Čínska modernizácia: Prechod na kvalitu a technologickú sebestačnosť

Komunistická strana Číny oslavuje 105. výročie svojho založenia. Za tento čas prešla krajina bezprecedentnou transformáciou a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Čo považuje súčasné vedenie za najväčšiu výzvu pri udržiavaní tohto ekonomického rastu a stability pre nasledujúce desaťročia?

Pod vedením Komunistickej strany Číny dosiahla krajina za posledných 105 rokov obrovské úspechy, ktoré vzbudzujú celosvetový obdiv. V súčasnosti realizujeme v poradí už pätnásty päťročný plán rozvoja a stabilne smerujeme k nášmu druhému storočnému cieľu. Tým je vybudovať do roku 2049 – kedy si pripomenieme sté výročie založenia Čínskej ľudovej republiky – silnú, modernú, socialistickú, prosperujúcu, demokratickú, kultúrne vyspelú, harmonickú a krásnu krajinu.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Je to veľká ambícia a vieme, že to nebude jednoduché. V budúcich desaťročiach čelíme dvom prepojeným systémovým výzvam: domácim transformačným problémom a nestabilnému vonkajšiemu prostrediu. Tieto dve výzvy sa vzájomne ovplyvňujú, preto ich musíme riešiť koordinovane. Z domáceho hľadiska už pre nás nie je udržateľný starý model extenzívneho rastu, ktorý bol založený len na rozširovaní objemu a vstupov výrobných faktorov. Presadzujeme novú koncepciu rozvoja a prechádzame k vysokokvalitnému rastu založenému na vedeckých a technologických inováciách.

Zároveň však v dodávateľských a priemyselných reťazcoch čelíme riziku obmedzenia prístupu ku kľúčovým technológiám. Musíme preto trvalo zvyšovať našu schopnosť samostatného riadenia pri špičkovej výrobe presných zariadení a špeciálnych materiálov. Modernizácia priemyslu nie je jednoduchá a vyžaduje si dlhodobé systémové úsilie.

Aké ďalšie vnútorné výzvy v Číne momentálne riešite?

Čelíme problému nevyváženého a nedostatočného rozvoja. Rozdiely v príjmoch, vzdelaní, zdravotnej starostlivosti či službách pre seniorov pretrvávajú tak medzi mestami a vidiekom, ako aj medzi jednotlivými regiónmi. Mení sa aj demografická skladba obyvateľstva a naša populácia postupne starne. Verejnosť čoraz viac žiada kvalitnú, inkluzívnu sociálnu ochranu a stabilný domáci trh.

Medzi naše dlhodobé úlohy preto patrí znižovanie nerovnováhy v rozvoji, zdokonaľovanie sociálnej podpory a efektívne využívanie trhového prostredia. Naším veľkým plusom a základom doterajších úspechov vo vede, technike či zdravotníctve je múdry a pracovitý ľud. Sme presvedčení, že s ním a s pevným vedením dokážeme prekonať všetky prekážky a dosiahneme naše ciele.

Slovensko-čínske vzťahy v historickom maxime

História formovala aj modernú čínsku zahraničnú politiku vrátane iniciatívy Pás a cesta (Belt and Road). Ako sa pozeráte na budúcnosť ekonomických a diplomatických vzťahov so Slovenskom a strednou Európou?

Storočná história Číny jasne ukazuje bolesti spojené s izoláciou a vojnami. Aj preto sa naša zahraničná politika uberá cestou mierového rozvoja a vzájomne výhodnej spolupráce. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Čínou a Slovenskom, môžem s radosťou konštatovať, že sa nachádzajú v najlepšom období vo svojej histórii. Politická vzájomná dôvera sa neustále upevňuje a kontakty v jednotlivých oblastiach sa hĺbia.

Obe strany – a najmä oblasti obchodu a priemyslu – by mali tieto príležitosti aktívne využiť. Je dôležité využívať platformy ako iniciatíva Pás a cesta, či mechanizmus spolupráce medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy.

Slovensko sa nachádza v srdci Európy a vyniká najmä v automobilovom priemysle a strojárstve. Čína má zase bohaté skúsenosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, digitálnej ekonomiky a infraštruktúry. Kým Čína realizuje svoj pätnásty päťročný plán, všimli sme si, že Slovensko pripravuje svoj strategický plán do roku 2040. Práve v prienikoch týchto strategických plánov môžeme nájsť konkrétne projekty, v ktorých si dokážeme vzájomne pomôcť a profitovať z nich.

Existujú nejaké konkrétne podujatia, ktoré by mohli túto spoluprácu v najbližšom období posilniť?

Áno, v regióne strednej Európy máme dobre fungujúci kooperačný mechanizmus. Rád by som oznámil, že v lete sa bude v Číne konať významná konferencia medzi Čínou a krajinami strednej Európy zameraná na inovácie. Slovensko je priamo spoluorganizátorom tejto konferencie.

Touto cestou by som chcel srdečne pozvať výskumníkov, odborníkov z rôznych oblastí, zástupcov vlády, vládnych organizácií, výskumných inštitútov a vysokých škôl, aby sa na tejto konferencii zúčastnili. Chceme spoločne diskutovať o tom, ako môžeme nájsť nové príležitosti na spoluprácu v období takého rýchleho rozvoja vedy a technológií.

Globálne výzvy a vzťahy s Európskou úniou

V súčasnosti vo svete prebiehajú veľké zmeny. Ako vnímate globálne prostredie a vzťahy Číny s Európskou úniou?

Z globálneho hľadiska prebiehajú premeny sveta, aké sme nezažili sto rokov. Narastá jednostranný prístup a protekcionizmus. Niektoré krajiny stavajú umelé technologické bariéry a narúšajú priemyselné reťazce. Keďže čínska ekonomika je pevne prepojená so svetovým hospodárstvom, náš obchod, investície a dodávateľské siete sú na tieto medzinárodné výkyvy veľmi citlivé. Tieto vonkajšie neistoty budú pretrvávať dlhodobo.

Medzi Čínou a Európskou úniou máme vybudované vzťahy komplexného strategického partnerstva. Naša vzájomná spolupráca vážne prevažuje nad rozdielmi. Minulé skúsenosti nám jasne dokazujú, že stabilné vzťahy priniesli obom stranám mnoho benefitov. Čínska modernizácia skrátka potrebuje stabilnú a otvorenú Európu a hospodársky rast Európy sa nezaobíde bez veľkého čínskeho trhu a kompletných priemyselných reťazcov. Obe strany môžu trvalo spolupracovať v oblastiach, ako sú zelená transformácia, digitálna ekonomika a vzájomné investície.

Čo hovoríte na trendy takzvaného odpájania sa od čínskej ekonomiky?

Sme realisti a vnímame, že sa v poslednom čase šíria postoje smerujúce k odpájaniu priemyselných a dodávateľských reťazcov. Čína s týmto prístupom nesúhlasí a odmietame umelé rozdeľovanie týchto reťazcov. Ak máme rozdiely alebo problémy, je potrebné ich riešiť prostredníctvom konštruktívneho dialógu na základe vzájomného rešpektu a vzájomnej výhodnosti. K takémuto dialógu sme vždy pripravení a otvorení. Zároveň sme však rozhodne pripravení hájiť svoje oprávnené záujmy. Naše vzťahy môžu zostať stabilné a prosperovať v dlhodobom horizonte iba vtedy, ak budeme dodržiavať zásady vzájomného rešpektovania sa.

Osobné odporúčania veľvyslanca: Čo vidieť na Slovensku?

Pán veľvyslanec, pôsobíte u nás už nejaký čas a Slovensko poznáte veľmi dobre. Čo by ste na základe vlastných skúseností odporučili čínskym turistom, ktorí chcú navštíviť našu krajinu?

Na Slovensku som pracoval už pred dvadsiatimi rokmi po dobu šiestich rokov a precestoval som ho takmer celé. Viem, že Slovensko je krásna krajina s bohatou históriou, pestrými kultúrnymi tradíciami a množstvom nádherných miest. Často ho odporúčam svojim priateľom aj čínskym cestovným agentúram. Miest, ktoré stoja za návštevu, je tu skutočne veľa:

• Milovníkom histórie a hradov jednoznačne odporúčam Bratislavský hrad, Devín, Bojnický zámok, Spišský hrad či neďaleký hrad Červený Kameň.
• Tým, ktorí hľadajú relax a kúpele, odporúčam Piešťany, Bardejovské Kúpele či Trenčianske Teplice.
• Športovcom a fanúšikom lyžovania odporúčam slovenské Tatry a lyžiarske stredisko Jasná.
• Pre milovníkov panenskej prírody sú ideálnou voľbou Národný park Vysoké Tatry a Slovenský raj.

Slovenskí ľudia sú navyše veľmi priateľskí a pohostinní. Veľmi ma teší, že v minulom roku sa počet slovenských občanov cestujúcich do Číny medziročne zvýšil o 45 % a počet čínskych turistov smerujúcich na Slovensko vzrástol o 35 %.

Na záver by som chcel využiť túto príležitosť a srdečne pozvať slovenských priateľov, aby naplno využili 30-dňový bezvízový režim a prišli sa osobne pozrieť do Číny.

Vaša Excelencia, pán veľvyslanec, ďakujem veľmi pekne za Váš čas a za Váš rozhovor pre Hlavné správy. Želáme Čínskej ľudovej republike a čínskemu ľudu všetko najlepšie a dovidenia v Číne a dovidenia na Slovensku.