Pripomenula, že vláda v piatok 22. augusta schválila balíček legislatívnych zmien vo vzdelávaní. Podľa Ohraďanovej sa tak stalo bez toho, aby akceptovala zásadné body rozporu s viacerými profesionálnymi organizáciami, zriaďovateľmi škôl, zástupcami cirkví, a tiež časťou občianskeho sektora. „Úsilie o ochranu demokratických princípov vo vzdelávaní a ochranu ústavných práv a slobôd rodičov a detí sa nekončí. Chceme využiť všetky legitímne prostriedky k osloveniu verejnosti a poslancov NR SR,” uviedla Ohraďanová. Doplnila, že protestná akcia nazvaná Stop ministerskej nespravodlivosti! sa začne v pondelok 1. septembra 2025 o 8:00.

„Akciou chceme otvoriť sériu protestov a začíname symbolicky práve v deň začiatku školského vyučovania v školách po celej republike,” ozrejmila prezidenta ASŠŠZ. Doplnila, že pondelňajší protest bude mať dve fázy. Prvá bude priamo v školách po celej republike v čase od 8:00 do 10:00. Popoludní sa v Bratislave uskutoční aj tlačová konferencia, na ktorej zaznie oficiálne vyhlásenie ASŠŠZ k spusteniu protestov, taktiež informácia o uskutočnených krokoch asociácie a partnerských organizácií za uplynulé dni a informovať budú aj o pokračovaní kampane TAKTO NIE. Ohraďanová informovala, že k 29. augustu svoje zapojenie do protestnej akcie „1. september – STOP ministerskej nespravodlivosti“ potvrdilo už viac ako 100 súkromných škôl.

Rezort školstva predložil v auguste na rokovanie vlády návrh zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Jeho cieľom je najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení, podľa predkladateľa by mala byť dosiahnutá vyššia prehľadnosť, systematickosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy. Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša, patrí úprava postavenia cirkevných a súkromných materských a základných škôl, v nadväznosti na zavedenie inštitútu verejného poskytovateľa.

„Cieľom je vyrovnať podmienky financovania medzi verejnými školami a školami neštátnych zriaďovateľov vo vzťahu k plneniu verejnej funkcie vo vzdelávaní (napr. poskytovanie bezplatného vzdelania, neprípustnosť selektívneho prístupu pri prijímaní žiakov). Súčasná prax, v ktorej neštátne školy dostávajú rovnaké financovanie ako verejné, hoci môžu vyberať školné alebo iné poplatky, zvýhodňuje žiakov z domácností s vyššími príjmami a môže viesť k oslabeniu verejného vzdelávacieho systému,” uvádza schválený materiál. Predkladateľ rovnako argumentuje tým, že súčasný systém financovania cirkevných a súkromných škôl je v rozpore s cieľom štátu konsolidovať verejné vzdelávanie do škôl optimálneho rozsahu. „Jedným z nástrojov na podporu efektívnych škôl je zrušenie požiadavky, aby sa cirkevným a súkromným školám poskytovalo zo štátneho rozpočtu rovnaké množstvo finančných prostriedkov ako na žiakov vo verejných školách (s výnimkou mzdových nákladov),” uvádza sa v návrhu zákona.

Navrhované zmeny vo financovaní súkromných a cirkevných škôl vyvolali rozsiahlu vlnu kritiky od viacerých politických subjektov, ako aj od niektorých zriaďovateľov neštátnych škôl. Predstavitelia organizácií združujúcich súkromné a cirkevné školy už v minulosti vyjadrili obavy z navrhovaných legislatívnych zmien. Podľa nich by opatrenia mohli negatívne ovplyvniť kvalitu a dostupnosť výchovy a vzdelávania v neštátnych školách. Zmeny podľa nich nereflektujú rôznorodé postavenie verejných a neverejných škôl, kritizovali aj nedostatočnú odbornú diskusiu. Vystríhali pred rizikami obmedzenia slobody výberu vzdelávacej cesty pre rodičov, ak by boli neverejné školy diskriminované vo financovaní. ASŠŠZ tvrdila, že súkromným školám hrozí zánik, pretože navrhované zmeny by im mali krátiť finančné prostriedky a obmedziť podmienky ich fungovania.

„Hlavný argument ministerstva, že ide o zrovnoprávnenie, je neakceptovateľný. Z konečného rozpočtu ministerstva školstva z roku 2023 je evidentné, že po prepočte na žiaka sú súkromné školy pre štát už dnes najlacnejšie a najefektívnejšie hospodárenie s financiami,“ tvrdila ASŠŠZ s tým, že po zmene rozdiel zaplatí rodič. Návrh podľa súkromných škôl prináša neštátnym školám v zásade dve možnosti. Prvou je to, že sa škola vzdá školného a v podstate sa stane vereným poskytovateľom vzdelávania, teda štátnou školou, čím de facto poprie svoju identitu. Druhou možnosťou je to, že sa škola rozhodne zachovať svoju víziu, v dôsledku čoho jej ale štát podľa asociácie vezme časť peňazí a zreguluje ju tak, že príde o identitu aj prostriedky. Poniektoré z predložených návrhov sú podľa ASŠŠZ v priamom rozpore s medzinárodnými dokumentmi.

MŠVVaM SR sa opakovane vymedzilo voči tvrdeniam o tom, že by reforma mala priniesť zoštátnenie školstva, zdôraznilo, že zmeny nemenia vlastníctvo, ani zriaďovateľské práva súkromných subjektov a cirkví. „Neexistoval a neexistuje žiadny zámer „zoštátňovať“ školy,” prízvukoval rezort školstva. Podľa ministerstva reforma neobmedzí ani filozofiu a zameranie súkromných škôl. Podotklo tiež, že reforma nemá konsolidačný charakter a financovanie školstva sa neznižuje. Prostriedky by sa len mali presunúť tam, kde budú plniť verejný záujem. „Verejnoprospešné školy budú financované rovnako alebo ešte lepšie. Ministerstvo zároveň ponúklo viaceré ústretové návrhy pre plynulý prechod. Štát však nemôže ďalej tolerovať model, v ktorom časť škôl selektuje žiakov a prenáša bremeno inklúzie výlučne na štátne školy,” dodalo ministerstvo. Cieľom je podľa neho spravodlivé nastavenie systému, ktorý zabezpečí kvalitu, spoluprácu a rovnosť šancí.