Spojené štáty vyšetrujú, či má Irán na Kube uskladnené drony, potvrdil v pondelok prezident Donald Trump z Oválnej pracovne.

Na otázku novinárov týkajúcu sa údajnej spravodajskej správy, ktorá poukazuje na túto možnosť, prezident odpovedal bez okolkov: „Ak ich tam majú, a je veľmi pravdepodobné, že ich tam majú, postaráme sa o to.“

Trump zašiel ešte ďalej a naznačil, že na ostrove by mohli byť uskladnené aj iránske rakety, čo, ako povedal, jeho administratíva „práve teraz preveruje“.

Trump neposkytol žiadne fotografie, spravodajské dokumenty ani podrobnosti o počte, modeli či umiestnení údajného vybavenia. Otázka, ktorá vyvolala jeho komentáre, prišla od novinára pracujúceho pre médium s konzervatívnym zameraním, ktorý sa odvolával na správu, ktorá doteraz nebola zverejnená.

Prezident tiež spomenul, že minister zahraničných vecí Marco Rubio bol počas jeho odpovede v miestnosti, čím naznačil, že táto záležitosť už bola na programe ministerstva zahraničných vecí. Zatiaľ je potvrdené len to, že Washington začal túto záležitosť prešetrovať, nie však to, že táto výzbroj existuje alebo že predstavuje bezprostrednú hrozbu. Kuba sa k tvrdeniam amerického prezidenta zatiaľ nevyjadrila.

Vo februári 1962 Washington v reakcii na snahy Sovietskeho zväzu o nadviazanie vzťahov s Fidelom Castrom uvalil na Kubu finančné a obchodné embargo, ktoré platí dodnes. V októbri 1962 Spojené štáty odhalili na Kube zariadenia pre sovietske jadrové rakety. Dva týždne ovládali svet obavy z jadrovej vojny medzi superveľmocami, kým rokovania neukončili kubánsku raketovú krízu.

Ďalšie sankcie na ostrove, ktorý už aj tak dýchal len s ťažkosťami

Trumpove slová prichádzajú v čase rastúceho tlaku na Havanu. Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že zaradilo na zoznam 10 subjektov spojených s kubánskou vládou v rámci iniciatívy, ktorú označilo za snahu obmedziť „škodlivé aktivity kubánskeho režimu“; medzi nimi sú spoločnosti Enetec S.A. a Coreydan S.A., ktoré obchodujú s palivami, a podnikateľské skupiny Gecomex a Gemar.

V júni sa sankcie už týkali kubánskeho prezidenta Miguela Díaz-Canela, viacerých členov jeho rodiny a plukovníka Alejandra Castra Espína, syna bývalého prezidenta Raúla Castra, proti ktorému Ministerstvo spravodlivosti podalo obžalobu v súvislosti so zostrelením dvoch malých lietadiel pilotovaných kubánskymi exulantmi v roku 1996, pri ktorom zahynuli štyria ľudia.

Okrem viac ako šesťdesiatich rokov trvajúceho embarga zaviedla americká vláda od začiatku roka aj energetickú blokádu, ktorú kubánske úrady spájajú s celonárodnými výpadkami elektrickej energie, ku ktorým došlo v tomto roku, pričom k najnovšiemu z nich došlo minulý piatok.

Analýza spoločnosti Axios, na ktorú sa odvoláva viacero médií, tvrdí, že kubánsky režim od roku 2023 zaradil do výzbroje viac ako 300 vojenských dronov ruského a iránskeho pôvodu a že Revolučné ozbrojené sily skúmajú možnosť použitia týchto systémov proti americkým cieľom, ako je námorná základňa v Guantáname alebo zariadenia v Key West.

Samotná správa varuje, že vykresľovanie ozbrojených dronov ako obranných prostriedkov je skôr skreslením jazyka než štandardnou vojenskou doktrínou, a zdôrazňuje, že nasadenie týchto systémov bolo výsledkom niekoľkoročného plánovania, a nie improvizovanou reakciou na nedávne napätie s Washingtonom.