Dodal, že pokus o vytvorenie pravicovej vlády sa ukázal byť nepriechodný, niektorí opoziční poslanci to však nedokázali akceptovať. „Páni poslanci urobili precedens, ktorý sa môže v budúcnosti vypomstiť akejkoľvek budúcej vláde a vládnej koalícii. Týždeň po demokratických voľbách, ktoré dopadli tak, ako dopadli, nikto nevedel predpokladať ich výsledky a ani ja som si nemyslel, že vznikne takáto vláda, na námestí zvolali proti nám míting. Dokonca kričali mená jednotlivých poslancov, či Lucie Žitňanskej alebo moje a burcovali proti nám ľudí,“ povedal Bugár.

„Tvrdili, že naši voliči to vnímajú ako zradu, dostával som 1200 komentov na status (na Facebooku, pozn. Teraz.sk) a nakoniec sme zistili, že tí, čo nám škaredo nadávali, boli voliči OĽaNO a SaS,“ dodal. Pripustil, že aj medzi priaznivcami Mosta–Híd boli rôzne názory na vstup do koalície, podľa prieskumu však napokon postup strany akceptovali až tri štvrtiny z nich. Neklesajúcu podporu Mosta–Híd potvrdzujú podľa Bugára aj povolebné prieskumy verejnej mienky.

„Zbytočne polarizujú spoločnosť. Namiesto toho, aby rozmýšľali o tom, že aj v budúcnosti bude vznikať koaličná vláda, odplašia každého normálneho politika,“ odkázal opozičným poslancom Bugár.

V podobne konfrontačnom tóne podľa neho prebiehala aj prvá schôdza parlamentu, kde si poslanci rozdeľovali výbory. Po prvý raz vstupovali na pôdu NR SR poslanci, ktorí sa stali nezávislými skôr, ako stihli byť zaradení do výborov. A viacerí z nich boli so svojím umiestnením nespokojní. „Čo sa deje v tomto volebnom období, to sme ešte nikdy nezažili.

Vždy je to tak, že predseda politickej strany, lebo orgány NR SR ešte nie sú zriadené, navrhuje svojich poslancov do výborov,“ vysvetľuje Bugár.

„Časť opozície, hlavne OĽaNO, z toho robí, prepáčte za výraz, bordel. Aj keby pán Simon ostal členom Mosta–Híd, do pôdohospodárskeho výboru by nešiel, lebo tam máme predsedu, pána Csicsaya. Ale v minulosti kandidoval do Európskeho parlamentu, to znamená, že má blízko aj k zahraničným témam, preto sme ho navrhli do zahraničného výboru,“ povedal. „Pán Beblavý bol štátnym tajomníkom na ministerstve sociálnych vecí, pred voľbami sa zaoberal školstvom, ale teraz si povedal, že chce len do jedného výboru. Ale to nie je inštitút, kde sa rozhoduje na základe toho, kto čo chce, ale toho, ako vieme zostaviť výbory,“ zdôraznil Bugár.

V diskusii sa vyjadril aj k zriadeniu detského kútika v parlamente. Vznikol ako reakcia na protesty nezávislej poslankyne Simony Petrík, ktorú ochranka nepustila s dieťaťom do rokovacej sály.

„Hystéria vznikla zbytočne. Takýto problém sme riešili už počas druhej Dzurindovej vlády a pani poslankyňa Masácová fakticky vychovávala svoje dieťa priamo v parlamente,“ poznamenal. „Hľadali sme riešenie, aj sme našli, ale nakoniec pani podpredsedníčka Nicholsonová povedala, že má kanceláriu a bude mať dieťa, takže sa to zriadilo u nej,“ poznamenal na margo detského kútika. Poslankyne však ani dnes nemôžu nosiť deti priamo do rokovacej sály. „Vyžadovalo by si to zmenu zákona. Problém nie je ani v tom, vždy vieme hľadať riešenie. Problém je v tom, že niekto využíva dieťa na získavanie politických bodov,“ dodal Bugár.

Práve Lucia Nicholsonová na otázku, kto bude riadiť parlament v čase hospitalizácie Andreja Danka, svojho času odpovedala, že asi Béla Bugár, keď už v poslednom čase spolu tak dobre vychádzajú. „Na tú poznámku pani podpredsedníčky by som odpovedal, že nie preto, že vychádzame dobre, ale preto, že mám určité skúsenosti, podpredsedom parlamentu nie som prvýkrát,“ reagoval Bugár.

„Čo sa týka vzťahov s pánom predsedom SNS a parlamentu, musím povedať, že aj pre mňa je to veľmi pozitívne prekvapenie. Vždy som hovoril, že predseda SNS je iný ako pán Slota, len som neveril, že takýmto spôsobom zmenil SNS,“ dodal. „Pán predseda Danko má v strane veľký vplyv, veď tú stranu dostal do parlamentu, a nie hocijako, a myslím si, že dáva dobrý príklad aj ostatným. Že je jedno, kto je akej národnosti, dôležité je, aby sme riešili spoločné problémy. A hovorí aj to, že ak majú národnostné menšiny určité záujmy a potreby, aj im musíme vyhovieť,“ zdôraznil Bugár.

Dodal, že do vládneho programu sa Mostu–Híd podarilo presadiť 90 percent svojich programových priorít, a nie celého programu, ako jeho výrok interpretuje časť opozície. Spokojný je najmä s tým, že Most–Híd uplatnil svoje predstavy o podpore zaostávajúcich regiónov, podpore menšín a boja proti korupcii.

„Z menšinových požiadaviek sme nevedeli pretlačiť dvojaké štátne občianstvo, lebo sme v tom ostali sami. Pán Procházka kedysi hlasoval proti, nepodporil riešenie, ktoré sme za Radičovej vlády dali na stôl, SNS aj Smer tiež boli proti. Preto som povedal, že vyskakovať môžeme do výšky šesť a pol percenta. Keby sme mali desať percent, bolo by to inak,“ dodal líder Mosta-Híd. Strana chce podľa neho využívať aj pozície štátnych tajomníkov rezortov školstva a dopravy, prvého na podporu menšinového školstva a druhého na výstavbu rýchlostných ciest.

V Koaličnej zmluve podľa Bugára existuje mechanizmus, na základe ktorého môžu strany podporiť aj opozičný návrh. Prioritne však musia ísť podľa svojho plánu. Napríklad SaS sa podľa neho snaží predbehnúť vládu a riešenie tých istých problémov predložiť do parlamentu skôr, ako to má naplánované koalícia. V týchto prípadoch podporu Mosta–Híd nezíska, poznamenal.

Do budúcnosti by Bugár podporil takú zmenu rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá by limitovala čas určený na diskusiu v pléne podobne, ako je to v Rakúsku. Akceptuje aj dôvody na úvahy o zmene zákona o politických stranách. „Nie je normálne, že niekto kúpi politickú stranu, nemyslím si, že by toto mala byť biznisová otázka. Nie je normálne, že štyria ľudia ovládajú jednu stranu, štyria ľudia rozhodujú o tom, ako minú milióny, ktoré dostanú. Štyria rozhodujú o tom, koho dajú na kandidátku a koho nie,“ uzavrel Bugár.