Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. septembra (TASR) – Slovensko by malo mať novú ústavu, myslí si časť prezidentských kandidátov. Ján Čarnogurský tvrdí, že nový základný zákon štátu netreba, zdržanlivý je aj Andrej Kiska. "Som proti prijímaniu novej ústavy. Aj keby sme prijali teraz novú ústavu, za 20 rokov znovu budú hlasy, že je zlá a má sa prijať opäť nová. Čím staršia ústava, tým lepšia. Dlhá platnosť ústavy signalizuje základnú stabilitu v spoločnosti. To na Slovensku chceme," vysvetlil svoj postoj pre TASR Čarnogurský.
Pavol Hrušovský (KDH) pripomenul, že 21 rokov existencie ústavy a jej zmeny dávajú dosť dôvodov na prehodnotenie súčasného ústavného poriadku. "Ja osobne som sa už niekoľkokrát vyjadril, že by bolo žiaduce zvážiť novú ústavu vzhľadom na množstvo zmien, ktoré náš ústavný poriadok za posledných 20 rokov zažil," povedal pre TASR.
Nová ústava by mala podľa neho nastaviť vyváženie jednotlivých pilierov moci, lepšie a konkrétnejšie definovať vzťahy medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. "Takisto by mala reflektovať na vývoj z medzinárodného hľadiska, ktorým Slovenská republika za 20 rokov prešla – vstup do NATO, EÚ, eurozóny," doplnil.
Peter Osuský zo SaS je za prijatie novej ústavy. "Súčasná bola prijímaná narýchlo, ešte v čase existencie federácie, bez dôkladnej verejnej diskusie za účasti ústavných právnikov. Ústava síce prešla rozsiahlou zmenou v roku 2001, ktorá odstránila viaceré jej dovtedajšie nedostatky, napriek tomu v nej ešte ostali viaceré problémy. Tie by čiastočne bolo možné vyriešiť ďalšou novelou ústavy, ale za systémovejšie riešenie by som považoval prijatie novej ústavy," zdôvodnil.
Podľa Radoslava Procházku má nová ústava zmysel vtedy, ak si ju naozaj vypýtajú sami občania a sami ju aj v referende schvália. "Môj osobný názor je, že by v krátkom čase mala začať reálna príprava novej spoločenskej zmluvy a že by práve budúci prezident republiky mohol byť jedným z motorov tohto úsilia," uviedol pre TASR Procházka. Dodal, že pôjde však najmä o to, či občania budú môcť svoj hlas použiť len raz za štyri roky vo volebných miestnostiach alebo či ich moc bude musieť brať vážne. "Preto by som sa ja osobne usiloval o to, aby zodpovednosť verejných činiteľov za výkon úradu bola zakotvená priamo v ústave. Rovnako ako text ústavy je totiž dôležité jej rešpektovanie politikmi," zdôraznil.
Andrej Kiska je v otázke novej ústavy zdržanlivý. Podľa neho nie je problém znenie Ústavy SR, ale nerešpektovanie ňou daných princípov. A to aj zo strany najvyšších predstaviteľov štátu. "To považujem za hlavný problém. Pokiaľ budú pri moci ľudia, ktorí budú hľadať cesty, ako ju pošliapať a obísť, nepomôže ani dokonale podrobne napísaný text," poznamenal s tým, že Slovensko potrebuje lídrov, ktorí si budú ctiť ústavu a ostatné zákony.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
