvažovali aj o iniciovaní generálneho štrajku, údajne sa s tým obrátili aj na viacero firiem. Ich snaha však nebola úspešná. Ďalší navrhovali, aby sa organizovalo blokovanie dôležitých dopravných uzlov. Neujal sa ani tento návrh, rovnako ako protesty pred domami vládnych politikov. Zástupcovia niektorých regiónov navrhovali aj krátke prerušenie vysielania RTVS, ktorým by podporili rebelujúcich novinárov z verejnoprávnych médií.

Karolína Farská tvrdí, že sa vždy snažili upozorniť na dôležité témy aspoň cez zdieľanie na sociálnych sieťach. „Uvedomujeme si, čo všetko sme mohli spraviť, ale z kapacitných alebo technických dôvodov sme to neurobili.“

Trestné oznámenie na Fica

V polovici júna podali Šeliga a Farská trestné oznámenie na Roberta Fica. Dôvodom boli jeho výroky po vražde novinára a jeho snúbenice, že iniciatíva organizovala – v spolupráci so zahraničím – štátny prevrat.

Aj vo vnútri hnutia sa ale objavili názory, že trestné oznámenie na dnes už bývalého premiéra bolo kontraproduktívne, pretože mu zbytočne zvýšilo kredit.

Šeliga to však vníma ako hodnotový spor. Inšpiroval ich údajne aj jeden Maďar, ktorý organizoval protesty proti Viktorovi Orbánovi. “Povedal, aby sme nedovolili, aby to zašlo tak ďaleko ako u nich.“ Podľa Farskej tento človek ľutoval, že sa voči Orbánovým výrokom o Sorosovi nevyhranili skôr.

Z občianskej iniciatívy čistá politika

Verejnosť a opozičných politikov pobúrilo rozhodnutie ZSS podporiť v komunálnych voľbách len nezávislých kandidátov. Táto otázka sa riešila už na spomínanom stretnutí v Banskej Štiavnici.

Podľa Šeligu na začiatku sa hovorilo aj o podpore straníckych kandidátov. “Nie sme proti stranám, ani si nemyslíme, že ich kandidáti sú automaticky horší ako nezávislí,“ priznal. Ak však chceli zostať nadstranícki, podľa neho mohli podporiť len nezávislých. Ku kandidátovi na bratislavského primátora Matúšovi Vallovi, ktorého podporilo ZSS, sa však vzápätí prihlásili aj politické strany – Progresívne Slovensko a Spolu.

Šeliga napriek tomu tvrdí, že je rozdiel medzi straníckym kandidátom a nezávislým, ku ktorému sa pripoja politické strany. “Nezávislý kandidát musí ísť medzi ľudí, vyzbierať podpisy a podobne.“

Za slušné Slovensko chce naďalej mobilizovať ľudí pred komunálnymi voľbami. O kandidatúre uvažuje aj zhruba 30 ľudí, ktorí organizovali protesty po celom Slovensku.

Niektorí dokonca uvažujú aj o vstupe do veľkej politiky. “Zatiaľ som žiadnu ponuku nedostal. Ale nevylučujem, že tam pôjdem – keby prišla, asi by som ju zvažoval,“ pripúšťa Šeliga. Zároveň si uvedomuje možné riziká. “Ak by do toho šiel, mnohí by sa to snažili zneužiť, že naše doterajšie kroky boli s niekým vopred dohodnuté, respektíve, že sme použili ZSS ako výťah k moci,“ povedal.