Európsky parlament mohol návrh na obnovenie výnimky zo zásady dôvernosti komunikácie zastaviť. Neurobil to. Vyňal komunikáciu chránenú end-to-end šifrovaním, pri ktorom sa správa zašifruje už u odosielateľa a v čitateľnej podobe sa otvorí až u príjemcu. Pri ostatnej komunikácii však ponechal otvorenú cestu k automatickej analýze obsahu a prevádzkových údajov.

Ochrana detí pred sexuálnymi predátormi je nepochybne verejným záujmom. Nie je však bianko šekom na preverovanie správ ľudí, proti ktorým neexistuje nijaké individuálne podozrenie. EÚ vie pomenovať cenu zásahu presnejšie než jeho výsledok. Stále nevie spoľahlivo vyčísliť, koľko detí bolo práve vďaka tomuto režimu zachránených a koľko páchateľov odsúdených.

Návrh na obnovenie výnimky prežil

Predchádzajúca výnimka vypršala 3. apríla 2026. Európsky parlament preto 9. júla hlasoval o pozícii Rady k novému dočasnému režimu, ktorý má platformám opäť umožniť dobrovoľne používať technológie na odhaľovanie sexuálneho zneužívania detí v časti súkromnej komunikácie. V politickej a mediálnej skratke sa aj táto dočasná výnimka označuje ako Chat Control. Netreba ju však zamieňať s osobitným trvalým návrhom Chat Control 2.0.

Parlament pozíciu Rady úplne nezamietol. Doplnil do nej poistky, najmä vyňatie end-to-end šifrovanej komunikácie, a prijal zmenenú pozíciu v druhom čítaní.

Výsledkom ešte nie je účinné nariadenie. Text sa vrátil Rade, ktorá musí rozhodnúť, či parlamentné zmeny prijme. Parlament teda skenovanie sám neobnovil, ale nezablokoval cestu k obnoveniu výnimky.

Poistky zúžili zásah do súkromia, ale zároveň oslabili odpor proti celej výnimke. Po ich prijatí klesla podpora úplného zamietnutia a upravený text pokračuje do Rady.

End-to-end šifrované správy sú mimo. Ostatné nie

Prijatá poistka je dôležitá. Parlament z pôsobnosti výnimky zo smernice o súkromí a elektronických komunikáciách vyňal komunikáciu chránenú end-to-end šifrovaním. Prevádzkovateľ služby nemá mať možnosť prečítať jej obsah, preto sa v rámci tejto výnimky nebude skenovať ani automaticky analyzovať. Parlament túto ochranu vložil priamo do záväzných článkov pripravovaného nariadenia, nielen do jeho odôvodnenia.

To však neznamená vyňatie celých platforiem. Jedna služba môže poskytovať end-to-end šifrovaný rozhovor a zároveň inú komunikáciu, ku ktorej má jej prevádzkovateľ technický prístup.

Práve táto druhá skupina zostáva v pôsobnosti výnimky. Môže ísť o e-maily, správy, obrázky, videá a súvisiace prevádzkové údaje, pokiaľ ich poskytovateľ dokáže vo svojich systémoch sprístupniť a analyzovať.

Pod slovom skenovanie sa skrývajú rozdielne postupy. Jedným je porovnávanie obrázkov a videí s digitálnymi odtlačkami už známeho nezákonného materiálu. Oveľa viac otázok vyvoláva hodnotenie nového obsahu umelou inteligenciou a analýza textových rozhovorov pri hľadaní možného kontaktovania detí. Rada počíta nielen s hľadaním už známeho nezákonného materiálu. Systémy majú vyhodnocovať aj nové obrázky, videá a texty a analyzovať údaje o tom, kto, kedy a s kým komunikoval.

Čím viac sa systém vzďaľuje od presnej zhody so známym materiálom, tým viac záleží na kontexte, chybovosti a primeranosti zásahu. Práve tu musí EÚ preukázať výsledok, nielen legitímny cieľ.

Jedenásť Slovákov hlasovalo za úplné zamietnutie

Za zamietnutie pozície Rady pred úpravami aj po prijatí parlamentných poistiek hlasovalo jedenásť slovenských europoslancov: Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Ľubica Karvašová, Judita Laššáková, Milan Mazurek, Branislav Ondruš, Ľudovít Ódor, Katarína Roth Neveďalová, Milan Uhrík, Michal Wiezik a Lucia Yar.

Ich postoj bol dôsledný. Podporili vyňatie end-to-end šifrovanej komunikácie, ale nepovažovali túto poistku za dostatočný dôvod na zachovanie výnimky pri ostatných súkromných správach.

Za to si zaslúžia uznanie. Nestáli na strane ďalšieho predlžovania „dočasného“ zásahu do dôvernosti komunikácie, ale na strane úplného zamietnutia pozície Rady.

Miriam Lexmann hlasovala v prvom hlasovaní proti zamietnutiu. V druhom hlasovaní sa jej hlas v menovitom zázname nenachádza.

Opodstatnenie postoja jedenástich slovenských poslancov ukazuje porovnanie výsledkov režimu s cenou zásahu.

Označené súbory nie sú zachránené deti

Dobrovoľná detekcia nachádza nezákonný materiál, umožňuje odstraňovať jeho kópie a môže pomôcť identifikovať obeť alebo páchateľa. Tvrdiť, že režim nepriniesol nijaký výsledok, by preto nebolo poctivé.

EÚ však nevie tento výsledok spoľahlivo prepočítať na ochranu konkrétnych detí. Platformy hlásia veľké počty súborov, účtov a oznámení. Súbor však nie je dieťa. Rovnaký materiál môže byť skopírovaný tisíckrát, jedna obeť sa môže objaviť v tisícoch položiek a jedno hlásenie nemusí viesť k vyšetrovaniu ani odsúdeniu.

Samotná Komisia vo svojej druhej hodnotiacej správe priznala výrazné rozdiely v dostupnosti, druhu a porovnateľnosti údajov od platforiem a členských štátov.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov upozornil, že dostupné údaje nestačia na definitívnu odpoveď, či režim dosahuje potrebnú rovnováhu medzi bojom proti závažným zločinom a ochranou základných práv používateľov. Zároveň varoval pred všeobecným a nerozlišujúcim skenovaním a pred chybovosťou technológií na hľadanie nového materiálu či kontaktovania detí.

Ak EÚ nevie spoľahlivo zmerať prínos, musí o to presnejšie pomenovať cenu, ktorú zaň požaduje.

Cena je presná. Výsledok nie

Európske inštitúcie od občana žiadajú konkrétnu cenu. Súkromná komunikácia, ktorá nie je chránená end-to-end šifrovaním, môže prejsť automatickou analýzou. Systém sa môže pomýliť. Označený obsah môže preverovať človek, môže byť odstránený alebo oznámený príslušným orgánom. Údaje spojené s podozrením sa môžu uchovávať.

Samotný návrh preto musí počítať s falošne pozitívnymi výsledkami, sťažnosťami používateľov a nápravou chybných zásahov. To je konkrétna cena za oslabenie dôvernosti komunikácie.

EÚ však stále nevie predložiť rovnako presný spoločný údaj o tom, koľko detí bolo práve vďaka tomuto skenovaniu identifikovaných a zachránených, koľko prebiehajúcich zneužívaní sa podarilo zastaviť a koľko páchateľov bolo odsúdených.

Ochrana detí nie je dôvodom rezignovať na dôkazy. Práve zásah do základného práva musí byť podložený presvedčivým dôkazom nevyhnutnosti a primeranosti.

Europarlament end-to-end šifrovanie správne ochránil. Nemal však nechať otvorenú výnimku pri ostatnej komunikácii. Ak Únia nevie premeniť milióny označených položiek na spoľahlivo vyhodnotený prínos pre deti, nemá od občanov žiadať, aby za nejasný výsledok platili oslabením dôvernosti vlastných správ.