Najväčším tohtoročným nepríjemným prekvapením bola hospodárska situácia vo Francúzsku. Niektorí experti hovoria, že Francúzsko v tomto roku vystriedalo Grécko v zozname krajín s rizikovou ekonomikou. Francúzskym ekonómom sa vôbec nedarilo splniť svoje fiškálne ciele. Navyše deficit na najbližšie roky je naplánovaný nad troma percentami HDP.
Horšia ekonomická situácia, pochopiteľne, vôbec neprispieva popularite prezidenta – je rekordne nízka. Francúzsko je už na tom tak zle, že sa v európskej centrále začína nahlas hovoriť o možnosti udeliť Francúzsku konečne raz pokutu za nesplnenie dohodnutých sľubov.
V podobnej situácii sa nachádza aj asi tretia najväčšia ekonomika Eurozóny. Taliansko však ekonomickú aj politickú (má už štvrtého premiéra od začiatku krízy a trinásteho za posledných 20 rokov) komédiu začalo hrať dávno pred súčasnou krízou a jeho gigantický dlh a neschopnosť reformovať sú akosi už brané ako súčasť folklóru. Obavy však panujú okolo talianskych bánk, ktoré s prehľadom dopadli najhoršie v tohtoročných bankových stres testoch.
Samotné stres testy dopadli presne tak, ako všetci očakávali – nemastne, neslano: testujúci zvolili také pravidlá, aby banky testy prežili. Celkovo 25 zo 128 testovaných bánk má nejaké problémy, ale všetky ich už údajne vyriešili, či sú na najlepšej ceste ich vyriešiť. Aténska burza sa prepadla a úroky na gréckych dlhopisoch vyleteli až na 9%.
Aj samotné Grécko sa zasa topí v problémoch. Naznačujú tomu viaceré fakty: presunutie volieb prezidenta na skorší termín a hrozba menom SYRIZA celej Európe pripomenulo, že krajina má vlastne stále ten obrovský nezaplatiteľný dlh, ktorého riešenie /čiastočný bankrot/ visí vo vzduchu. Aténska burza sa prepadla najviac od roku 1987 a úroky na gréckych dlhopisoch vyleteli až na 9%, čo by znamenalo koniec nádejam na financovanie na trhu.
Experti nepredpovedajú nič dobre ani na rok 2015. Jemne poznamenávajú, že to nemusí byť až také zlé, ale žiadne veľmi optimistické scenáre tiež neponúkajú. Zdôrazňujú, že situácii by pomohlo zastavenie sankčnej vojny s Ruskom, ale na to by odhodlanie a vôľu mali mať predovšetkým najsilnejšie štáty Eurozóny – Nemecko a Francúzsko.
eu