Matica slovenská, ako vedecko-kultúrna ustanovizeň, nemá na záchranu svojho podniku vlastný kapitál. Za 17 rokov naň od štátu nedostala ani euro a aj nový závod na Sučianskej ulici bol postavený výlučne z bankových úverov. Na stabilizáciu Neografie by stačilo 3,5 milióna eur, čo je násobne menej, ako si vyžiadala napríklad záchrana Bukózy vo Vranove nad Topľou. Napriek opakovaným listom, pokusom o intervenciu u predsedu vlády aj viacerých ministrov, štát Neografii doteraz neodpovedal.

Viac podrobností, takisto informácie o tom, či naďalej pretrvávajú tlaky niektorých politikov na ovládnutie štruktúr Matice slovenskej, budete počuť vo videorozhovore s predsedom Matice slovenskej, JUDr. Mariánom Gešperom, PhD., MSc.

V uplynulých týždňoch sme sa z médií mohli dozvedieť, že jeden z najstarších podnikov na Slovensku, tlačiarne Neografia, ktoré patria Matici Slovenskej, sa dostal do vážnych problémov. Asi sa to nestalo zo dňa na deň. Skúste nám povedať, ako k tomu prišlo.

Neografia má korene ešte v 19. storočí. Bola založená pod názvom Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v roku 1869, ale v povedomí verejnosti sú živšie jej dejiny zo 40. rokov, keď v roku 1943 bola prestavaná na moderný polygrafický závod. Od 90. rokov ju v rámci reštitučného zákona vlastní Matica slovenská, ktorá drží približne 90% akcií.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Najväčšie problémy sa začali v posledných rokoch, keď sa naplno prejavili globálne a geopolitické faktory. Prvým a najzásadnejším je, že Európska únia ani Slovenská republika, dostatočne nechránia svoj trh nielen v strojárskej výrobe, ale ani v polygrafickom segmente. Čínskym fabrikám nevznikajú náklady spojené so zákonníkom práce, Green Dealom, ani európskou legislatívou, a preto dokážu ponúkať dumpingové ceny, s ktorými Neografia nedokáže súperiť. Má síce svojich tradičných klientov, ktorí vedia, že im veci vytlačí v požadovanej európskej kvalite, ale začala strácať zákazníkov, pretože tí odchádzali tlačiť do iných krajín, napríklad do Ázie a Číny.

Prejavili sa však aj ďalšie faktory, ktoré sú zjavné a slovenským podnikateľom sú známe. O 27% sa zvýšila odvodová povinnosť, čo je pre národných výrobcov veľké zaťaženie, a súčasne ceny energií išli skokovo nahor. Megawatthodina elektrickej energie, ktorá stála okolo 50 eur, je dnes na 190 eurách, plyn zdražel z 13 na 50 eur. To sú sumy, ktoré keď sa premietnu do celkového hospodárenia Neografie, tak sú to výrazné, nabaľujúce sa straty.

Iné európske štáty pritom svoj priemysel chránia. Napríklad Taliansko a Španielsko podporujú svojich vydavateľov, aj ďalšie organizácie, ktoré tlačia na domácom území, a tamojší polygrafický priemysel dostal výrazné štátne investičné stimuly na nákup strojov.

K tomu treba pripočítať zdražovanie papiera, chemikálií a ďalších polygrafických vstupov. Takýto súhrn faktorov spôsobil nákladové zaťaženie, ktoré Neografia nedokázala sama zvládnuť.

Aj keď ste spomenuli určitý odliv zákazníkov, Neografia stále funguje. Ale výnosy zjavne nie sú také, aby boli schopné pokryť náklady takéhoto tlačiarenského kolosu. Je to tak?

Štátu sa už od leta 2024 snažíme trpezlivo vysvetľovať, že Neografia by sa pri štátnej intervencii a investičnom stimule dokázala dostať do zdravého režimu. V Turci stále zamestnáva 230 zamestnancov, je to stále popredný zamestnávateľ a najstaršia slovenská výrobná fabrika v slovenských rukách, od roku 1869. Poukazujeme na to, že štát by mal v tejto veci intervenovať, pretože suma potrebná na záchranu Neografie nie je ani zďaleka taká, ako napríklad v prípade priemyselného podniku Bukóza, kde išlo rádovo o desiatky, až stovky miliónov eur.

Neografia bude zachránená a stabilizovaná, ak získa 3,5 milióna eur, a v prípade, že by sa navyše podarilo odpredať prebytočný majetok, dokázala by byť plne konkurencieschopnou. Bohužiaľ, napriek tomu, že tu boli rôzni poslanci NR SR a dokonca aj poradca predsedu vlády, pán Artur Bekmatov, stále nemáme signál, že by vláda pristúpila k vážnemu zamysleniu sa nad záchranou Neografie.

Nie je to Bukóza vo Vranove nad Topľou, ktorá mala zložitú výrobu, bol to obrovský podnik a jeho záchrana by si vyžadovala desiatky, možno až cez 100 miliónov eur. Pohľadávky veriteľov v Bukóze dosahovali takmer 100 miliónov, kým v Neografii 12 miliónov. V prípade Neografie ide o polygrafický závod s vysokou pridanou technologickou hodnotou, konkurencieschopný voči akejkoľvek tlačiarni v Európe i vo svete, so 230 zamestnancami. Pritom ešte nedávno – tesne po pandémii – sme mali 550 zamestnancov.

Chápem politiku vlády, ktorá sa na Slovensko snaží priťahovať veľkých zamestnávateľov a vytvárať závody schopné zamestnať 500, 600, možno aj tisíce nových pracovníkov. Ale my tu máme fakticky posledný národný podnik, v rukách Matice slovenskej. A keby sme dostali miernu pomoc, ešte pred niekoľkými rokmi sme mohli zamestnávať aj tých 500 zamestnancov. Mohli sme tak pomôcť zamestnanosti v Turci, aj na Slovensku.

Treba si uvedomiť aj ďalšiu strategickú skutočnosť. Po páde fabriky ECCO, ktorá zamestnávala 650 ľudí, a po zániku Turpaku so storočnou tradíciou a 130–150 zamestnancami, je Neografia posledným slovenským výrobcom v regióne. Ak nepočítame Volkswagen, ktorý ale podľa toho, čo viem, tiež znižuje stavy. A Neografia, ako fakticky posledný národný podnik v rukách Matice slovenskej, naráža na jeden zásadný problém – Matica slovenská je vedecko-kultúrna ustanovizeň, nie kapitálová spoločnosť. Nemáme finančný rezervný kapitál, ktorý by sme mohli do Neografie investovať.

Treba zdôrazniť, že Neografia posledných 17 rokov nedostala od štátu ani euro. Nový závod na Sučianskej ulici, úplne moderný, postavený v rokoch 2013–2014, sme financovali z bankových úverov, ktoré si Neografia vzala sama. Takže nie je pravda, že by sme v minulosti čerpali štátne peniaze. Pravý opak je pravdou.

Neografia pritom nestagnovala. Starý závod na Volgogradskej ulici, kde sa produkovala rotačná tlač, sme museli uzavrieť. Tlačoviny sú na ústupe a udržiavanie závodu nebolo možné. Stále ho však temperujeme, pretože sa spoliehame na to, že sa nájde investor alebo záujemca – je to rozsiahly areál – a z výťažku z predaja investujeme do záchrany nového závodu. S týmto problémom je teda Matica slovenská úplne osamotená.

A zdôrazňujem – sme vedecko-kultúrna ustanovizeň, ťažko môžeme sami získať rezervný kapitál alebo finančný stimul. Preto apelujeme na štát, aby v tejto veci zasiahol, pretože nejde o horibilnú sumu. Obzvlášť v porovnaní s rôznymi investičnými stimulmi a lákadlami, ktoré štát poskytuje zahraničným firmám.

Na stabilizáciu Neografie stačí 3,5 milióna eur, pričom samotný areál, ktorý sme štátu ponúkali, presahuje hodnotu 8 miliónov. Neografia teda nemá problém s majetkom, má problém s likviditou. Má kvalitný majetok, stále vyrába, stále zamestnáva, má svojich zákazníkov. Dokonca niektorí zákazníci, ktorí odišli tlačiť do Bosny alebo do Ázie, sa vrátili, pretože tam nenašli požadovanú kvalitu. Toto všetko vieme zabezpečiť, ale chýbajú nám financie.

Potrebujeme financie na materiál, na výrobu a na taký hospodársky manéver, aby sme nastavili procesy Neografie tak, aby bola konkurencieschopná aj pri takýchto skokových nárastoch cien energií, plynu a elektriny. Ale tento finančný kapitál nemáme. Aby sme sa ubránili veriteľom, museli sme požiadať o reštrukturalizáciu, ktorá bola povolená.

A treba povedať, že je to veľmi ironické. Neografia stíhala platiť faktúry za papier, chémiu, vyplácať mzdy – doteraz ich aj vypláca – ale problém mala práve s odvodmi do Sociálnej poisťovne. Táto okolnosť nás zasiahla najtvrdšie. To sú teda najzásadnejšie problémy Neografie.

Chcem uviesť ešte jednu vec. Ak sa západná Európa rozhodla prostredníctvom Green Dealu a iných ideologických konštrukcií zlikvidovať vlastný priemysel, je to ich vec. Ale Slovensko by ju nemalo nasledovať, pretože na hospodárstvo sa nemôžeme pozerať cez prizmu ideologických konštrukcií. V Ázii sa žiadny Green Deal nekoná a výsledkom takejto politiky v Európe bude len to, že sa zničia národní výrobcovia a národný priemysel.

Táto ťažká situácia – skokové ceny energií, plynu, elektriny, nechránený trh – komu vlastne nahráva? Nahráva nadnárodným korporáciám, ktoré budú vo svojich rukách postupne koncentrovať celý strategický a technologický priemysel. A ak raz odíde polygrafická výroba zo Slovenska, neverím, že by ju Čína a Ázia niekedy na územie Slovenska dobrovoľne vrátila. Zabráňme teda likvidácii slovenského priemyslu. A Neografia je jeho symbolom.

Podobné postavenie, ako má Neografia v rámci Slovenska, má aj Slovenská republika voči celému svetu. Neografia, podobne ako Slovensko, sa stále drží, stále vyrába, ale má už mnohoraké problémy. Tak, ako Slovensko vlastnými silami iba ťažko ustojí túto zložitú dobu a potrebuje pomoc zvonku alebo nové mechanizmy na obranu vlastného hospodárstva, aj Neografia vlastnými silami tieto problémy neprekoná. Potrebuje pomoc štátu.

Práve preto sme štát oslovili. Buď by sme ponúkli Slovenskej republike alebo vláde akcie, alebo by štát odkúpil časť prebytočného majetku a z týchto prostriedkov by sme investovali do záchrany Neografie, ktorá aj v súčasnosti stále má svojich zákazníkov a celý široký sortiment tlače.

O akých číslach, čo sa týka dlhu, sa bavíme?

Najväčšie dlhy vyplynuli z kontokorentov – financií, ktoré sme potrebovali na sanáciu výroby. Neografia mala približne 8 miliónov eur kontokorentov, čo nebolo nič strašné, keď mala ročné objemy výroby 46 miliónov ročne. Tých 8 miliónov kontokorentov by nemohlo byť likvidačných. Okamžite sa to ale zmenilo, keď objem výroby začal klesať na 30-31 miliónov.

Samotné dlhy prihlásené do reštrukturalizácie sú v sume 16 miliónov, no niektoré banky si pohľadávky prihlásili duplicitne, reálne pohľadávky sú teda 12 miliónov eur. Celkový majetok Neografie – stavby, nehnuteľnosti, strojové vybavenie, nepočítajúc menší hnuteľný majetok – dosahuje 31 miliónov eur. Preto apelujeme na štát. Ide o podnik s vysokou majetkovou hodnotou, ktorý síce nie je štátnym podnikom, ale má blízko k štátu, pretože Matica slovenská je verejnoprávna ustanovizeň.

Spomínali ste, že dialóg so štátom sa už začal. Kedy ste začali komunikovať? A v akom je to momentálne stave?

Musím povedať, že nemáme spätné echo zo strany štátu, a to je dosť kritické. Neografia potrebuje rokovať s ministerstvom hospodárstva alebo so zástupcami ministerstva financií už teraz. A stále nemáme odpoveď na to, či sa tým vláda vôbec bude zaoberať.

Prvé listy a žiadosti o podporu odišli zo strany Neografie a Matice slovenskej už v lete 2024, a potom išlo niekoľko ďalších sérií listov v priebehu roka, vláde a ministerstvu hospodárstva. Intervenovali sme aj osobne, snažili sme sa nakontaktovať na predsedu vlády, aj príslušných ministrov a upozorniť ich na túto situáciu. Bohužiaľ, odpoveď sme stále nedostali.

Najdôležitejšie je, aby štát začal s Neografiou a Maticou slovenskou rýchlo a vecne rokovať a aby boli vyslaní kvalifikovaní zástupcovia, ktorí budú mať splnomocnenie danú vec riešiť. Pozitívne alebo negatívne, s tým sa musíme vyrovnať. Ale toto ticho je neakceptovateľné. Zatiaľ to bola viac-menej iniciatíva niektorých poslancov Národnej rady, za čo samozrejme ďakujeme. A prišiel aj poradca premiéra, pán Bekmatov, ktorý nám musí dať spätné echo, ale bude to určitý čas trvať.

Spomínali ste, že do úvahy pripadajú dve alternatívy. Jednak že by štát odkúpil časť akcií, alebo by odkúpil nepotrebný majetok. Máte v zálohe aj nejaké iné alternatívy, ak by to s pomocou od štátu nevyšlo?

Predovšetkým by to bolo veľmi smutné, ale aj prekvapujúce, pretože ide o podnik blízky štátu, s modernými technológiami a vysokou pridanou hodnotou. Nie je to valcovňa plechu, je to polygrafický závod, ktorý vie tlačiť a tlačí. Do Veľkej Británie, do Nemecka, do Francúzska a v podstate do celého sveta. Je to proexportná spoločnosť s novým výrobným závodom z rokov 2013–2014. Ten starý, socialistický závod sme konzervovali pre iné účely. Zamestnávame 230 ľudí, ale opakujem, ešte nedávno sme v Turci mohli zachovať zamestnanosť pre 550 ľudí.

Bolo by veľmi prekvapujúce, keby štát na danú vec nereagoval. Ak by však zostal pasívny, sme na záchranu Neografie úplne sami. Neografia bude musieť zúžiť výrobu, znížiť rôzne vstupy a nákladové položky a bude odkázaná sama na seba. Čo je už ale veľmi kritické a nevieme, ako to môže dopadnúť. Robíme všetko preto, aby sme Neografiu zachránili, rátame aj s alternatívou vlastnej cesty, ale tá môže byť veľmi ťažká, možno až beznádejná.

Ešte urobíme niekoľko ďalších pokusov, napríklad znížime náklady prepustením ďalších 30 ľudí. A aby sme hospodárske faktory nastavili tak, aby bola Neografia konkurencieschopná aj s Áziou. Bez pomoci štátu je to veľmi ťažké, možno až beznádejné, ale veríme tomu, že by sme pri troche šťastia to dokázali.

Prioritou je rokovať s vládou a štátom, vysvetliť naše pozície a poukázať na to, že to nie je prípad Bukózy, ani nejakých iných, veľkých výrobcov. A že Neografia má hutnejšiu výrobu a je to modernejší závod, kde je intervencia štátu a prípadný stimul oveľa nižší.

Zahraničná firma príde, skonzumuje všetky daňové a odvodové úľavy, energetickú pomoc, a potom odíde späť do Švédska alebo do Veľkej Británie, alebo si otvorí fabriku v Afrike. Ale Matica slovenská sa nepremiestni. Ako národná kultúrna ustanovizeň nemôže presunúť sídlo mimo hraníc Slovenskej republiky, ani premiesťovať svoj závod. Keby Neografiu vlastnil súkromný vlastník, možno by sa pokúsil výrobu presťahovať do zahraničia, ale Matica slovenská to neurobí. A práve preto nemôže byť tlačená do takéhoto kúta. Je to slovenský výrobný podnik, vo vlastníctve Matice slovenskej, ktorý pomáha zamestnanosti, aj technologickému pilieru hospodárstva Slovenskej republiky.

Rád by som sa spýtal ešte na jednu vec, ktorá súvisí priamo s Maticou a netýka sa Neografie. Vy ste boli u nás, v štúdiu Hlavných správ, pred necelým rokom. Vtedy sme sa rozprávali o tom, že zo strany niektorých politikov je záujem ovládnuť štruktúry Matice slovenskej. Ako sa veci odvtedy posunuli? Utíchli tie snahy alebo to pokračuje?

Keď som bol naposledy v Hlavných správach, ešte sme netušili, že po májovom útoku na Maticu slovenská bude ešte októbrový útok. Bohužiaľ, okolo 17. októbra prišla iniciatíva skupinky poslancov – opäť sa objavuje meno Romana Michelka – ktorí dali prílepok k školskému zákonu a pokúsili sa ho schváliť.

Táto novela šla ďalej, nešlo len o blokáciu ďalšej kandidatúry predsedu Matice, teda mojej funkcie a ďalších, ale dokonca tam bolo ustanovenie, že nám chceli zakázať voľby na pol roka. To bolo naozaj škandalózne. Niečo podobné sa stalo iba počas socialistického režimu. Dokonca ani predošlá liberálna vláda nemala záujem zasahovať do našich vnútorných štruktúr. Chcela nás zrušiť alebo nám zobrať financie, to áno. Ale že by sa niekto zadným vchodom, v rozpore s vôľou valného zhromaždenia, pokúšal prebiť do štruktúr Matice slovenskej – to je naozaj škandalózne.

Nakoniec pán predseda Národnej rady Richard Raši, aj s pomocou poslancov, tento návrh stiahol, pretože mal legislatívne nedostatky. Naše valné zhromaždenie prebehlo v normálnej atmosfére a v priamych demokratických voľbách sme si zvolili nielen funkciu predsedu a predsedu dozorného výboru, ale aj výbor Matice slovenskej a dozorný výbor ako taký.

Ale mám pocit, že latentné napätie alebo otáznik nad touto otázkou visí dodnes. Podľa mňa to nie je úplne vysporiadané. Niektorí poslanci akoby nebrali Maticu v tom ohľade, že máme byť na čo hrdí. Je to ustanovizeň, ktorá prežila toľké útoky a úskalia, má 163 rokov dejín… A radšej sa tešia, keď má Matica slovenská problémy, možno aj Neografia. Nepodajú pomocnú ruku, keď by sme ju potrebovali. V našej politike jednoznačne chýba intelektuálny nadhľad, schopnosť povzniesť sa nad osobné animozity a snažiť sa pomôcť spoločnému dielu, takým ustanovizniam, akou je Matica slovenská, ktoré sú dôležité pre Slovensko a slovenský národ.

Táto otázka teda stále trošku visí vo vzduchu a dúfajme, že v nasledujúcom období nás neprekvapia ďalšie podobné novely, ktoré sú v rozpore s nezávislým postavením Matice, založenej ešte v roku 1863. Z celej situácie zostal pomerne trpký pocit, a takto v podstate prebehlo aj valné zhromaždenie, kde zavládlo veľké prekvapenie aj nad menami, ktoré sa podpísali pod túto novelu zákona.