Toto podujatie sa koná už dlhé roky aj vďaka starostovi obce a poslancovi za Smer-SD Jánovi Podmanickému. Práve preto je obľúbené letné kultúrne podujatie masívne kritizované liberálnymi médiami a aktivistami.

Fogašová začala tým, že nemala v pláne napísať status na Facevook, pretože bie je veľkým fanúšikom sociálnych sietí. „Moja stránka je určená všetkým tým, ktorí máte radi operu, kultúru a radosť z hudby, prípadne hľadáte nejaké informácie o mojich aktuálnych aktivitách. Je už leto, v divadlách máme divadelné prázdniny, robí sa technická údržba, ktorá je veľmi potrebná, chystáme budúcu sezónu. My umelci sa snažíme oddychovať, prípadne sa už pripravujeme na ďalšie role a postavy tým, že sa učíme nové party, noty aj texty. Popritom sa venujeme rodine a veciam, ktoré sme počas sezóny doma z časových  dôvodov zanedbávali. Je to pre nás mimoriadne vzácny čas. Toľko na úvod.“

„Mnohí ste isto zachytili tu na sociálnych sieťach vlnu nenávistných komentárov na moju osobu, v modernom jazyku nazývaného „hejtu“ z pre mňa nepochopiteľných dôvodov. Dostala som ponuku účinkovať na verejnom programe „Osláv zvrchovanosti“ v Starej Bystrici, ktorý bol už 22. ročníkom v rade a ktorý bol vysielaný na jednom z kanálov STVR, v priamom prenose, túto ponuku som veľmi rada prijala. Len pre informáciu uvediem, podľa verejne dostupných informácií, že do dneška na ňom vystúpilo mnoho známych a rešpektovaných umelcov napr. Sľuk, Lúčnica, Hrdza, Robo Opatovský, Ján Berky Mrenica, Miro Jaroš, Majk Spirit, Jozef Laufer, Beáta Dubasová, skupina Vidiek, Tublatanka, Martin Babjak, Monika Fabianová, Karin Hajdu a mnohí ďalší, tiež veľké množstvo rozmanitých slovenských ľudových folklórnych súborov.“

Medzinárodnými úspechmi ovenčená speváčka dodala, že pre ňu vždy veľkou radosťou spievať verejne pre ľudí, nech je to kdekoľvek, no zvlášť na Slovensku, pretože Slovensko miluje. „Celý svoj aktívny umelecký život spievam najmä v zahraničí na veľkých operných a koncertných scénach a preto možnosť spievať Slovenkám a Slovákom na domácom pódiu a pod holým nebom bola pre mňa krásna príležitosť a zmena.“

Bolo správne vystúpiť

„Správnosť môjho rozhodnutia účinkovať na tomto podujatí mi potvrdila nielen veľká história tohto podujatia, ale aj živá atmosféra na námestí – rínku v Starej Bystrici, kde sa zišlo mimoriadne nadšené publikum z celého kraja, aj z celého Slovenska.“

„Z mne neznámeho dôvodu po vystúpení prichádzali ku mne zdieľané správy o nenávistných komentároch na tento program, aj na moje vystúpenie, ktoré u mňa nebolo podmienené žiadnou ideológiou, či viazanosťou na konkrétne osoby, a už vôbec nie na politiku. Celý svoj aktívny umelecký život reprezentujem čo najlepšie našu krásnu krajinu, a bez ohľadu na aktuálnu politickú situáciu a ich vládnych predstaviteľov reprezentujem Slovensko všade, kde som na to oslovená. Beriem to ako svoju občiansku povinnosť a hrdosť reprezentovať nielen slovenskú operu. Takto som reprezentovala Slovensko niekoľkokrát pri významných príležitostiach, napr. v Bruseli počas predsedníctva Slovenska za účasti prezidenta Kisku, alebo naposledy v Taliansku pri príležitosti slávnostného odhaľovania busty M. R. Štefánika.“

Dodala, že účinkovala počas mnohých rokov na podujatiach kde bolo prítomných veľa našich rôznych popredných politikov, ktorí boli demokraticky zvolení do funkcií a boli oficiálni reprezentanti Slovenska. „Samozrejme to boli aj všetci doterajší prezidenti nášho štátu, od prvého slovenského porevolučného prezidenta Michala Kováča, ďalej Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča, spomínaného Andreja Kisku, až po Petra Pellegriniho, s výnimkou prezidentky Zuzany Čaputovej s ktorou som sa nemala možnosť na žiadnom podujatí stretnúť, ani na žiadnom predstavení v divadle. Možno tiež preto, že Pani prezidentka u nás operu nenavštevovala a preferovala skôr iné žánre.“

Podľa jej slov vždy svoje vystúpenia vnímala rovnako, ako možnosť čo najlepšie reprezentovať kultúru a krajinu. „Bez ohľadu na to, kto práve v politike našu krajinu zastupoval. Ako umelkyňa som určite v podobnej situácii nebola jediná. Poslednú dobu si veľmi uvedomujem veľkú názorovú rozpoltenosť v spoločnosti, nielen politickú, ale aj ľudskú. Zbytočne vyextrahovanú do krajností, nenávisti, prehnanej kritiky, špeciálne tu na sociálnych sieťach. To čo nám malo priniesť nové možnosti  komunikácie – nové formy  zdieľania názorov, vzdelávania sa, obohacovania sa navzájom, stáva sa z toho zbraň nenávisti, osobných útokov, klamstiev a osočovania, odsudzovania. Som z toho veľmi smutná, pretože si myslím, že väčšina negatívnych vecí a postojov by medzi ľuďmi v osobnom styku nikdy nezaznelo, pretože by k tomu títo verbálni útočníci nikdy nenašli odvahu.“

Nebezpečná nenávisť v spoločnosti

Jolana Fogašová píše, že o to smutnejšie je pre ňu zistenie, že táto veľká vlna hejtu, nenávistných poznámok, urážok a komentárov teraz na jej osobu prišla z iniciatívy od človeka, ktorý si prešiel sám neľahkú cestu umelca, hudobníka a dobre pozná aj pozadie opery. „Zrejme už prestal byť úplne umelcom a stal sa už naplno necitlivým politikom. Sám pritom dobre vie, že som vždy jednala slušne, na rovinu vravela svoje profesionálne názory a nikdy – zvlášť verejne nikdy nikoho nezosmiešňovala na svojom profile, nevyvolávala vlny nenávisti a zosmiešňovania aké sa spustilo po jeho uverejnení príspevku z jeho bubliny – resp. okruhu ľudí.“

„Aj ja mám veľký okruh sledovateľov, a vnímam to ako zodpovednosť komunikovať smerom k ľuďom s rešpektom k ich názorom a so slušnosťou. Tento človek, ktorý sám odsudzoval nenávisť k ženám, urážky a zosmiešňovanie, keď obhajoval našu bývalú pani prezidentku. Teraz však sám robí to, čo pre tým kritizoval. Neviem či toto konanie je momentálne zatmenie jeho mysle, skrat, alebo je to jeho ľudská vlastnosť, ktorá ho do budúcnosti vysoko eticky diskvalifikuje z výkonu verejných funkcií či reprezentačných (aj riadiacich a kultúrnych) postov. O jeho ambíciách na ministra kultúry sa hovorí už dlho, no pre mňa je takéto správanie ľudsky nepredstaviteľné aj v iných verejných funkciách, zvlášť keď sa jedná o osobu, ktorá v divadle tvrdo vyžadovala dodržiavanie ním zavedeného etického kódexu. Toto jeho neetické správanie a zlyhanie sa totiž na verejnosti nestalo prvý raz. Pre mňa je to osobne jedno veľké ľudské sklamanie, bez ohľadu na rozdielnosť osobných či profesionálnych názorov.“

Speváčka ozrejmila, že jej vystúpenie na spoločenskej udalosti „Osláv zvrchovanosti“, ktorá pripomína našu dôležitú historickú etapu v dejinách samostatného štátu zrejme vyvolalo v liberálnej názorovej bubline podobné pocity sklamania, no podľa Fogašovej úplne zbytočne. „Pretože svoje pohnútky verejne vystúpiť som už ozrejmila. Nežijem v žiadnej svojej vyhranenej bubline, ani v podobnej nenávisti, a ak ma pozvú spievať na inú verejnú akciu inej vlády, prídem rada zaspievať Slovenkám a Slovákom zasa. Nemiešam kultúru a politiku, ani iné ideológie so spievaním.“

„Z radov kolegov umelcov prišlo po tomto vyprovokovanom verejnom lynči k mnohým nenávistným komentárom, ku ktorým sa nebudem osobne vyjadrovať, je mi smutno z toho, s akou negatívnou energiou v sebe samých každodenne žijú. Práve ich konanie rozdeľuje dnešnú spoločnosť, a rozhodovanie, kto kde môže vystúpiť a kde nemôže mi pripomína totalitné časy, ktoré som ja v minulosti zažila. Netušila som, že sa ešte niekedy dožijem umeleckých perzekúcií, šírenia nenávisti a ostrakizovaní umelcov na základe vystúpenia na oficiálnych umeleckých či štátnych podujatiach.“

Nezodpovedá za postoje politikov

Upozornila, že za názory jednotlivých politikov neberie zodpovednosť. „Vnímala som ich však s rešpektom k demokratickému názoru voliča prejaveného v demokratických voľbách, bez ohľadu na to, aký súkromný názor mám sama. Myslím, že mojich verných fanúšikov to vonkoncom nezaujíma. Malo by ich zaujímať aký som človek, umelec. A to aj konkrétneho dotyčného človeka, ktorý vykonával významnú funkciu vo významnej kultúrnej inštitúcii, človek, ktorý nemá úctu k iným názorom, k ženám. A tiež ani k umelcom, ktorí zanechali za sebou kvalitnú umeleckú stopu.“

„To platí žiaľ aj o umelcoch a kolegoch, ktorí sa k týmto nenávistným útokom na sociálnych sieťach pridali. Som človek, ktorý by sa k takému činu nikdy neznížil, ak sa mi niečo profesionálne nepáči, viem o tom diskutovať osobne, neočierňujem kolegov na verejnosti ani v súkromí, ak niečo vytknem, profesionálne si to viem zdôvodniť. Zo skúsenosti však najviac kritizujú operných umelcov ľudia, ktorí technicky o opernom speve vedia pramálo, rovnako o prípravách na tak náročný výkon. Preto ma to neprekvapuje. Prekvapuje ma neúcta od kolegov, ktorí vedia čo všetko toto povolanie obnáša. Ktorí určite chápu, že postaviť sa na javisko nie je vôbec ľahké.“

Ozrejmila, že s jej dlhoročným kolegom Dušanom Jariabkom si vybrali pieseň, ktorú preslávil a vynikajúco naspieval Karol Duchoň. „Je to nádherná pieseň, ktorú už po ňom interpretovalo mnoho iných popových spevákov. My sme k interpretácii tejto krásnej piesne pristúpili celkom inak, zaspievali sme ju ako duet a tak ako nám je vlastné – operným spôsobom. Rozumiem tomu, že niektorí boli z tejto verzie nadšení a niekto naopak uprednostní originál, je to prirodzené a je vždy na každom z nás, čo sa nám páči viacej, čo si vyberieme, nemusíme však pritom urážať a zosmiešňovať.  Diváci  na námestí v Starej Bystrici boli nadšení. Každý profesionál vie, že nasnímať do TV operný spev je nesmierne zvukovo náročné, nie každý mikrofón sa s tým adekvátne vysporiada. Zvuk poslaný do TV je vždy mimoriadne skomprimovaný, čo vie tiež každý profesionál.“

Je podľa nej naozaj smutné kam ako spoločnosť smerujeme, čím sa necháme strhnúť, zvlášť keď sú to negatívne emócie. „Ako rýchlo dokážeme odsúdiť etablovaného umelca, športovca, vedca atď. Ja som veľmi liberálny človek v pravom slova zmysle, ktorý udržuje tradičné hodnoty, vďačnosť, slušnosť, rešpekt k ostatným, nielen umelcom, rešpekt k výsledkom volieb, rovnako k ostatným národnostiam. Bola by som šťastná aby tak činili aj druhí, a nezneužívali svoje príspevky a vyjadrenia a šírenie nenávisti a verejné lynče ľudí, ktorých často ani sami nepoznajú.“

„Ctím si slobodnú voľbu umelcov z profesionálneho hľadiska, prísť a interpretovať v súkromí či na nejakom verejnom podujatí komukoľvek. V demokratickej spoločnosti je umenie, hudba pre všetkých. Nespájajme kultúru s politikou, opravára práčky tiež nezaujíma, keď k vám príde odviesť prácu aký máte názor na politiku. Rovnako  neodmietate lekára – špičkového odborníka pred operáciou len kvôli tomu, že má iný politický názor. V tomto smere je operný spev práca ako každá iná. Zažili sme mimoriadne ťažké obdobie Covidu, ktoré nás umelcov ťažko zasiahlo ekonomicky, pre nemožnosť vykonávať svoje povolanie. Ja som ani vtedy nezaháľala, zorganizovala som pre ľudí benefičné koncerty s mestskou časťou Rača v katedrále, ktoré sú stále prístupné na Youtube. Len aby som dodala ľuďom nádej a priniesla im radosť. Ani sám Mozart neodmietal hrať a tvoriť pre  rôznych panovníkov a šľachticov. To isté robil Michelangello. Nemal so zákazníkmi vždy dobré vzťahy. Bol však politicky nad vecou. Dnes by sme inak nemohli obdivovať jeho maľby v Sixtínskej kaplnke. A tak je to naprieč celou Európu. Európa nerástla nikdy na nenávisti a hejte, ale na rešpekte. V umení to platí násobne. Často až história ukáže, ktoré rozhodnutia boli dobré a správne.“

„Škoda, že ľudia často zabúdajú na to odkiaľ prišli, nechajú sa strhnúť emóciou, masou ľudí, majú potrebu sa neustále niekam zaradiť. Nevedia si utvárať svoj vlastný názor, nešíria lásku. Vo veľkej miere tomu napomáhajú médiá, častými manipuláciami a vytrhávaním udalostí z kontextu, potom však ich dôveryhodnosť prirodzene klesá. Osobne však vnímam takéto zneužívanie nenávisti na štveranie sa po iných chrbtoch a bezškrupulózny politický boj ako ľudskú tragédiu. Zabúdať na minulosť národa a jeho významné míľniky je tragédia národa.“

Prečo nebola na Pohode

Na záver Fogašová doplnila, že je človek, ktorý vzišiel z federatívneho manželstva, jej mama je Češka, otec bol Slovák. „Polovicu rodiny mám v Česku, polovicu na Slovensku, rovnako to má v rodine môj manžel. Rozdelenie Československa bolo pre mňa vtedy smutné, a ťažké, no po čase sa ukázalo, že bolo historicky tou najlepšou voľbou. Pre oba národy. Pre vlastné sebaurčenie, smerovanie. Napätie v spoločnosti  a v celej Európe bolo vtedy mimoriadne veľké, hrozili ďalšie vojnové konflikty. My sme sa ako národy vďaka vtedajším politikom rozdelili civilizovane a bez násilia, za to im som a vždy budem vďačná. Odvtedy si ako štáty prejavujeme väčší rešpekt a vzájomnú úctu. Sme dnes najlepší vzájomní európski partneri. Priateľstvá ostali, mnohé ešte zosilneli. Sme si zdravou konkurenciou, inšpiráciou. Priamu voľbu prezidenta sme zaviedli ako prví. Inšpirovali sme aj bratov Čechov. A v iných momentoch to je zasa naopak. Môžeme si brať v mnohom príklad. Nech to tak zostane aj naďalej. A ak Vás nabudúce vyruší nejaký program v TV alebo sa vám nepáči, máte dnes tú slobodu prepnúť na iný TV kanál či program bez toho, aby ste si kazili pekný večer nenávistnými komentármi.“

„Nuž a na otázku prečo som radšej nevystúpila na Pohode je jednoduchá odpoveď, na Pohodu ma nepozvali, nie je o opere. A ak by pozvali, nemám s tým žiaden problém, aj tam rada zaspievam ľuďom dobrej vôle a milovníkom opery. Moja dcéra bola tento rok na Pohode druhý raz, a vybrala si sama, čo chce vidieť a počuť. Viem ako je vychovaná a ako vníma čisté ľudské hodnoty. Bola na Pohode a potom prišla na moje vystúpenie do Starej Bystrice. Rozhodla sa slobodne, tešila sa z kapely The Cure aj Gorillaz, a potom aj s celodenného slávnostného programu v Starej Bystrici. Myslím, že práve takto to má byť.“