Je to taký osobitý jav slobody, keď človeka nič nezväzuje, nerobí v štábe, neúčastní sa volieb, nechce byť politikom alebo oficiálnym predstaviteľom a môže hovoriť slobodne. Ja hovorím z tejto pozície a hovorím slobodne.

Ide vojna. Na jednej strane stoji USA, na druhej Rusko a Čína. Je to vojna o hegemóniu, vďaka ktorej sa 21. storočie stane alebo americkým, alebo rusko-čínskym. Znova opakujem, nech sa nikto nedá oklamať skutočnosťou, že nazývame našich nepriateľov partnermi – ide o nuansy diplomatického jazyka. Nebolo by solídne nazývať ich verejne debilmi, aj keď sa už ani Lavrov viackrát nezdržal a tento výraz použil.

Vojna zúri v troch rovinách – v informačnej, ekonomickej i vojenskej.

V informačnej rovine na nás útočí nepriateľ s cieľom vzbudiť dojem, že a) nie sme plnohodnotní, b) prevyšujú nás c) naša história to je len strach a hrôza, väzenie národov, d) naša vláda je nedôstojná a treba ju zvrhnúť, e) byť Rusom je zahanbujúce a treba sa za to kajať.

Ideálne pre nich by bolo aby ľudia nenávideli svoju krajinu, želali si jej zničenie, prípadne preformátovanie podľa západných princípov (to je to isté čo zničenie), chcú vyprovokovať v Rusku občiansku vojnu. Každý deň je možné vidieť v Rusku obete porážky informačnými zbraňami – liberáli, ľudia nenávidiaci vlastnú krajinu, ľudia poklonkujúci USA.

V ekonomickej rovine je úloha protivníka zničiť naše ekonomické zázemie, oslabiť a podryť ruskú ekonomiku, vytvoriť stav, aby sme neboli schopní financovať našu bezpečnosť, neboli schopní pokryť základné potreby obyvateľstva. Ich cieľom je vyvolať rast sociálno-ekonomického napätia, v ideálnom prípade vzbury a pokusy o štátny prevrat a následne by prikročili k parcelizácii a zničeniu Ruska.

Vo vojenskej oblasti sa takisto sledujú ciele zabezpečiť rast ekonomického tlaku na Rusko. Napríklad rozpad Sýrie bol potrebný preto, aby získali pod kontrolu ropovody a plynovody z Blízkeho východu do EÚ. Po likvidácii Sýrie boli rozhodnutí zlikvidovať Irán, čo by zapríčinilo, že by dostali pod totálnu kontrolu aj ropovody a plynovody z krajín Perzského zálivu do Číny a to by im pomohlo eliminovať energetickú bezpečnosť Číny a jej ekonomickú moc. Chaotizácia Ukrajiny má za cieľ znemožniť dodávanie ruského plynu a ropy do EÚ a vyvolať konfrontáciu medzi Ruskom a EÚ, vo vedení EÚ je množstvo proamerických lídrov, ktorí zúrivo pracujú v záujme USA.

Ide vojna. A tí ktorí by chceli zvíťaziť okamžite a kritizujú Putina za zdĺhavosť a žiadajú okamžité riešenie, sú hlupáci, alebo provokatéri, ktorí nepoznajú históriu a takisto nechápu základné aspekty vedenia súčasnej hybridnej vojny.

Len chcem pripomenúť – Kutuzov v 1812 ustupoval niekoľko mesiacov. Najprv kvôli tomu, aby zjednotil armády de Tollyho a Bagratiotna. A aj tak boli spojené ruské armády početne menšie ako Napoleonovo obrovská armáda, zozbieraná v celej Európe. Potom ustupoval a vyhýbal sa bojovému stretnutiu preto, aby vyčerpal Napoleonove sily. Prvá bitka Kutuzova pri Borodine nepriniesla víťazstvo, stretnutie sa skončilo remízou. A Kutuzov znova ustupoval, znova dával dohromady rezervy a rozširoval partizánsku vojnu.

Čo by sa stalo, keby Kutuzov urobil to, čo chceli v jeho dobe horúce hlavy a súhlasil by s bojovým stretnutím na začiatku kampane? Ruská armáda by bola rozbitá a Napoleonovi by nestálo nič v ceste pri obsadzovaní Ruska. Ruský cár Alexander I. by Napoleona zastaviť nedokázal.

Alebo Veľká vlastenecká vojna. Stalin neustále odďaloval konfrontáciu s Hitlerom. V Európe vojna začala v roku 1939, ZSSR do júna 1941 s Hitlerom nechcel bojovať a dokonca vznikol pakt Molotov -Ribentropp. Stalin horúčkovito zvyšoval vojenské kapacity a sily ZSSR a nakoniec ani to nestačilo a prvé mesiace nemeckého útoku na Rusko sa niesli v znamení drvivých nemeckých útokov a porážok Sovietskej armády. Prvý obrat nastal až v decembri 1941 pri Moskve. Nasledovala Stalingradská operácia (jún 1942 – február 1943) a Potom Kursk (júl 1943), ktoré zlomili nemeckú silu. A aj tak potom vojna trvala až do mája 1945 .

Čo by sa stalo keby ZSSR vstúpil do vojny v roku 1936, kedy začala občianska vojna v Španielsku? Čo by sa stalo, keby ZSSR vystúpil rozhodne proti Mníchovskému diktátu? Možné by to samozrejme bolo, ale to by sme ťahali horúce gaštany z ohňa namiesto Veľkej Británie a Francúzska. Ich krátkozraká politika voči porazenému Nemecku v roku 1918 umožnila Hitlerovi dostať sa k moci a oni sami absolútne neriešili anšlus Rakúska, rozpad Československa a takisto udalosti v Juhoslávii na jar 1941, dokonca v prípade Československa na víťazstve Hitlera aj priamo participovali.

Mohol ZSSR vstúpiť do vojny v roku 1938. Mohol, ale ťažké tanky Kliment Vorošilov sa do výzbroje dostali až v roku 1939 a legendárne stredné tanky T-34 až v roku 1940. Letectvo sa začalo modernizovať až po roku 1940 a až na začiatku roku 1941 sa začalo v armáde so zavádzaním do výzbroje modernejších pechotných zbraní, automatických zbraní a moderných guľometov.

Nezabudnime, že nacisti boli už 6 kilometrov od Moskvy a chystali sa ostreľovať Moskvu z ťažkých húfnic rovnakým spôsobom, ako dnes ostreľujú ukrajinskí nacisti Doneck a Luhansk. A keď prišiel vhodný čas, tak sa uskutočnil rozhodný protiútok, ktorý pod Moskvou nacistov zmietol z povrchu zemského. A rovnaký scenár sa môže opakovať aj na Donbase.

Čo by sa stalo s Ruskom, keby „ruskí patrioti“ nespokojní s ústupom Kutuzova by vykonali štátny prevrat uprostred vojny? Čo by sa stalo zo ZSSR? Keby v decembri 1941 zvrhli Stalina? Mäkko povedané, nič dobrého by z odstránenia Kutuzova a Stalina nevzišlo.

Tak prečo sa nám snažia nanútiť že teraz v čase vojny o ďalšiu existenciu Ruska sme povinní zvrhnúť našu vládu? Z jednoduchého dôvodu – dospeli k názoru, že bez vnútornej sabotáže v Rusku sa im nepodarí v boji s Ruskom zvíťaziť. A všetci môžu hádať, čo by nastalo s porazeným Ruskom v roku 1812 a 1941. Kto si to nevie predstaviť, nech si spomenie na rok 1991, Západom podporovanú vojnu v Čečensku, drogy, ekonomické rozbitie Ruska, demografický prepad, dezilúziu v spoločnosti. Snažili sa po roku 1991 Rusko doraziť, no nepodarilo sa im to.

Ani agitácia sa od Hitlerových dôb výraznejšie nezmenila. Nemci – kultúrny a civilizovaný národ, s ktorým možno diskutovať a dospieť k dohode rovnako ako USA sú kultúrny a civilizovaný národ, s ktorým tiež možno diskutovať a dospieť k dohode. Hovoria – treba nájsť kompromis, vojna nie je riešenie a predstavuje nebezpečenstvo pre celý svet. A pritom dospieť ku kompromisu je jednoduché – stačí ak USA nebudú liezť k ruským hraniciam a diktovať svetu svoje predstavy.

Nezabudnime – ide vojna s cieľom zničiť Rusko a získať jeho zdroje. Západ svoje ciele vyjadril jasne, chcú, aby RUSKO NEBOLO. Chcú nás vyčiarknuť z histórie, zo svetovej kultúry, zo športu, démonizujú nás vo filmoch, vo svojej propagande a likvidujú nás ako nepriateľov aj v počítačových hrách. A ľubovolné aktivity Ruska, namierené proti ich snahám vyvolávajú na Západe výbuchy nekontrolovanej nenávisti a hystérie – rovnako ako vzbudila výbuch nenávisti ruská zástava v rukách člena bieloruskej výpravy na Paraolympiáde v Riu. Sú pripravení bojovať so ženami, deťmi, invalidmi, boja sa však našej armády a odvetného úderu, takže sa nás snažia oslabovať zvnútra.

A ja sa až hanbím, keď si uvedomím, že na Donbase ľudia pod obstreľovaním ukrajinského delostrelectva žijú, pracujú a opravujú škody. Keď si uvedomím že naši predkovia aj holými rukami hrdúsili nacistických vrahov a že dnes v Rusku existuje dostatok tupých jedincov, ktorí sa sťažujú že tovar zdražel o 10 rubľov a neustále sa zabávajú so svojimi iphonami.

Treba len dodať: Doba si nás vybrala. A to nie len tých v Rusku.