Nevkusné koaličné divadlo okolo vakcíny Sputnik V je s každým ďalším dňom smutnejšie a odpudivejšie. Vakcína vraj nie je dosť dobrá (hoci ňou bez problémov očkujú v tretine štátov sveta a je bez škandálov s vedľajšími účinkami – na rozdiel od iných vakcín proti Covidu-19), podpísaná zmluva je vraj zlá (hoci ako jediná bola vôbec zverejnená a podľa neoficiálnych informácií je možno ešte menej nevýhodná, než zmluvy so západnými výrobcami), Sputnik V je vraj drahý (hoci je lacnejší než ostatné vakcíny), atď.

Bol to od Pellegriniho signál, kam sa chce zaradiť?

Postoj predstaviteľov koaličných strán k uvedenej veci je aj škoda komentovať, a samozrejme, opozícia tento neuveriteľne trápny cirkus z plného hrdla oprávnene škandalizuje. Celá opozícia – až na jednu výnimku. Peter Pellegrini, predseda podľa súčasných preferencií najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD, sa postavil na stranu koalície (píšeme o tom tu:).

Pellegrini sa vo veci Sputnika V postavil do jedného šíku s prezidentkou, ministerkou Kolíkovou a ďalšou liberálnou a rusofóbnou bandou. Tvrdo skritizoval nákup tej vakcíny, bol z tých, ktorí tak vehementne žiadali zverejnenie zmluvy, hoci im vôbec nevadí, že zmluvy o nákupe iných vakcín zverejnené neboli, a podporil postoj Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (vedeného manželkou Kiskovho hovorcu), inštitúcie, ktorá sa vo veci dosť nepatrične politicky angažuje. Spochybnil aj maďarské laboratórium, ktoré Sputnik V testuje a povedal, že on by sa touto vakcínou nedal očkovať.

Poviete si, veď tu ide len o hlúposť, o nejakú nepodstatnú vakcínu. Ibaže v prípade tohto pána je verejnosť dosť zvedavá na každý podobný signál, pretože stále nie je jasné, na ktorej strane veľkej politickej barikády vlastne stojí. Vykazuje momentálne vysoké voličské preferencie, napriek tomu, že vlastne žiadnu čitateľnú politiku nepredvádza (alebo práve preto?) a iba sa v politickom vláčiku ticho vezie ukrytý pred nepríjemnými dilemami, na ktorých sa jedného dňa bude lámať volebný chlebík. Preto si mnohí kladú otázku, za koho vlastne on a jeho partička kopú a kde budú stáť, keď pôjde o vážnejšie veci.

Je Hlas-SD iba „béčkom Smeru“?

Do akej miery je pravdivý u verejnosti rozšírený stereotyp, ktorý intenzívne živia systémové médiá, že Hlas-SD je stále nejako spojený so Smerom-SD? Áno, Hlas vznikol odštiepením zo Smeru, ale je ešte aktuálne poukazovať na niekdajšiu príbuznosť týchto subjektov? A vlastne, do akej miery vôbec boli tieto dva prúdy príbuzné v čase, keď ešte tvorili jeden politický subjekt?

Smer pred rozdelením bol širokospektrálnou stranou, pod krídlami ktorej boli súčasne ľudia s takými absolútne protichodnými názormi, ako napríklad Miroslav Lajčák a Ľuboš Blaha. Obaja zastávali kľúčové posty v oblasti zahraničnej politiky: Lajčák bol ministrom zahraničných vecí a Blaha bol overovateľom zahraničného výboru Národnej rady (NR SR), predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti, vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde bol neskôr aj podpredsedom. A pritom ich politická orientácia je presne opačná.

A teda, na jednej strane je obdivuhodné, že Robert Fico ako výnimočný politický líder udržal dlhé roky svoje stádo – pre stabilitu krajiny, a samozrejme, aj z hľadiska straníckych záujmov – aj napriek obrovskej vnútornej rôznorodosti pokope, ale na druhej strane nie je možné nevidieť, že tam bolo silné pnutie už dávno predtým, než došlo ku skutočnému rozdeleniu strany.

Politickí biznismeni?

Ľudia ako spomínaný poslanec Blaha už niekoľko rokov pred voľbami 2020 v menej oficiálnej komunikácii používali na frakciu okolo Pellegriniho a košickej podnikateľskej partie termín „biznis krídlo Smeru“, a hoci to nehovorili otvorene, dalo sa vycítiť, že potichu škrípu zubami a toto biznis krídlo strany vnímajú ako tých, ktorí na ideách ľavicovej a vlasteneckej politiky iba zištne parazitujú.

Áno, biznis krídlo Smeru sa počas vládnutia Smeru venovalo svojmu „biznisu“, čo je pre koalíciu, a najmä pre hnutie OĽaNO dodnes hlavným argumentom pri každom z ich katastrofálnych lapsusov a prešľapov, keď na každú nepríjemnú otázku odpovedajú: „Lebo Smer kradol“. A ešte častejšie používajú skrátený tvar „Lebo Fico“. Lenže bol to skutočne samotný Robert Fico, kto bol taký aktívny v „biznise“?

Neboli to náhodou práve tí, ktorí po prehratých voľbách pochopili, že „biznis“ už nebude a oddelili sa v nádeji, že azda vyjde nový spôsob, ako sa k nemu opäť dostať? Títo ľudia sa teraz snažia zapáčiť druhému, slniečkovému táboru a tvária sa, že sú „očistení od smeráckej špiny“ – lenže nie je to náhodou tak, že podstatná časť tej „špiny“ odišla od Smeru práve s nimi?

Najistejšia stopa: sledovať na koho útočí mainstream

Je zaujímavé sledovať, ako sa k veci stavia mainstream. Terčom zúrivých útokov systémových médií nie je Peter Pellegrini, ale stále Robert Fico. Na tlačovkách strany Smer sú stále bežné rôzne bezočivé útoky vybraných novinárov systémových médií voči jeho osobe. Pravdovravný a objektívny denník Sme nedávno priniesol napríklad bombastický článok s titulkom „Máme nákres Ficovho bytu“ (viď tu:), pričom Pellegrinimu a ďalším „hlasákom“ sa nič podobné nedeje. Monika Tódová ani iní agenti objektívni žurnalisti sa pri iných politikoch nezaujímajú o to, kam chodia plávať, na akom aute jazdia a koľko izieb má ich byt – riešia to iba v prípade Roberta Fica (reč je o „mienkotvorných“ médiách hlavného prúdu, nie o bulvári, ktorý by s vďakou prinášal aj obrazovú analýzu stolice akejkoľvek celebrity).

Je to priam do očí bijúce. A je to vhodná príležitosť si spomenúť na staré pravidlo, ktoré hovorí: sleduj, do koho mainstream najviac kope, a naopak, koho podozrivo šanuje, a budeš vedieť, odkiaľ vietor fúka… Nie je vylúčené, že tu niekde môže byť ukrytá aj pravda o budúcom účinkovaní strany Hlas. Kiež by sme sa mýlili.

Ivan Lehotský