Môj profil 
Predplatné
Voľby pútajú svetovú pozornosť vzhľadom na rozsiahle právomoci francúzskej hlavy štátu. Nový prezident nastúpi do úradu v čase, keď sa intenzívne debatuje o reforme Európskej únie, z ktorej odchádza Spojené kráľovstvo a Európa čelí migračnej kríze a množiacim sa teroristickým útokom.
Vzhľadom na viac ako jeden o pol roka trvajúci výnimočný stav, ktorý bol vyhlásený po teroristickom útoku na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo, budú počas volieb platiť prísne bezpečnostné opatrenia. V uliciach bude hliadkovať približne 60.000 policajtov, žandárov, vojakov a v pohotovosti budú aj tajné služby.
Pozornosť sa upiera na volebnú účasť, ktorá by podľa prieskumov a analytikov mala byť tentoraz neobvykle nízka. Oproti iným štátom je ale vo Francúzsku účasť vysoká – pri voľbe prezidenta dosahuje priemerne 80 percent.
Dnešné voľby sú špecifické tým, že v nich nie je ani jeden kandidát najväčších a tradičných politických strán, teda pravicových Republikánov a ľavicovej Socialistickej strany. Emmanuel Macron si založil stranu Vpred! len vlani a Marine Le Penová stojí na čele ostrakizovaného Národného frontu (FN).
V prieskumoch verejnej mienky jasne vedie Emmanuel Macron. Podporu mu v prieskumoch opakovane vyjadrilo približne 60 percent oslovených voličov.
V sobotu už mohlo hlasovať 1,3 milióna francúzskych voličov v zámorí. V kanadskom Montreale sa pred volebnými miestnosťami tvorili dlhé rady.
Prvé odhady výsledkov volieb francúzske médiá zverejnia o 20.00 h. Do polnoci by už malo byť zrejmé, kto sa stane 25. francúzskym prezidentom. Konečný výsledok volieb definitívne potvrdí francúzska Ústavná rada 10. mája.
Volebná účasť na dnešnom druhom kole francúzskych prezidentských volieb o 17.00 h dosiahla 65 percent
Oznámilo to francúzske ministerstvo vnútra. Účasť je nateraz o štyri percentá nižšia ako v rovnakom čase počas prvého kola volieb.
Presne 65,3 percenta oprávnených voličov doteraz vyjadrilo svoj hlas. V prvom kole volieb pred dvoma týždňami bola o tomto čase účasť na úrovni 69,42 percenta.
Na poludnie francúzske ministerstvo vnútra informovalo, že hlas k urnám prišlo vyjadriť 28,23 percenta voličov. Bolo to takmer rovnaké číslo ako na poludnie v prvom kole.
Analytici očakávajú, že konečná volebná účasť bude tentoraz nižšia ako obyčajne. Na možnú vyššiu neúčasť a znechutenie z politiky poukázali aj voliči, ktorých dnes oslovila TASR priamo v Paríži.
V rozhodujúcom kole volieb proti sebe stoja exminister hospodárstva a niekdajší člen vládnej Socialistickej strany (PS) Emmanuel Macron a europoslankyňa a kandidátka Národného frontu (FN) Marine Le Penová.
Podľa prieskumov je favoritom Macron. Nízka volebná účasť by zrejme pomohla k lepšiemu výsledku Le Penovej.
Volebné miestnosti budú otvorené do 19.00 h, vo veľkých mestách ešte o hodinu dlhšie.
Francúzi žijúci v zámorí podporili Macrona
Väčšina francúzskych voličov dnes hlasuje v druhom kole, ale už v sobotu hlasovali Francúzi žijúci v zámorí. Podľa zdrojov belgického denníka Le Soir v zámorských oblastiach zabodoval Emmanuel Macron.
Belgický denník svoje tvrdenie o Macronovom vedení v zámorí opiera o “spoľahlivé zdroje”. Le Soir poukázal na to, že Francúzi v zámorských oblastiach obvykle uprednostňujú kandidátov z ľavicovej časti politického spektra, ktoré v tomto prípade čiastočne reprezentuje Macron.
Ešte výraznejšia je táto tendencia podľa zmieneného denníka pri diaspórach v iných častiach sveta, kde zahraniční Francúzi hlasujú dnes.
V prvom kole získal Macron v zahraničí 40,4 percenta hlasov. K urnám vtedy prišlo 560.000 z celkovo 1,3 milióna v zahraničí žijúcich Francúzov s oprávnením voliť.
Celkovo v prezidentských voľbách hlasuje približne 47 miliónov Francúzov. V druhom kole volieb si vyberajú medzi centristom Emmanuelom Macronom a nacionalistkou Marine Le Penovou.
Nový francúzsky prezident sa ujme moci do týždňa od zvolenia
S aktuálnymi francúzskymi prezidentskými voľbami súvisí aj niekoľko menej známych faktov. Už do týždňa od volieb sa ich víťaz chopí moci a získa rozsiahle právomoci, ale aj zodpovednosť.
Zaujímavosti o dnešných prezidentských voľbách
Ani jeden z kandidátov nebude voliť v Paríži. Emmanuel Macron odovzdá svoj hlas v mestečku Touquet na západe krajiny. Marine Le Penová bude voliť v Henin-Beaumont v blízkosti hraníc s Belgickom.
Ktokoľvek sa stane prezidentom, bude mať svoje prvenstvo. Vo Francúzsku ešte nikdy hlavou štátu nebola žena. Ak zvíťazí 39-ročný Emmanuel Macron, bude najmladším prezidentom v histórii. Nateraz je rekordérom Valéry Giscard d’Estaing, ktorý mal pri nástupe do funkcie 48 rokov.
Francúzi si tentoraz zvolia celkovo 25. prezidenta v poradí. Celkovo to bude len ôsma priamo volená hlava štátu vo francúzskej histórii, keďže do 60. rokov bol prezident volený nepriamo.
Čo sa stane po voľbách
Ústavná rada oficiálne potvrdí výsledok volieb 10. mája. Meno nového francúzskeho prezidenta bude verejne vyhlásené deň nato.
V nedeľu 14. mája sa skončí mandát úradujúcej hlavy štátu Francoisa Hollanda. Zároveň je to najneskorší možný dátum na odovzdanie moci novozvolenému prezidentovi. Počas slávnostného ceremoniálu v Elyzejskom paláci dá svojmu nástupcovi odpaľovacie kódy k jadrovým zbraniam.
Keď sa novozvolený prezident ujme moci, vymenuje nového premiéra, ktorého poverí zostavením vlády. Jej zloženie sa zrejme zmení po júnových parlamentných voľbách.
.JPG)
