Globálne vojenské výdavky rastú už ôsmy rok po sebe

Nie je prekvapením, že najväčší nárast výdavkov nastal v Európe v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu

26. 04. 2023 | Ekonomika | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke tanky M1 Abrams

Bratislava 26. apríla 2023 (HSP/Responsiblestatecraft/Foto:Twitter)

▶ ❚❚ ↻

Podľa údajov, ktoré v nedeľu zverejnil Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), svet naďalej zápasí s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a obavami z možného konfliktu vo východnej Ázii, celkové vojenské výdavky dosiahli v minulom roku historicky najvyššiu hodnotu 2,24 bilióna USD.

Vyššie výdavky boli bežné na celom svete, pričom 12 z 15 najväčších krajín – vrátane Indie, Saudskej Arábie a Spojeného kráľovstva – vynaložilo viac ako v roku 2021. Každý región sveta s výnimkou Afriky zaznamenal nárast.

Nárast výdavkov bol obzvlášť výrazný v Európe. Skok Ukrajiny o 640 % oproti roku 2021 znamenal najväčší jednoročný nárast výdavkov jednej krajiny, aký bol kedy v údajoch SIPRI zaznamenaný. Inde sa štáty strednej a západnej Európy vrátili k úrovni výdavkov z obdobia studenej vojny, pričom tieto krajiny po prvýkrát prekonali celkové sumy z roku 1989. Ako však uviedol William Hartung, vedúci výskumný pracovník Quincyho inštitútu, pre Responsible Statecraft, väčšina tohto nárastu pochádzala z frontových štátov, ako je Poľsko, a z krajín, ktoré dúfajú, že vstúpia do NATO, ako je Fínsko a Švédsko, zatiaľ čo výrazné zvýšenie výdavkov, ktoré prisľúbili hlavné západoeurópske mocnosti, sa zatiaľ neuskutočnilo. Taliansko bolo jednou z troch krajín v prvej pätnástke, ktorých výdavky sa v minulom roku znížili.

Okrem toho “mnohé štáty bývalého východného bloku od roku 2014, teda od roku, keď Rusko anektovalo Krym, viac ako zdvojnásobili svoje vojenské výdavky,” uviedol v tlačovej správe Lorenzo Scarazzato, výskumný pracovník programu SIPRI pre vojenské výdavky a výrobu zbraní. Výdavky Ruska sa tiež zvýšili o takmer 10 %.

V Ázii sa vojenské výdavky Číny zvýšili už 28. rok po sebe a dosiahli odhadovanú sumu 292 miliárd dolárov a viaceré ďalšie krajiny, najmä Japonsko, zvýšili svoje výdavky na obranu, pravdepodobne v reakcii na vnímanú hrozbu zo strany Číny.

“Hoci sa výdavky Číny výrazne zvýšili, a to o 4,2 %, išlo o druhé najnižšie tempo rastu Pekingu od konca studenej vojny,” povedal Hartung pre Responsible Statecraft. “A napriek stabilnému rastu za posledné tri desaťročia boli čínske vojenské výdavky stále len asi tretinou toho, čo Spojené štáty vynaložili na svoju armádu v roku 2022.”

V konfrontácii s vysokou infláciou vzrástli vojenské výdavky USA v minulom roku o relatívne malých 0,7 %, ale Washington zostáva zďaleka najväčším výdavkom na svete. Suma 877 miliárd dolárov predstavuje takmer 40 percent celosvetových vojenských výdavkov. Bidenova administratíva už navrhla ďalšie zvýšenie rozpočtu Pentagónu na budúci fiškálny rok.

Podľa vyhlásenia zverejneného organizáciou Global Campaign on Military Spending (Globálna kampaň proti vojenským výdavkom) pokračujúce masívne vojenské výdavky idú na úkor naliehavých globálnych problémov, ako je napríklad klimatická kríza.

“Politické vedenie sa sústredilo na jastrabiu politiku a šabľové hry, ktoré podnecujú napätie a strach, namiesto toho, aby rozvíjalo medzinárodné vzťahy založené na vzájomnej dôvere, diplomacii a spolupráci – tri zložky, ktoré sú nevyhnutné na riešenie globálnej povahy klimatickej hrozby,” uvádza sa vo vyhlásení.

Minulý rok bol ôsmym rokom po sebe, v ktorom sa zvýšili vojenské výdavky. Celková suma predstavuje reálny nárast o 3,7 %. Ako sa uvádza v tlačovej správe SIPRI, “nárast svetových vojenských výdavkov v reálnom vyjadrení v roku 2022 spomalili účinky inflácie”. Bez zohľadnenia inflácie sa celková svetová suma zvýšila o 6,5 percenta.

“Prudký nárast výdavkov neveští nič dobré pre globálny mier a stabilitu, ale vyhliadky na vojnu a mier závisia od viac ako len od vynaložených peňazí; kľúčovou otázkou je, či diplomatické iniciatívy zamerané na ukončenie súčasných konfliktov a zníženie rastúceho napätia medzi hlavnými mocnosťami môžu mať vo vládnych politikách prednosť pred vojnou a prípravami na vojnu,” povedal Hartung pre Responsible Statecraft. “Kým sa tak nestane, globálne vojenské výdavky budú pokračovať v raste.”

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Európska komisia má v pláne rozšíriť administratívu a prijať približne 2500 nových zamestnancov. Nakoľko členské štáty vyzýva na rozpočtovú disciplínu, tak deväť štátov Európskej únie (Rakúsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko) tento ich plán kritizuje.

08:17

V dokumente s názvom „Mesačný prehľad boja proti arabskému nepriateľovi vo Svätej zemi“ radikálni izraelskí osadníci z hnutia Hilltop Youth zverejnili všetky útoky, ktoré minulý mesiac spáchali na Západnom brehu Jordánu.

08:12

K dnešnému dňu cena ropy opäť stúpla. Vyústilo to z obáv možného vypuknutia konfliktu medzi USA a Iránom.

08:09

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že Irán má najviac desať až 15 dní na uzavretie dohody o svojom jadrovom programe, inak Spojené štáty pristúpia k vojenskej akcii. Teherán vzápätí varoval, že v prípade útoku budú americké základne a záujmy legitímnymi cieľmi odvetných úderov.

Čítať viac | 07:52

Rada mieru je v súčasnosti jedinou relevantnou iniciatívou, ktorá môže nastoliť mierové usporiadanie v Pásme Gazy aj na celom Blízkom východe. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD), ktorý sa vo Washingtone zúčastnil ako pozorovateľ na jej ustanovujúcom zasadnutí.

Čítať viac | 07:21

V noci na piatok zaznamenali pohyb niekoľkých ruských lietadiel v Aljašskej identifikačnej zóne protivzdušnej obrany (ADIZ). Spojené štáty k nim vyslali dve stíhačky F-16 a dve stíhačky F-35, ako aj lietadlo včasnej výstrahy E-3 a štyri tankovacie lietadlá KC-135. Ich cieľ spočíval v zachytení, identifikovaní a sprevádzaní ruského lietadla.