CIRKVI: Slovensko je 39 rokov samostatnou cirkevnou provinciou

Bratislava 28. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Milan Kapusta)

Apoštolskými konštitúciami Praescriptionum sacrosancti a Qui divino vyhlásil pápež Pavol VI. pred 39 rokmi, 30. decembra 1977, samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu s arcibiskupským metropolitným sídlom v Trnave

Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu, 30. december, je pamätným dňom Slovenskej republiky (SR), o čom rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v októbri 1993 Zákonom 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Prvú cirkevnú provinciu, ktorú tvorilo územie Slovenska (vtedy Nitrianskeho kniežatstva, ktoré bolo súčasťou Veľkej Moravy), Moravy a Panónie ustanovil na jeseň v roku 869 pápež Hadrián II. Tým bola založená moravsko-panónska samostatná cirkevná provincia (nazývaná aj veľkomoravská), ktorej prvým arcibiskupom bol svätý Metod.

V roku 880 ustanovil bulou pápež Ján VIII. na žiadosť panovníka Svätopluka štyri samostatné biskupstvá vo Veľkomoravskej ríši. Jedno z nich bolo aj v Nitrianskom kniežatstve, kde bolo ustanovené nitrianske biskupstvo so sídlom v Nitre.

Ďalším medzníkom sa stal rok 1776. Vtedy zásluhou cisárovnej Márie Terézie 13. marca vzniklo banskobystrické, spišské a rožňavské biskupstvo. Jeho utvorenie schválil pápež Pius VI. bulou Regalium principum. Tomu predchádzal akt, keď pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex, pod vplyvom dvorného dekrétu Márie Terézie z 15. januára 1776, zriadil nové biskupstvá vyčlenením z Ostrihomskej arcidiecézy. Spišská diecéza bola vytvorená pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepošstvu (1198 – 1776) a stala sa sufragánom Ostrihomu. Ďalším dôležitým prelomom v dejinách rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku bol rok 1918, keď zriadili Trnavskú apoštolskú administratívu.

Napokon 30. decembra 1977 po rozsiahlych rokovaniach medzi Svätou stolicou a vládou bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) pápež Pavol VI. oddelil v Ríme apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiocézy, určil hranice biskupstiev na Slovensku, ako aj Olomouckého biskupstva. Vznikla tak samostatná Slovenská cirkevná provincia, jej sídlom sa stala Trnava. Apoštolskou konštitúciou Qui divine povýšil apoštolskú administratúru v Trnave na arcibiskupstvo.

Situácia po novembri 1989 v mnohom upravila vzťah medzi cirkvou a štátom.

Kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, na Sviatok svätej rodiny 30. decembra 2007 v Trnave v homílii pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia cirkevnej provincie Slovenska sumarizoval jej význam slovami: “Pavol VI. oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ho na arcidiecézu, pripojac k nej aj tri farnosti diecézy Györ a dve patriace Opátstvu v Panonhalme, všetky ležiace na území Slovenska. Vyňal Košickú a Rožňavskú diecézu zo zväzku Jágerskej cirkevnej provincie a pričlenil ich do slovenskej provincie, pripojac ku Košickej diecéze aj trinásť farností, ktoré dovtedy patrili do Satmárskej diecézy. Takto sa utvorila nová celoslovenská cirkevná jednotka čiže provincia, na ktorej čelo pápež postavil trnavského arcibiskupa-metropolitu. Jej hranice súhlasili so štátnymi hranicami. Dosiahlo sa úplné uznanie nezávislosti na cirkevnom poli.”

Svätý Otec František 19. októbra 2014 počas eucharistickej slávnosti na Námestí sv. Petra vo Vatikáne za účasti emeritného pápeža Benedikta XVI. a synodálnych otcov slávnostne blahorečil Božieho služobníka pápeža Pavla VI. (*1897- +1978). Cirkevný sviatok blahoslaveného Pavla VI. pripadá na 26. september, na dátum jeho narodenia.