To najdôležitejšie z Ukrajiny – Drony zaútočili na jednu z najväčších ruských rafinérií

20:16 – V Odeskej oblasti došlo k novému útoku dronu na loď, informoval šéf Odeskej regionálnej správy Kipper.

Podľa jeho slov dron zasiahol civilnú loď plávajúcu pod vlajkou Marshallových ostrovov, pričom zahynuli dvaja ľudia.

Na palube vypukol požiar a bola poškodená nadstavba lode.

Dnes už Kipper potvrdil útoky na lode plávajúce pod vlajkami Tanzánie a Libérie.

19:02 – Šéf Odesskej regionálnej správy Oleg Kiper potvrdil, že dve lode plávajúce do ukrajinských prístavov pod vlajkami Tanzánie a Libérie boli terčom ruského útoku.

Kapitán jednej z nich zahynul, traja členovia posádky utrpeli zranenia a ďalších 11 bolo evakuovaných.

16:10 – V júni podľa OSN zomrelo na Ukrajine najviac civilistov za viac než štyri roky.

V júni 2026 bolo na Ukrajine zabitých viac civilistov než v ktoromkoľvek inom mesiaci od apríla 2022, informovala v utorok Organizácia Spojených národov (OSN), ktorá zaznamenala eskaláciu ruských útokov dlhého dosahu.

Rusko v posledných mesiacoch využíva nedostatok ukrajinských protilietadlových striel a zintenzívnilo bombardovanie husto obývaných miest, najmä Kyjeva.

„V júni 2026 bolo na Ukrajine najmenej 293 civilistov zabitých a 1 990 zranených,“ oznámila monitorovacia misia OSN pre ľudské práva. Ide o najvyšší počet od apríla 2022, druhého celého mesiaca ruskej invázie, ktorá trvá už štyri a pol roka.

„Nárast spôsobili najmä útoky dlhého dosahu zo strany Ruskej federácie, ktoré zasiahli predovšetkým mestské centrá ďaleko od frontovej línie,“ uviedla OSN. Počet overených civilných obetí (1 396 ) bol v prvom polroku 2026 o 37 percent vyšší než vlani v rovnakom období a viac než dvojnásobný oproti prvému polroku 2024.

Rastúci počet civilných obetí na svojom území hlásia aj ruské úrady: v prvých šiestich mesiacoch 2026 uvádzajú 250 zabitých, čo je medziročný nárast o 121 percent.

Od začiatku vojny vo februári 2022 eviduje OSN celkovo 16 431 overených civilných úmrtí na Ukrajine vrátane 803 detí. Organizácia však upozorňuje, že skutočný počet je pravdepodobne výrazne vyšší, keďže nemôže overiť obete z najintenzívnejších bojov na začiatku vojny v oblastiach, ktoré sú dnes pod ruskou kontrolou.

15:56 – Jednotky bezpilotných systémov ukrajinských ozbrojených síl oznámili, že minulú noc zasiahli 5 tankerov, 5 nákladných lodí a jeden remorkér.

Bolo zverejnené video z týchto útokov.

Celkovo za posledných 9 dní bolo oznámené zasiahnutie 116 plavidiel.

Rusko takýto rozsah nepotvrdilo.

15:40 – O výbuchoch v Odese, Charkove a Záporoží informujú miestne verejné skupiny.

15:28 – Ukrajinské ozbrojené sily postúpili na juhovýchode Dnepropetrovskej oblasti.

14:59 – Ruská armáda postúpila na slavianskom smere v oblasti dedín Krivá Luka a Kaleniky, informuje Deep State.

14:30 – Podľa informácií z miestnych verejných stránok horí pri pobreží Odesy ďalšia loď po dopade bezpilotného lietadla.

14:02 – Svyrydenková by sa po odstúpení z funkcie premiéra mohla stať šéfkou Kancelárie prezidenta a Budanov šéfom ministerstva obrany namiesto Fedorova, uvádza poslankyňa Vasilevská-Smagľuková (Služobník ľudu).

Treba poznamenať, že podľa zákona môže byť ministrom obrany iba civilista. To znamená, že aby mohol Budanov túto funkciu zastávať, musí odísť z vojenskej služby.

Predtým bol medzi kandidátmi na ministra obrany uvádzaný súčasný šéf ministerstva vnútra Klimenko.

Pripomeňme, že v politických kruhoch prevláda názor, že jedným z hlavných cieľov odstúpenia vlády je odchod Fedorova z funkcie ministra obrany.

O dôvodoch narastajúceho napätia vo vzťahoch medzi Fedorovom a Zelenským sme písali tu.

13:03 – Zelenskyj a Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny oznámili, že boli zasiahnuté dve ruské rafinérie: v Baškortostane a v Krasnodarskom kraji.

Guvernér Baškortostanu informoval, že po útoku bezpilotných lietadiel na priemyselnú zónu „sa tam nachádza viacero miest s dymom spôsobeným pádom trosiek zostrelených bezpilotných lietadiel“.

Poškodenie rafinérie v Afipe v Krasnodarskom kraji potvrdili miestne úrady.

12:58 – Zelenskyj vyhlásil, že Rusko čoskoro získa balistické rakety s doletom 5 000 kilometrov.

„Rusko skutočne disponuje veľmi výkonnými balistickými raketami a už teraz má, alebo čoskoro bude mať, možnosť odpáliť ich na vzdialenosť 5 000 kilometrov. Je to len otázka času. Rusko disponuje raketami, ktoré sú schopné zasiahnuť akékoľvek európske mesto,“ vyhlásil Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu BFMTV, na čo vyzval Európu, aby vytvorila vlastný systém protiraketovej obrany, aby nebola závislá od amerických systémov protivzdušnej obrany, ako je napríklad „Patriot“.

Treba poznamenať, že Rusko už dávno disponuje raketami, ktoré môžu zasiahnuť nielen akékoľvek európske mesto, ale aj akékoľvek americké – medzikontinentálne balistické rakety (ICBM). K dispozícii je tiež balistická raketa stredného doletu (MDR) „Orešnik“, ktorej dolet je 5 000 kilometrov.

12:50 – Drony zaútočili na jednu z najväčších ruských rafinérií.

Drony v utorok zaútočili na ropnú rafinériu Gazprom Neftechim Salavat v ruskej Baškirskej republike, pričom hlásili výbuchy a z objektu bolo vidieť stúpať dym. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Rafinéria sa nachádza v meste Salavat, približne 1 400 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine. Očití svedkovia uviedli, že počuli sériu výbuchov, zatiaľ čo videá zdieľané na sociálnych sieťach ukazujú tmavé oblaky dymu, ktoré stúpajú nad závodom.

Gazprom Neftechim Salavat patrí medzi najväčšie petrochemické komplexy v Rusku. Zariadenie v roku 2024 spracovalo 7,2 milióna ton ropy, čo predstavovalo 2,7 percenta celkového objemu rafinácie v Rusku. Uviedol to web the Moscow Times. Ukrajinské drony na rafinériu dvakrát zaútočili už v septembri minulého roka.

12:10 – Moskva hľadá nové trasy pre lodnú dopravu po sérii ukrajinských útokov.

Rusko zvažuje presmerovanie časti lodnej dopravy z Azovského mora a pripravuje alternatívne logistické trasy po zosilnení ukrajinských útokov na plavidlá v regióne. Oznámili to v utorok ruské ministerstvá po tom, čo Kyjev uviedol, že za posledných deväť dní zasiahol viac ako 100 lodí.

Azovské more, ktoré obmýva južné pobrežie Ruska, okupované územia Ukrajiny a anektovaný Krym, patrí medzi dôležité dopravné koridory pre vývoz poľnohospodárskych produktov a zásobovanie Krymu.

Ruské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že spolu s ďalšími úradmi a podnikateľským sektorom pripravuje nové prepravné trasy. Zároveň zdôraznilo, že vývoz nebude ohrozený.

„Situácia v Azovskom mori neovplyvní zásobovanie domáceho trhu potravinami ani exportné možnosti našej krajiny,“ uviedlo ministerstvo.

Ministerstvo dopravy dodalo, že prijíma opatrenia na zabezpečenie plynulého fungovania nákladnej dopravy a v prípade potreby presmeruje časť prepravy na iné druhy dopravy.

Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl vyhlásil, že Ukrajina za posledných deväť dní zasiahla 116 plavidiel vrátane tankerov a nákladných lodí. Podľa neho je cieľom útokov poškodiť takzvanú ruskú tieňovú flotilu a obmedziť dodávky pohonných látok na Krym.

09:36 – Kyjev viní Rusko zo stoviek popráv vojnových zajatcov, počet prípadov rastie.

Keď Ľudmyla Dubnycká dostala poslednú správu od svojho manžela Andrija Dubnyckého, napísal jej, že on a jeho spolubojovníci budú pravdepodobne zajatí ruskými silami. O dva dni neskôr ho spoznala na videu zverejnenom na sociálnych sieťach. Ležal medzi telami zabitých ukrajinských vojakov.

Dubnyckyj, príslušník 110. brigády, zahynul vo februári 2024 počas ústupu ukrajinských jednotiek z Avdijivky v Doneckej oblasti. Bol zranený a spolu s ďalšími vojakmi čakal na evakuáciu. Krátko pred smrťou telefonoval svojej manželke.

„Bol veľmi nervózny a plakal,“ povedala AFP 27-ročná Dubnycká.

Ukrajinská prokuratúra sa domnieva, že Dubnyckyj a jeho spolubojovníci boli zastrelení po zajatí. Vyšetruje preto podozrenie zo zabitia neozbrojených vojnových zajatcov.

Podľa ukrajinských úradov nejde o ojedinelý prípad. Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zaznamenal prudký nárast popráv ukrajinských vojakov po ich zajatí.

„Vyplýva to z ruskej politiky, ktorá takéto zločiny fakticky podporovala a umožňovala, pričom velitelia následne vydávali príslušné rozkazy,“ uviedol predstaviteľ Generálnej prokuratúry Ukrajiny Andrij Atamančuk.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva minulý mesiac informoval o 129 overených prípadoch popráv ukrajinských vojnových zajatcov. Ukrajinská prokuratúra dosiaľ otvorila 116 vyšetrovaní týkajúcich sa zabitia 306 vojakov. Vojenská rozviedka však odhaduje, že od roku 2022 mohlo byť popravených viac ako 900 ukrajinských vojakov v najmenej 340 incidentoch.

Moskva obvinenia odmieta a naopak obviňuje Ukrajinu z vojnových zločinov. Podľa Ženevských dohovorov sú však vojaci od momentu vzdania sa chránení ako vojnoví zajatci.

Atamančuk priznal, že vyšetrovanie komplikuje obmedzený prístup do bojových zón. Napriek tomu verí, že rodiny obetí sa raz dozvedia pravdu. „Chceme zabezpečiť spravodlivosť, aj keby sme rodinám dokázali poskytnúť len mená ľudí, ktorí zabili ich blízkych,“ povedal.

Pre Ľudmylu Dubnyckú by však ani to nezmenilo nič na strate, ktorú utrpela. Tvrdí, že vedomie, kto zabil jej manžela, by jej neprinieslo úľavu.

09:32 – Premiérka Svyrydenková nemá záujem o navrhovanú funkciu veľvyslankyne v USA po svojom odstúpení, informuje „Suspilne“ s odvolaním sa na zdroje.

09:10 – Ukrajinskí muži čelia právnej neistote, návrat domov môže znamenať mobilizáciu.

Tisíce ukrajinských mužov žijúcich v Poľsku čelia rastúcej právnej neistote. Po sprísnení poľskej politiky voči utečencom a súčasnom tlaku Kyjeva na mobilizáciu sa mnohí ocitli v zložitej situácii – návrat na Ukrajinu môže znamenať odvod do armády, no ich budúcnosť v Poľsku je neistá.

Poľsko, ktoré prijalo približne milión ukrajinských utečencov, v marci ukončilo osobitné podporné opatrenia pre ľudí utekajúcich pred vojnou. Po nástupe nacionalistického prezidenta Karola Nawrockého začali pre Ukrajincov platiť prísnejšie pravidlá podobné tým, aké sa vzťahujú na ostatných cudzincov.

Situácia je obzvlášť komplikovaná pre mužov, ktorí odišli z Ukrajiny, aby sa vyhli mobilizácii. Mnohí čakajú na rozhodnutie o povolení na pobyt. „Mám obavy, pretože nikto nevie, čo bude ďalej,“ povedal pre agentúru AFP 50-ročný Volodymyr, ktorý do Poľska prišiel nelegálne pred tromi rokmi.

Podľa ukrajinskej právničky Viktorie Koržovovej od marca pribudlo žiadostí o pomoc s legalizáciou pobytu. Európska komisia minulý mesiac zároveň oznámila zámer vylúčiť ukrajinských mužov vo veku od 23 do 60 rokov zo systému dočasnej ochrany na žiadosť Kyjeva. Odborníci očakávajú, že mnohí sa preto budú snažiť získať dlhodobý pobyt v členských štátoch EÚ.

Neistotu zvyšujú aj obmedzenia ukrajinských konzulárnych služieb. Muži v zahraničí si môžu obnoviť doklady len po aktualizácii svojich vojenských záznamov, čomu sa mnohí vyhýbajú zo strachu z mobilizácie. Zároveň podľa mimovládnej organizácie Never Again rastie v Poľsku počet protiukrajinských incidentov vrátane nenávistných prejavov a fyzických útokov. Mnohí Ukrajinci hovoria, že sa ich ľudia často pýtajú, prečo nebojujú na fronte.

08:19 – Spojenci posilnia protivzdušnú obranu Kyjeva, chystajú aj cvičenia povojnovej misie.

Spojenci Ukrajiny sa na pondelkovom samite takzvanej koalície ochotných v Paríži dohodli na ďalšom posilnení protivzdušnej obrany Kyjeva a na príprave cvičení mnohonárodných síl, ktoré by mohli byť nasadené po prípadnom prímerí. Cieľom stretnutia bolo zvýšiť tlak na Rusko a potvrdiť pokračujúcu podporu Ukrajine vo vojne, ktorá trvá už viac ako tri roky.

Na 16. zasadnutí iniciatívy, ktorú založili Francúzsko a Spojené kráľovstvo, sa zúčastnili predstavitelia 37 krajín vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Ukrajina získa 16 francúzskych stíhačiek Rafale. Prvé z nich by mali byť zaradené do služby v rokoch 2028 až 2029. Paríž zároveň dodá nové systémy protivzdušnej obrany SAMP/T určené na ochranu pred ruskými balistickými raketami.

„Sme odhodlaní pokračovať v podpore Ukrajiny ešte rýchlejšie a ešte dôraznejšie,“ vyhlásil Macron po skončení rokovaní.

Francúzsky prezident zároveň oznámil, že mnohonárodné sily pre Ukrajinu absolvujú v najbližších mesiacoch vojenské cvičenia v susedných krajinách. Ich cieľom bude preveriť pripravenosť na prípadné nasadenie po ukončení bojov.

Britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že nastal čas „zdvojnásobiť úsilie“ s cieľom ukončiť vojnu. Nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že podpora Ukrajiny je dôležitá „v záujme slobody v celej Európe“.

Počas samitu desať krajín vrátane Ukrajiny oznámilo aj vznik novej koalície pre rozvoj európskej obrany proti balistickým raketám. Zelenskyj iniciatívu privítal a označil ju za dôležitý krok k posilneniu bezpečnosti kontinentu. „Je to historický deň pre nás všetkých,“ povedal ukrajinský prezident.

Kremeľ reagoval odmietavo. Hovorca Dmitrij Peskov označil stretnutie za „koalíciu vojnových štváčov“ a obvinil jeho účastníkov zo snahy pokračovať vo vojne namiesto hľadania mierového riešenia.

07:31 – V rafinérii Afip v Krasnodarskom kraji došlo k požiaru po tom, čo na ňu dopadli trosky zostrelených bezpilotných lietadiel, informoval operačný štáb regiónu.

07:30 – Krajiny koalície ochotných uskutočnia cvičenia v blízkosti ukrajinských hraníc, informuje BBC.

Podľa informácií tohto média francúzsky prezident Macron vyhlásil, že v najbližších mesiacoch krajiny koalície ochotných uskutočnia cvičenia na území štátov susediacich s Ukrajinou.

Podľa jeho slov koalícia na čele s Francúzskom a Veľkou Britániou plánuje v prípade dosiahnutia dohody o prímerí rýchlo nasadiť na Ukrajine vojenský kontingent.

Predpokladá sa, že tento kontingent bude pôsobiť ako odstrašujúci faktor proti možným porušeniam prímeria zo strany Ruska. Moskva tvrdí, že prítomnosť západných vojsk na území Ukrajiny je pre ňu kategoricky neprijateľná.

06:59 – Úrady Baškortostanu informovali o masívnom útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel na priemyselnú zónu v Salavate.