Môj profil 
Predplatné
Prednedávnom sa nezávislý slovenský europoslanec Miroslav Radačovský posťažoval, že mu v pléne Europarlamentu (EP) ktosi kradne zo stola slovenskú vlajočku. Ukázalo sa však, že to isté sa dialo aj ďalším poslancom. A minulý týždeň už sa to dostalo z roviny drobného potkanieho záškodníctva na úroveň oficiálnej politiky EP.
Predseda EP David Maria Sassoli rozhodol, že europoslanci odteraz nesmú mať pred sebou na stoloch malé štátne vlajočky svojej krajiny, ako to doposiaľ niektorí robili. Zdôvodnenie vás zdvihne zo stoličky: vraj na stoloch podľa rokovacieho poriadku nesmú byť „bannery“ a iné reklamné plochy.
Nie, nie je prvý apríl. Takéto ovzdušie naozaj panuje v tej inštitúcii, ktorá nie je ani liečebňou, ani nápravným zariadením, ale vrcholným orgánom zástupcov ľudu európskych krajín. Podľa pána Sassoliho štátny symbol reprezentanta štátu je to isté ako reklamný banner so zľavou na cviklu v Lídli.
Vlajočky ako symboly krajín, odkiaľ poslanci pochádzajú, doposiaľ v EP nepoužívali všetci europoslanci, ale iba presvedčení vlastenci – buď nezávislí, alebo tí, ktorí sa združujú najmä vo frakcii Identita a demokracia (plus britskí brexitári). Vlajočka je spôsob vyjadrenia ich postoja voči tendencii zlikvidovať národné štáty aj s ich jedinečným kultúrnym a etnickým charakterom a vytvoriť totalitný euroštát bez hraníc a národov, kde občanom bude každý, kto príde. Je teda celkom jasné, proti komu úradník Sassoli zaviedol toto obmedzenie.
Milan Uhrík (europoslanec za ĽSNS) hovorí o konflikte, ktorý v stredu v súvislosti s vlajočkami v EP vznikol: „V minulosti to bolo tak, že ak ste si umiestnili na stôl vlajočku, nikomu neprekážala, ale v noci ju upratovačky vyhodili do koša. Teraz však, keď som prišiel na rokovanie a vyložil som si vlajočku, prišiel ku mne človek, ktorý má na starosti rokovaciu sálu a povedal mi, aby som ju odstránil. Vraj to je zakázané, že majú nariadenie od predsedu. Počnúc týmto zasadnutím sú vlajočky považované za bannery. My sme teda vlajky dali preč, ale ja som predsedovi EP napísal sťažnosť, že čo to má znamenať, že odkedy vlajky patria do kategórie ,letáky a bannery‘ (písali sme o tom aj tu.
Podobne opisuje situáciu aj český europoslanec Ivan David (SPD, v EP je vo frakcii identita a demokracia): „Na stredajšie hlasovanie som si priniesol vlajočku ako zvyčajne a hneď ku mne utekali dvaja parlamentní uniformovaní ,sluhovia‘. Žiadali ma, aby som vlajočku odstránil a keď som odmietol, snažili sa mi ju vziať. My sme sa potom v našej frakcii dohodli, že vlajočky vo štvrtok spoločne vystavíme.“
„Ja som počul o tej iniciatíve, že poslanci frakcie Identita a demokracia (I&D) sa dohodli, že vo štvrtok počas hlasovania si všetci vlajočky vyložia,“ hovorí Uhrík. „Na hlasovaní požiadal o slovo pán Zanni, predseda frakcie I&D a povedal, že oni s týmto nariadením predsedu nesúhlasia. Že štátne vlajky nie sú žiadne letáky ani bannery, a že ich frakcia si aj naďalej bude na stoly dávať vlajočky. V tom okamihu si všetci vyložili vlajočky, to isté urobila aj Brexit Party, a takisto aj my s kolegom Radačovským a všetci ostatní nezávislí. Potom začala asi dvadsaťminútová hádka, vyslovene hádka, kde po sebe poslanci krížom-krážom vykrikovali.“
„Ako to tam vyzeralo, o tom svedčí napríklad vystúpenie nejakej liberálky, ktorá povedala, že vlajky nikto nezakazuje, ale podľa rokovacieho poriadku je zakázané mať čokoľvek na stole, a že teda kto chce, môže si vlajku položiť rovnako ako pohár s vodou pod stôl,“ opisuje priebeh zasadnutia Uhrík. „Vtedy sa postavil jeden poslanec z Brexit Party a začal vykrikovať, že toto je už naozaj vrchol, že štátna vlajka nie je žiadny pohár s vodou, a že je nehorázne, že si vôbec niekto môže dovoliť to stavať do takéhoto svetla. A že on si ju pod stôl jednoducho klásť nebude, ale bude ju mať pekne na stole.“
Predsedajúca sa snažila poslancov presvedčiť, aby vlajočky odstránili, že to je nariadenie predsedu a poslanci ho musia dodržiavať – odpoveď bola, že oni takéto nariadenie odmietajú rešpektovať.
„Jednoducho, škandál,“ končí opis europarlamentného cirkusu Uhrík. „Nakoniec to dopadlo tak, že sme si tam vlajky všetci nechali a uvidí sa, ako sa vec bude vyvíjať ďalej. My však odmietame dodržiavať takéto nezmyselné nariadenie.“
O tom, že v podaní europarlamentných potkanov nejde len o dojemnú snahu o udržiavanie poriadku na stoloch poslancov, ale naozaj o cielený boj proti symbolom národov a štátov, svedčí aj fakt, že v noci „upratovači“ kradnú poslancom zo stolov len samotné vlajočky, ale kovové stojančeky na vlajočky tam nechávajú…
Zaujímavé je video zo zasadnutia EP, na ktorom vidno pozoruhodnú argumentáciu bojovníkov proti vlajočkám a nadšenie, s akým slniečkarska väčšina, ktorá ovláda EP, tlieskala ich vystúpeniam:
Samotné Sassoliho zdôvodnenie tohto zákazu a prirovnanie štátnej vlajky k letáku či reklamnému banneru je urážka a vrcholná arogancia, ktorá vyvoláva otázku, odkiaľ sa berie toľká trúfalosť europapalášov a prečo sa dopúšťajú takej drzosti. Odpoveď je zjavná: táto provokácia nie je samoúčelná, ale je súčasťou čohosi väčšieho.
„Vôbec tu nejde len o ,vlajočky‘,“ upozorňuje David. „Ide o budúcnosť Európy, o štáty a národy.“ A slovenský europoslanec Milan Uhrík hovorí: „Nebol som sám, kto napísal sťažnosť predsedovi EP, že takéto nariadenie je absurdné. Vnímame to ako postupné potláčanie štátnych symbolov. To je vojna o symboly. Koniec-koncov, politika je o symboloch – o tom, že niektoré sa potláčajú, iné šíria.“
„Pán predseda Sassoli je mimoriadne arogantný človek, ostatne ako väčšina členov predsedníctva EÚ. Vo svojom nástupnom prejave oznámil, že je treba postaviť ,cordon sanitaire‘ proti tým, ktorí odmietajú predstavu EÚ, ktorú majú ľudovci, socialisti, liberáli, zelení a väčšina konzervatívcov a zjednotenej ľavice,“ hovorí David. „To je skutočný dôvod, prečo pánovi Sassolimu vadia národné vlajočky. Sú totiž symbolom, že štáty a národy ešte drzo existujú.“
Ivan Lehotský
.JPG)
