Bude pád egyptského lietadla začiatkom novej vlny arabskej jari?

Káhira 20. mája 2016 (HSP/rusvesna.ru/Foto:TASR/AP-Michel Euler)

V dnešných dňoch otriasla svetom letecká katastrofa egyptského lietadla, ktoré sa zrútilo na linke Paríž – Káhira. Tejto katastrofe a vysvetleniu hlbších súvislostí sa venovali ruskí novinári Konstantin Zelenov a Eduard Česnokov. Obaja publikovali zaujímavý materiál o tom, čo môže so sebou priniesť najnovší pád egyptského lietadla. Záujemci si môžu ich materiál v plnom znení prečítať tu

Po páde egyptského lietadla, ktoré letelo z Francúzska do Egypta sa objavilo množstvo dohadov, ktoré sa postupne upresňujú a kategorizujú. Je zaujímavé, že k nehodám egyptských lietadiel prichádza vždy vtedy, keď sa už zdá, že egyptské úrady a bezpečnostné služby začali zvládať situáciu a znovu sa objavuje možnosť návratu turistov na egyptské pláže pri Červenom mori a známe turistické destinácie.

Podobných scenárov s útokom na egyptské lietadlá sa uskutočnilo viacero. Mediálne známy teroristický útok a pád ruského lietadla v Egypte minulý rok, ktorý zastavil prílev ruských turistov do Egypta, egyptský pasažier z Káhiry, ktorý uniesol egyptské lietadlo a bezpečnostným orgánom sa vzdal až na Cypre, sú najmarkantnejšími prejavmi súvisiacimi s bezpečnostnou krízou v Egypte.

Pripomeňme si ale, že Egypt je závislý od turistického ruchu. Podľa mienky viacerých odborníkov cieľom týchto útokov je vystrašiť turistov a odradiť ich od návštevy Egypta. Strata financií z turistického ruchu, ktoré podľa odhadov tvoria až 50% egyptských finančných zdrojov, môže viesť k vnútorným problémom a radikalizácii pomerov aj v Egypte a následnej destabilizácii, ktorá môže mať podobné rozmery ako destabilizácia v Sýrii, Iraku či Lýbii.

Je viacero adeptov, ktorí môžu mať záujem na destabilizácii Egypta. Svoj vlastný záujem na ovplyvňovaní vývoja v Egypte môže mať Turecko, Saudská Arábia, Katar, ISIL, Irán, Rusko, Izrael, Čína, USA. Ak by sme mali rozdeliť tieto štáty podľa toho, aké ciele sledujú a čo ich spája, objavia sa nám tieto základné tábory: USA, Turecko, Saudská Arábia, Katar (Saudská Arábia a Katar ale medzi sebou majú silné rozpory), – ISIL – Izrael – Rusko, Čína, Irán Tieto zoskupenia veľmi pružne reagujú na politické a bezpečnostné zmeny, pričom sa nevylučuje spolupráca každého s každým.

Čo sa týka záujmu na destabilizácii Egypta zo strany ISIL, členovia ISILU sa už dávno chcú výraznejšie etablovať v Egypte a dostať ho pod svoj vplyv a postupne ho začleniť do svojho Kalifátu, ktorý by zahŕňal pás moslimských krajín severnej Afriky a Ázie.

A keďže s jedlom rastie chuť a Brusel s mnohými európskymi lídrami sa chová nepríčetne, možno ISIL zvažuje aj možnosť, že súčasťou tohto kalifátu sa stanú aj niektoré európske krajiny.

Izrael má momentálne náročnú pozíciu. Jej vysvetlenie však presahuje možnosti tohto článku, takže zjednodušene povedané, podpora USA Izraelu slabne. Vzťahy s Ruskom a Čínou majú tiež svoje úskalia, zdá sa, že Izrael sa musí spoliehať čoraz viac sám na seba. Podčiarkujem ale, že ide o moje veľmi silne zjednodušené tvrdenie a  v politike “nikdy nehovor nikdy”.

Čo sa týka ISIL – pri jeho formovaní zohrali podľa viacerých ruských odborníkov významnú úlohu niektoré štruktúry USA, blízke neoconom. ISIL sa využíva ako zástupná armáda v hybridnej vojne 21. storočia. Ak však prijmeme túto argumentáciu, tak ISIL môžeme považovať za bábku, skutočným bábkovodičom sú neoconi a odborníci tajných služieb USA.

Podľa ruských zdrojov sú hlavným záujemcom o destabilizáciu Egypta obligátne USA. Túto tézu pertraktuje ruský bezpečnostný analytik, vystupujúci pod menom El Murid.

Podľa El Murida USA,s nevôľou sledovali pokusy Egypta počas Mubarakovej vlády a uskutočňovať samostatnú politiku, opierajúc sa o pomoc Ruska a Číny. Tieto snahy rástli pomerne s tým, ako sa oslabovali pozície USA vo svete.
Problematické sa ukázali byť aj vzťahy Egypta so Saudskou Arábiou či Katarom, čo tiež narúšalo plány USA.

Neokonzervatívci v USA sa rozhodli odstrániť v roku 2011 sekulárneho egyptského prezidenta Husní Mubaraka, podobne ako sa rozhodli odstrániť sekulárnych vodcov Kaddáfiho, Hussajna či Asada, ktorí udržiavali svoje krajiny v bezpečí a mimo chaosu. Predpokladali, že vďaka rozpútanému chaosu ľahšie dostanú tieto krajiny pod svoj vplyv, prípadne sťažia pozície Rusom a Číňanom vstúpiť úspešne do týchto krajín.

USA skryte podporovali Muslimské bratstvo. Pritom je zrejmé že radikálnu moslimskú opozíciu USA podporovali a podporujú aj v Sýrii, Turecku (Erdogan má úzke kontakty s muslimskými a nacionalistickými náboženskými organizáciami, sám z týchto kruhov pochádza) či Iraku. V Egypte sa však situácia USA aj po odstránení Mubaraka v roku 2011 akosi vymkla z rúk, v roku 2013 sa v Egypte uskutočnil vojenský prevrat a moci sa chopili vojaci.

Novou hlavou Egypta sa stal maršál Abdul Fattah As-Siri. Podobné nebezpečenstvo vojenského prevratu silnie po neúspechoch tureckej armády aj Erdoganovi v Turecku. Keď si potom čitateľ uvedomí, že v Lýbii sa do popredia takisto dostáva vojenská klika, mozaika sa mu začne postupne dopĺňať.

USA v rámci teórie riadeného chaosu, zásad hybridnej vojny, destabilizácie Lýbie, Sýrie, prípadne Egypta sledujú cieľ brzdenia Ruska a Číny, vytesňovania ich geopolitických záujmov v regióne ako aj zlepšenie svojej nepríjemnej finančnej situácie pomocou predaja zbraní všetkým zúčastneným exponentom konfliktu. Samozrejmosťou je snaha ovládnuť exploatáciu existujúcich prírodných zdrojov týchto krajín americkýcm kapitálom.

Čitateľ by si mal uvedomiť, že pri sledovaní svojich plánov si USA nezvolia len jednu stranu konfliktu, ale presadzujú svoje záujmy cez všetky skupiny, ktoré sa konfliktu zúčastňujú. To môže svetovú verejnosť samozrejme pliesť, pretože ľudia sú zvyknutí uvažovať bipolárne (dobrý – zlý, svetlý – tmavý, múdry – hlúpy…) a mnohí nechápu dôsledne v praxi metodiku “Rozdeľuj a panuj”.

Momentálne majú USA lepší vplyv na radikálne moslimské kruhy a ich vplyv na vojenské kruhy v uvedených krajinách je o niečo slabší. U Rusov a Číňanov je to naopak. Rusi a Číňania su nepríjemne determinovaní skutočnosťou, že na ich území sa nachádzajú početne silné moslimské komunity, s množstvom prípadných radikálov. Tieto skupiny sa môžu v rámci zásad fungovania zástupnej vojny s určitosťou spoľahnúť na pomoc USA.

Rusom sa síce podarilo uhasiť požiar v Čečensku, situácia je stále napätá na Kaukaze, v Dagestane, Azerbajdžane, Arménsku, sovietskych stredoázijských republikách (Tadžikistan, Uzbekistan, Turkmenistan či Kirgizsko). Ruská rozviedka pracuje dobre a zdá sa, že situáciu má pod kontrolou. Situácia v Spoločenstve Nezávislých štátov si však vyžaduje neustálu kontrolu zo strany ruských tajných služieb a armády. Pripomeňme len, že destabilizácia Ukrajiny sa vykonala zo strany USA rovnakou metodikou ako destabilizácia Sýrie, Lýbie, Iraku a pod.

Na rozdiel od Bruselu, ktorý plní rozkazy Washingtonu a umožňuje nekontrolovateľnú migráciu moslimských imigrantov, čo sa v budúcnosti Európe určite vypomstí (USA vítajú oslabovanie Európy, môžu tak posilniť svoju kontrolu nad Európou) Rusi komunikujú s teroristami rýchlo, účinne, bez sentimentu a dôsledne. Preto je ich pozícia podstatne pevnejšia.

Číňania majú svoje vlastné problémy s moslimskými Ujgurmi, ktorí takisto získavajú pomoc z rôznych “neziskových organizácii” napojených na USA. Kvôli nebezpečenstvu zo strany radikálneho islamu Rusi a Číňania nájdu skôr spoločnú reč so sekulárnymi vojakmi, ako s moslimskými náboženskými lídrami. Preto majú Rusi, Číňania a Irán lepšie vzťahy s armádnymi štruktúrami v uvedených krajinách, zmietaných chaosom. Využívajú pritom aj osobné kontakty, väčšina vojenských veliteľov týchto krajín totiž študovala v mladosti na vojenských školách v bývalom ZSSR.

Zatiaľ situácia vyzerá tak, že vplyv USA v Sýrii, Iraku, Egypte, Lýbii cez rôzne moslimské organizácie slabne. Svoju úlohu pri oslabovaní vplyvu USA zohrala aj úspešná likvidácia veľkého množstva rôznych umiernených a neumiernených teroristov, zo strany Iránu či Ruska.

Či sa USA podarí momentálne úspešne aktivizovať svoj destabilizačný vplyv aj medzi vysokými dôstojníkmi krajín , ležiacich v centre ich záujmu už nezávisí len od nich, ale už aj od Ruska, Číny a Iránu, ktoré sledujú v regióne svoje vlastné záujmy.

Vyzerá to tak, že pád egyptského lietadla môže byť vážnym pokusom destabilizovať Egypt v intenciách vyššie spomenutej teórie riadeného chaosu a hybridnej vojny. Dúfajme, že Rusi a Číňania Egyptu pomôžu a aj tento destabilizačný plán “Impéria Chaosu” sa skončí opätovne neúspechom.

Branislav Krasnovský