Pápež Lev XII. označil sv. Bonaventúru za „knieža medzi všetkými mystikmi“. Pápež Sixtus V. mu dal titul „Doctor Seraphicus“ (serafínsky učiteľ) ako uznanie jeho mystickej náboženskej činnosti. Spolu s Tomášom Akvinským, s ktorým bol údajne priateľ, je Bonaventúra považovaný za najvýznamnejšieho teológa scholastiky.

Bonaventúra je tiež označovaný za druhého zakladateľa františkánskeho rádu, pretože vniesol do rádu nový duch a znovu účinne zorganizoval jeho činnosť. Legenda hovorí, že jeho meno vzniklo, keď ho ako choré dieťa matka priviedla k Františkovi z Assisi, ktorý ho požehnal a uzdravil. Keď mal päť rokov, jeho matka ho znovu priviedla k Františkovi, aby sa mu poďakovala, a František údajne zvolal „Buona ventura“ (Aká šťastná udalosť), čo sa stalo jeho menom.

Bonaventúra vstúpil do františkánskeho rádu veľmi mladý. Od roku 1236 do 1242 študoval v Paríži, kde neskôr získal doktorát z teológie. V roku 1257 bol vo veku 36 rokov menovaný siedmym generálom františkánskeho rádu. Riadenie rádu v Paríži trvalo 17 rokov, počas ktorých bol známy svojou prezieravosťou a obratnosťou.

Na príkaz pápeža Gregora X., ktorý ho v roku 1273 menoval kardinálom v Albane, pripravil Bonaventúra II. lyonský koncil. Koncilu predsedal počas jeho celého priebehu od mája do júla 1274. Avšak, niekoľko dní pred jeho koncom zomrel 15. júla 1274 v Lyone.  Bonaventúra bol kanonizovaný pápežom Sixtom IV. 14. apríla 1482.

Je patrónom teológov, detí, vrátnikov, robotníkov a výrobcov mydla, píše portál Životopisy svätých.

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk