Čoraz výraznejšie zasahujú aj do oblasti verejného zdravia, bezpečnosti obyvateľov a schopnosti spoločnosti adaptovať sa na meniace sa klimatické podmienky. Klimatická kríza už ovplyvňuje každodenný život aj na Slovensku „Deje sa to už teraz. Už dnes máme krízu v prehriatych nemocniciach, kde sa pacientom zapaľujú rany a deťom nevedia zraziť horúčku pre neznesiteľné horúčavy. V mnohých regiónoch vysychajú studne a poľnohospodárstvo trpí nedostatkom vlahy. Prvú vlnu horúčav sme zažili už v júni a je pravdepodobné, že sa počas leta ešte vráti. Musíme počítať aj s lokálnymi povodňami spôsobenými prívalovými zrážkami. Klimatická kríza sa dotýka zdravia ľudí, našich peňaženiek aj spôsobu života, ako ho poznáme. Viac ako tri štvrtiny ľudí na Slovensku podľa prieskumov hovoria, že klimatická kríza je realitou a politici by mali prijímať opatrenia na ochranu obyvateľov,“ hovorí ambasádorka Európskeho klimatického paktu Zuzana Fialová.

Dlhodobé vystavenie vysokým teplotám zvyšuje riziko kolapsov organizmu, zhoršuje priebeh chronických ochorení a výrazne zaťažuje zdravotnícky systém. Najviac ohrozenými skupinami sú seniori, malé deti, ľudia s kardiovaskulárnymi či respiračnými ochoreniami, ale aj tí, ktorí pracujú alebo trávia veľkú časť dňa vonku. Prvé letné mesiace roku 2026 potvrdzujú, že extrémne horúčavy sa stávajú novou realitou. Jún sa na Slovensku skončil ako teplotne nadnormálny až mimoriadne nadnormálny. Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SMHÚ) zároveň oficiálne potvrdili nový rekord maximálnej teploty vzduchu na Slovensku – 41,3 °C, ktorý namerali 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom. „Nezanedbateľné sú vysoké hodnoty charakteristík teploty vzduchu a z toho vyplývajúci výskyt tropických dní (maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 30 °C a viac) a tropických nocí (minimálna teplota vzduchu neklesne pod 20 °C). Ak sa takéto dni opakujú v dlhšej sérii, môže to byť náročné aj pre zdravých ľudí, nehovoriac o deťoch a chronicky chorých, ktorí sú v týchto situáciách veľmi ohrození,“ upozorňuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ.

Podľa neho sa vlny horúčav najvýraznejšie prejavujú na krajnom západe, juhozápade, juhu a juhovýchode Slovenska. Najviac sú nimi zasiahnuté nížiny – Záhorská, Podunajská a Východoslovenská nížina, ale aj niektoré plytké kotliny na juhu stredného Slovenska, ktoré sa pri určitých poveternostných situáciách výrazne prehrievajú.

Extrémne horúčavy zároveň nepriamo prispievajú k nárastu tragických udalostí. Počas horúceho záveru júna 2026 zaznamenalo Slovensko sériu tragických utopení. Podľa informácií polície a záchranných zložiek prišlo počas niekoľkých dní o život najmenej 15 ľudí. Odborníci upozorňujú, že vysoké teploty zvyšujú návštevnosť prírodných kúpalísk, únavu organizmu aj rizikové správanie pri vode, čím sa pravdepodobnosť podobných tragédií zvyšuje.

Medzi problémy, ktoré sa rastúcimi teplotami ešte viac prehlbujú, patrí aj nedostatok vody. Suchá pôda sa rýchlejšie prehrieva, rastliny majú menej vody na prirodzené ochladzovanie prostredia a krajina stráca schopnosť zadržiavať ďalšie zrážky. Na Slovensku je situácia v týchto dňoch alarmujúca, keďže sucho rôznej intenzity zasahuje takmer celé územie a na mnohých miestach, najmä v južnej časti a na východe krajiny, dosahuje výrazné až extrémne hodnoty. Pod hranicou 50-percentného nasýtenia pôdy sa nachádza približne 80 % nášho územia, pričom na Podunajsku, na Záhorí, v Malých Karpatoch a lokálne aj na Zemplíne, Above a Gemeri, kleslo relatívne nasýtenie pod kritickú hranicu 10 %. Deficit pôdnej vlahy sa na väčšine územia pohybuje od -20 do -60 mm, no na krajnom východe a na Orave dosahuje až -80 až -100 mm, pričom nadbytok vlahy momentálne nepozorujeme nikde.

Táto kritická bilancia spúšťa negatívnu spätnú väzbu v klimatickom systéme – dehydratovaná krajina stráca svoju prirodzenú termoregulačnú schopnosť, čo spätne akceleruje lokálny nárast teplôt. Tento fenomén už dnes priamo ohrozuje stabilitu domáceho agrosektora a lesného hospodárstva. Extrémny deficit vlahy navyše zásadne zvyšuje bezpečnostné riziká. Vyprahnuté ekosystémy strácajú biologickú obranyschopnosť a v kombinácii s pretrvávajúcimi vlnami horúčav stačí minimálny podnet na vznik rozsiahlych požiarov s vážnymi materiálnymi a environmentálnymi následkami.

Tohtoročná sezóna v praxi ukazuje, akým extrémom musí slovenské poľnohospodárstvo čeliť. Po mesiacoch extrémneho sucha a rekordných horúčav, ktoré poškodili porasty a vyvolali desiatky požiarov na poliach so zrejúcimi obilninami, zasiahla krajinu ďalšia vlna extrémneho počasia. To, čo v mnohých regiónoch nezničilo sucho a oheň, dorazili len niekoľko dní pred žatvou silné búrky sprevádzané krupobitím a víchricami. Táto neúprosná reťaz udalostí spôsobuje v poľnohospodárskych podnikoch dramatickú kumuláciu škôd a farmárom extrémne podmienky zrážajú odhady tohtoročnej úrody o desiatky percent a prinášajú miliónové hospodárske straty.

Extrémne teploty menia aj podmienky pre život tisícov druhov. Jednou z najcitlivejších skupín sú opeľovače – najmä divé včely, motýle, čmeliaky či ďalší opeľujúci hmyz. Vedci upozorňujú, že Európa čelí postupnému úbytku týchto nenápadných, no kľúčových živočíchov, ktorých strata môže ovplyvniť fungovanie celých ekosystémov. Opeľovače zohrávajú zásadnú úlohu pri rozmnožovaní rastlín a udržiavaní biodiverzity. Ich úbytok neznamená iba menej hmyzu v prírode, ale môže ohroziť aj potravinový systém, keďže veľká časť poľnohospodárskych plodín a voľne rastúcich rastlín závisí od živočíšneho opeľovania. Podľa európskych odborných hodnotení sú v poklese viaceré skupiny opeľovačov vrátane včiel, motýľov a pestríc, pričom strata ich populácií predstavuje riziko pre prírodu aj potravinovú bezpečnosť.

Klimatické extrémy sa podpisujú aj pod stav slovenských opeľovačov. Posledné zverejnené merania úspešnosti prezimovania včelstiev na Slovensku zo zimy 2024/2025 ukazujú najvyššie straty za poslednú dekádu, kedy uhynulo približne 22,5 % včelstiev. Oproti predchádzajúcej sezóne ide o výrazný nárast, keďže v zime 2023/2024 bol zaznamenaný úhyn 13,9 % včelstiev.

Európsky deň obetí globálnej klimatickej krízy pripomína, že klimatické extrémy už nie sú len abstraktnými údajmi v odborných správach. Rastúce teploty, dlhšie obdobia sucha či častejšie extrémne prejavy počasia majú konkrétne dôsledky na zdravie ľudí, fungovanie miest, stav krajiny aj stabilitu prírodných ekosystémov. Klimatická zmena dnes ovplyvňuje spôsob, akým sú navrhované verejné priestory a budovy, hospodárenie s vodou či ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.

Podľa odborníkov preto popri znižovaní emisií naberá na význame aj adaptácia na meniace sa klimatické podmienky. Tá by sa nemala stať iba reakciou na mimoriadne situácie, ale prirodzenou súčasťou rozhodovania miest, obcí, štátu, firiem aj jednotlivcov. Dôležitú úlohu pritom zohráva spolupráca, zdieľanie odborných poznatkov a zapájanie verejnosti, čo podporuje aj Európsky klimatický pakt prostredníctvom prepájania ľudí, odborníkov a komunít pri hľadaní riešení klimatickej zmeny. „Potrebujeme tri veci: politickú vôľu, osvetu a výraznejšie zapojenie odborníkov a odborníčok, ktorých na Slovensku máme. Ochrana zdravia ľudí, ich živobytia a prírodného bohatstva musí patriť medzi priority. Rozhodnutia by mali vychádzať z odborných analýz, ale aj zo skúseností miestnych komunít. Rovnako dôležitá je kvalitná osveta, aby ľudia vedeli, ako sa chrániť a pripraviť na dôsledky klimatickej zmeny. Na plánovanie, vzdelávanie aj informovanie však musia byť vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Inak zostanú aj tie najlepšie stratégie len na papieri,“ uzatvára Fialová.