Branislav Gröhling ráta s tým, že školy zatvoria svoje brány aj tento školský rok. V roku 2022 chce už online maturitu

Bratislava 19. septembra 2020  AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Martina Kriková, Jakub Kotian, Jaroslav Novák)

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) dúfa, že v roku 2022 sa uskutočnia online maturity, uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Poznamenal, že v budúcnosti sa chce rezort školstva venovať informatizácii, ale aj digitalizácii škôl, asi aj preto, že aj v tomto školskom roku ráta so zatváraním škôl

“My sa chystáme zo štátneho rozpočtu, fondu obnovy alebo eurofondov pripraviť informatizáciu a digitalizáciu školstva,” uviedol minister. Ako tvrdí, najskôr by mali byť “takýmto zariadeniami” vybavení učitelia, následne sa musí vyriešiť aj pripojenie na internet. Poukázal aj na dôležitosť správcov siete.

Gröhling ráta so zatváraním škôl

V súvislosti s koronakrízou šéf rezortu školstva uviedol, že školský rok bude dynamický. Poznamenal, že je potrebné sa pripraviť na to, že žiaci nebudú nejaký čas chodiť do školy a budú aj doma. V piatok 18. septembra bola podľa ministra zatvorených 13 škôl. “Na dištančnom vzdelávaní je aktuálne jedno percento žiakov, čo považujem za pozitívnu správu,” dodal minister. Doplnil, že školy sa nebudú zatvárať celoplošne, ale lokálne. Podpredseda Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD) si myslí, že najhorší scenár pre školy bol na jar, keď boli zatvorené celoplošne. Verí, že k tomu opäť nedôjde. “Iný systém ako semafor v tejto chvíli neexistuje. Tento systém považujem za racionálny,” zdôraznil.

Na otázku, či budú musieť nosiť rúška v školách žiaci aj v októbri, minister nevedel odpovedať. Ako tvrdí, rozhodne o tom pandemická komisia na konci septembra. “Aj keby rúška neboli povinné, tak ich budeme výrazne odporúčať aj na október a november, okrem iného aj s ohľadom na bežnú chrípku,” povedal šéf rezortu školstva s tým, že na školách nezaznamenal s ich nosením nespokojnosť.

Petrák poukázal na to, že na jar sa najmä deti z chudobných rodín neučili online. Títo žiaci podľa ministra dostávali predovšetkým vytlačené pracovné listy, pričom na nich ministerstvo vyčlenilo finančné prostriedky i teraz. Gröhling potvrdil, že technické vybavenie týchto detí sa od jari výrazne nezmenilo.

Plán obnovy

V súvislosti s financiami z plánu obnovy minister poznamenal, že plánujú prestavbu celkovej infraštruktúry materských, základných a stredných škôl, školských jedální, športovísk a telocviční. “Čakáme na informácie od Európskej komisie, aké budú kritériá. A na základe nich budeme pripravení, pretože už máme prepočty a budeme vedieť na to veľmi rýchlo zareagovať,” poznamenal minister. Petrák poznamenal, že európske peniaze by sa mali použiť najmä na infraštruktúru škôl.

Minister povedal, že sa ešte nevie, či sa budú môcť z týchto európskych peňazí zaplatiť platy učiteľov. “Ešte to nie je isté. Ani my sme zatiaľ nedostali jasné pokyny, že áno, môžete, alebo nie, nemôžete,” povedal. Tvrdí, že na ministerstve pripravili plán, ako by sa mohli platy výrazne a postupne zvyšovať. Keď sa to nepodarí z európskych peňazí, tak rezort školstva bude žiadať o financie zo štátneho rozpočtu. Petrák povedal, že učiteľom by mali zabezpečiť minimálne šesťpercentné zvýšenie platov, “pretože inak sa spreneveríte všetkým sľubom, ktoré ste doteraz mali”. Zároveň si nemyslí, že by platy učiteľov mali byť financované z európskych financií.

Ministerstvo školstva zavedie novinku vo financovaní vysokých škôl

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje do financovania vysokých škôl zaviesť nový prvok – výkonnostné zmluvy. Ich cieľom bude viesť vysoké školy k lepším výsledkom, skvalitňovať vysokoškolské prostredie a zlepšovať prípravu študentov na vysokých školách. TASR o tom informoval odbor komunikácie rezortu školstva.

Minister školstva uviedol, že rezort plánuje zaviesť systém výkonnostných zmlúv. Ten by mal platiť od roku 2021. Rezort školstva tvrdí, že vysoká škola sa zaviaže do dvoch rokov splniť konkrétne kvalitatívne kritériá a po splnení jej bude vyplatený konkrétny obnos financií. Kritériami môžu byť napríklad zvýšenie kvality štúdia, zlepšenie prípravy študentov či zlepšenie profilácie vysokej školy.

“Hoci sú vysoké školy autonómne, toto je nástroj, ako ich môžeme usmerňovať. Dokážeme ich takto motivovať k skvalitneniu, plneniu konkrétnych kvalitatívnych cieľov. Následne tak budeme môcť školy, ktoré tieto kritériá splnia, za ich nadpriemernú prácu aj finančne odmeniť,” vysvetlil minister školstva.

Ako dodal, výkonnostné zmluvy by mali byť do určitej percentuálnej výšky. V okolitých krajinách je to napríklad v rozsahu od dvoch do piatich percent rozpočtu vysokej školy. “Aktuálne diskutujeme, či zmluva bude predstavovať balík financií navyše alebo či zaviaže časť rozpočtu vysokej školy,” uviedol šéf rezortu školstva.

Do marca 2021 plánuje ministerstvo školstva urobiť audit vysokých škôl a preskúmať možnosti v oblasti ich profilácie a skvalitnenia. Následne prebehne diskusia s vysokými školami o výkonnostných zmluvách. Od septembra 2021 by mali vstúpiť do platnosti.

Ďalším z krokov na skvalitnenie vysokoškolského prostredia je nová metodika financovania vysokých škôl. Rezort plánuje meniť najmä kritériá financovania vedy a tvorivých činností, akými sú vedecké granty či vedecká a umelecká činnosť. “Vysoké školy s nadpriemernými výsledkami vo vede a výskume dostanú podľa novej metodiky viac financií. Tie školy, ktoré nerealizujú vedecký výskum na tejto úrovni, sa môžu následne zamerať na profesijné bakalárske programy. To je aj cieľom novej metodiky,” vysvetlil minister.

Podľa Gröhlinga chce rezort prostredníctvom novej metodiky financovania vysokých škôl vyprofilovať dve hlavné skupiny vysokých škôl – výskumné vysoké školy a profesijne orientované vysoké školy, ktoré budú prioritne poskytovať profesijne zamerané bakalárske programy naviazané na potreby praxe a trhu práce.

Petrák považuje doterajšiu pomoc športu za nedostatočnú

Doterajšiu pomoc športu považujePetrák (Smer-SD) za nedostatočnú. Naopak, minister školstva verí v rýchlu pomoc pre športové kluby, uviedol v sobotnej diskusnej relácii RTVS.

Šéf rezortu školstva tvrdí, že je problematické nastaviť komplexne pravidlá nielen v školstve, ale aj v športe. “My sme teraz iniciovali stretnutie, pretože chceme pomôcť športovcom, aby sme ich dostali do štátnej schémy pomoci. Mali by byť tri. Tento štvrtok (17. 9.) sme zisťovali ich výpadky zo vstupného alebo z reklamnej činnosti, aby sme vedeli využiť aj ostatné schémy pomoci, ktoré sú už na ministerstve hospodárstva,” povedal minister. Verí, že to dokážu veľmi rýchlo sprocesovať, aby pomohli športovým zväzom a klubom vykryť výpadky. To, akou sumou štát pomôže športovým klubom, minister zatiaľ nevie. Rovnako nevedel v diskusnej relácii povedať ani to, kedy to bude. “Uvedomujeme si tú situáciu, ktorá je v súvislosti s pandémiou aj športom, a snažíme sa ju vyriešiť,” dodal minister.

Šport bol spolu s kultúrou podľa Petráka “hodený cez palubu”, rovnako aj s podnikateľským sektorom. “Jednoznačné kritérium, ktoré sa dá uplatňovať, je plocha na diváka,” poznamenal. Poukázal na to, že sa nedá porovnávať kapacita malého štadióna s veľkým, ako má napríklad Slovan Bratislava. Podľa neho sa dá jednoznačne vyrátať počet divákov pre každý štadión. Poukázal aj na nosenie rúšok.

Petrák poznamenal, že existujú technické nástroje na to, aby sa štadióny otvorili vo významnejšom rozsahu. Tým by sa podľa neho pomohlo výraznejšie aj samotným športovým klubom. Minister dodal, že je potrebné počúvať nariadenia pandemickej komisie.