Ministerka, ktorá sa narodila v Kosove, uviedla, že by tak neurobila „likvidáciou, akou sa oni dodnes snažia etnicky vyčistiť Kosovo“, ale tým, že by zabezpečila odchod každého, kto by sa necítil byť občanom Srbska, do svojej „vlasti“. Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipper v reakcii zdôraznila, že „v Európe nie je miesto pre rétoriku ospravedlňujúcu alebo presadzujúcu etnické čistky“. Dodala, že takéto vyjadrenia sú v rozpore s hodnotami ľudskej dôstojnosti, zmierenia a zodpovednosti.

Výroky Paunovićovej vyvolali výzvy opozičných strán na jej odstúpenie. Ministerka však svoje slová neodvolala. Vyhlásila, že sa nezrieka politiky Socialistickej strany Srbska (SPS), ktorú založil Slobodan Miloševič. Podľa nej strana viedla Srbsko v mimoriadne zložitých historických podmienkach a priniesla veľké obete.

Kosovo medzičasom vyhlásilo Paunovićovú za nežiaducu osobu a udelilo jej trvalý zákaz vstupu aj tranzitu cez svoje územie. Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla uviedol, že jej verejné vyhlásenia predstavujú hrozbu pre krajinu, pretože podnecujú nenávistné prejavy a destabilizáciu.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou pretrváva od skončenia vojny v Kosove, ktorá si vyžiadala približne 13-tisíc obetí. Srbsko dodnes neuznáva nezávislosť svojej bývalej provincie. Bývalého prezidenta Miloševiča po jeho zosadení obvinili zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojny, zomrel však ešte počas procesu pred medzinárodným tribunálom v Haagu. Kosovský minister práce Andin Hoti označil výroky Paunovićovej za dôkaz, že Srbsko sa stále nezbavilo „Miloševičovej genocídnej ideológie a zločineckej politiky, ktorá priniesla vojny, masakre a historickú hanbu“.