Čo urýchlilo túto krízu? Od januára Čína “zákerne” zakázala dovoz plastového odpadu na svoje územie za účelom spracovania, lebo to škodí jej vlastnej ekológii.
A teraz teda prudko klesli vyhliadky pokrokových krajín, ktoré sa starajú o ekológiu, na ďalšie kreslenie pekných grafov “ozelenenia prostredia.”
Doteraz bola, napríklad, britská ekológia zaistená aktívnym exportom použitých umelých hmôt do juhovýchodnej Ázie: za päť posledných rokov tam odviezli viac ako tri milióny ton (je to asi päťsto Eifeloviek hmoty. S ohľadom na to, že umelé hmoty sú ľahšie ako oceľ, sa toto číslo dá zvýšiť desaťnásobne).
Nie je to ale celý problém. Existuje ďalší aspekt (preto bolo vyriešenie úlohy vytýčenej v sedemdesiatych rokoch odložené na rok 2030). Spočíva v tom, že výroba neškodných obalov, vreckov a fliaš, je dnes v pokrokovom svete jednoducho ekonomické sci-fi. Biologicky rozložiteľné plasty existujú.
Neexistujú ale spôsoby, ako ich rýchlo uplatniť v masovej výrobe a nahradiť nimi lacné, ale neekologické polyméry. Jednoducho preto, že ekologické sú 8-10 krát drahšie.
Ale ani to nie je všetko. Existuje ešte jeden nepríjemný fakt: značná časť takzvaných biologicky rozložiteľných vreckov a fliaš sa v skutočnosti v prírode nerozkladá. Často je niečo, čo reklamujú ako “biologicky rozložiteľné balenie,” v skutočnosti obyčajná umelá hmota, do ktorej pridali škrob. A po vyhodení jednoducho na ulici namiesto špeciálnych miest na spracovanie sa rozpadá na drobné, ale rovnako neodbúrateľné plastové kúsočky.