Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. apríla 2019 (HSP/Foto:Ivan Lehotský)
Vo štvrtok Bratislavčania oslávili 74. výročie oslobodenia mesta Červenou armádou – ako inak, na dvoch rôznych miestach. Spoločnosť je nezmieriteľne rozdelená na dva tábory, a to sa prejavilo aj pri tohtoročných oslavách výročia oslobodenia Bratislavy od fašizmu
Krásny slnečný deň prilákal k pamätníku oslobodenia Slovenska Červenou armádou na Slavíne množstvo Bratislavčanov. Na pamiatku takmer 64-tisíc príslušníkov Červenej armády, ktorí padli v bojoch za oslobodenie Slovenska, tu položili vence predseda Národnej rady Andrej Danko, premiér Peter Pellegrini, podpredseda NR SR Martin Glváč, viacerí poslanci Národnej rady, veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Fedotov a dlhý rad ďalších prítomných, vrátane členov motorkárskeho klubu Noční vlci.
K Pomníku víťazstva neďaleko Reduty sa tiež prišli pozrieť desiatky ľudí, vrátane bratislavského župana Juraja Drobu, primátora Bratislavy Matúša Valla či prezidenta Slovenskej Republiky Andreja Kisku.
Podujatia na Slavíne sa zúčastnil aj Jozef Hrdlička, predseda Komunistickej strany Slovenska, ktorý na otázku Hlavných správ, aký je podľa neho význam podobných podujatí, odpovedal: „Výročie oslobodenia nielen Bratislavy, ale aj iných miest spod fašizmu je treba si pripomínať. Myslím si, že odkaz boja proti fašizmu a podobným zhubným ideológiám je aktuálny a keď sa pozrieme na to, čo sa vo svete deje, možno je aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.“
Hrdlička tvrdí, že treba takéto podujatia využívať na šírenie posolstva medzi ľudí, ktorí dnes nemajú dostatok informácií o histórii: „My ako komunisti na takéto akcie vždy chodíme veľmi radi a popri tom sa samozrejme snažíme hľadať aj iné formy ako ľuďom vysvetľovať históriu, ktorá je podľa nášho názoru dlhodobo deformovaná. Bola jednostranne deformovaná aj do roku 1989, ale dnes je deformovaná zase iným spôsobom. Aj preto by sme si my Slováci, ak sme vlastenci a aj dobrí kresťania, mali takéto výročia určite pripomínať.“
Vysokú účasť verejnosti a prítomnosť ľudí s transparentmi proti NATO Hrdlička okomentoval slovami: „Myslím si, že tých tridsať rokov od obdobia spoločensko-politických zmien v Európe jednoznačne dokazuje, na ktorej strane je pravda, o čom je Severoatlantická aliancia – že to nie je žiadne obranné zoskupenie, ale je to vyslovene nástroj Spojených štátov amerických na realizovanie svojej hegemonistickej politiky vo svete.“
„Sme toho názoru, že udalosti, ktoré máme za sebou v Juhoslávii, Líbyi, Sýrii alebo to, čo sa, hoci nie celkom vojensky, deje na Ukrajine, že to všetko ľuďom otvára oči a začínajú vidieť o čom je podstata súčasnej svetovej politiky, v tomto prípade Severoatlantickej aliancie. Myslím si, že svet sa začína meniť – už to nie je o hegemónii jednej zámorskej mocnosti, ale prichádza obdobie, keď sa svet stáva viacpolárnym. A ľudia si to začínajú uvedomovať,“ uviedol Hrdlička.
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska povedal vo svojom príhovore pri pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa: „Všetci sa musíme postaviť zlu v krajine, vymedziť sa voči nemu a jasne ho pomenovať. Je potrebné sa pýtať, prečo mnohí na Slovensku dokážu voliť ľudí, ktorí zlo skryte propagujú.“
S Kiskovými slovami treba jednoznačne súhlasiť. Mali by sme prezidentovu výzvu počúvnuť a otvorene si pomenovať zlo a toho, kto ho reprezentuje a šíri, kto rozoštval krajinu na dva nezmieriteľné tábory. Časť z toho už jasne vyjadril Jozef Hrdlička v riadkoch vyššie, keď spomínal zločineckú organizáciu NATO.
„Musíme na to myslieť a riešiť problémy ľudí, aby sme potom tých, čo šíria zlo, vedeli od nás jasne oddeliť. Musíme to spraviť všade, aj v parlamente. Hneď ako sa spája a diskutuje so zlom, je to zlý signál pre celú krajinu, lebo tým legitimizujeme zlo,“ povedal Kiska.
A aj v tom má úplnú pravdu. Áno, mali by sme zlo od seba jasne oddeliť. Začať by sme mohli napríklad úplne zhora: po vyšetrení prezidentových daňových a iných káuz by sme mohli zlo od seba oddeliť napríklad hrubým múrom istej budovy v Leopoldove.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
