“Milí priatelia. Ani tušenie som nemal, aký rozruch vyvolá môj status o anonymných diskusiách v istej časti populácie. Konkrétne mám na mysli tú, ktorú zhovievavo voláme „lumpenproletariát“. Tento môj status prebrali Hlavné správy – aj so svojim komentárom. Ich názor je, že by sa obmedzením anonymných komentárov obmedzila aj demokracia.”

Analytik Baránek uviedol, že s týmto hlboko nesúhlasí, lebo je to oxymoron. “Ale nechcem tu polemizovať s redakciou Hlavných správ a ich vnímaním demokracie. Totiž – samotná diskusia pod mojim článkom, ktorý zverejnili, je aj odpoveďou o „dobre“ anonymity. Ale – aby bolo jasné, pokiaľ to niekto nepochopil. Mne nešlo o mňa samotného. Toto si môže myslieť akurát tak generácia dnešných 20-30 ročných. Pôsobím totiž v tomto priestore od r. 1989, tak som si, verte, či neverte, už dávno zvykol na anonymné urážky, lži a pod. 25 ročný človek si môže myslieť, že som práve niečo objavil, ale takéto ohováranie som znášal už v čase, keď ho jeho rodičia len „plánovali.“ Ale k veci. To, čo som napísal, má nasledovné dôvody:”

Baránek pritom podotýka, že verejný život sa čím ďalej, tým viac vulgarizuje a primitivizuje. “Je to spôsobené aj (nie len) nárastom informácií a dostupnosťou verejného priestoru prakticky pre každého. Mám subjektívny pocit, že zlo, nenávisť, intolerancia sú z roka na rok na „vyššej a vyššej“ úrovni.”

“Anonymizácia dejateľov týchto procesov len a len napomáha tomuto trendu. Nie je nič ľahšie, ako anonymne vygrcnúť cez klávesnicu celé svoje skryté zlo, urážky, komplexy, predsudky a pod., a potom vypnúť počítač a vyjsť na ulicu ako „ctihodný občan“. No, ale skúsme to, čo navrhujem ja. Nech sa dotyčný pod toto všetko podpíše a nech potom vyjde na ulicu. Po čase by možno chodil po kanáloch. Anonymita však umožňuje tým, ktorí patria do kanálov, ostávať „ctihodnými občanmi“.”

“Ďalej – kumulácia lži, klamstiev, nenávisti v anonymnom dave, kde aj každý jej nositeľ je anonym, prináša len vzájomné potvrdzovanie si svojho zla, utvrdzovania sa v ňom a tým jeho ďalší nárast. Z histórie by som tu vedel uviesť x príkladov tohto mechanizmu, ktorý nakoniec vrcholil genocídami, násilím a pod. (Uvediem teraz extrémny príklad „dobra“ anonymity: Pozrite si napr. históriu občianskej vojny v Rwande. Vtedy de facto anonymní poslucháči volali do zmanipulovaných rwandských rozhlasových staníc a verejne(!) vyzývali na násilie voči Tutsiom. Skončilo to najväčšou genocídou od 2. sv. vojny, keď tam bolo vyvraždených 1mil. ľudí. Poväčšine tým, čo bolo poruke – mačetami. Samozrejme, toto nebola hlavná príčina konfliktu, ale tieto anonymné „názory“ a výzvy na násilie mali nakoniec na svedomí desiatky tisíce obetí.).”

Dodáva, že chodí občasne prednášať do UPC, alebo na niektoré vysoké školy. “V poslednom čase v každej prednáške musím konštatovať, že ľudstvo vo svojej histórii nikdy nečelilo situácii, kedy sa zlo, lož a nenávisť tak rýchlo mohli dostať k tak obrovskému počtu ľudí. Je to samozrejme prostredníctvom internetu.”

“A nech ma nikto nepresviedča, že anonymita takémuto niečomu bráni! Že napr. anonymní diskutéri sú bojovníci za pravdu a cnosť, len nemôžu zverejniť svoju totožnosť, lebo by ich niekto mohol začať prenasledovať (masovo prevláda aj paranoja a nesebakritické pozdvihovanie vlastnej imaginárnej dôležitosti, kedy si tieto subjekty myslia, že štátne orgány nemajú nič lepšie na robote, ako sledovať napr. Jožka z Námestova, lebo napísal niečo kritické na Pellegriniho a on preto musí utajovať svoju totožnosť.).”

“Nie, cnosť je niečo iné. Aspoň v mojom, dnes možno staromódnom chápaní. Cnosť je napríklad chlapsky si stáť za slovom. To ma učil môj otec. Len toto si neviem predstaviť anonymne. Ako sa dá anonymne chlapsky si stáť za slovom? A nech ma insitní komentátori nepoučujú, že nie sme tak vyspelí, aby sme si mohli dovoliť kritizovať neanonymne. Lebo sa okamžite zacyklia. Chcete budovať demokraciu anonymne? To je totiž ďalší oxymoron. Demokracia a sloboda nie je dar, ktorý nám tu padne z neba. Je to niečo, za čo musíme bojovať neustále. Ale anonymne?
Dosť ma straší fakt, že o demokracii a slobode slova tu mudrujú ľudia, ktorí sa v týchto pojmoch stratili a nemajú predstavu, čo tieto pojmy obnášajú a najmä – čo nie. Demokracia a sloboda slova sú, resp. musia byť nie len pre masy, ale aj adresné. Ako Ján Baránek sa hlásim k tomu, čo mi demokracia prináša a umožňuje a ako Ján Baránek sa hlásim k slobode slova. Keď sa k slobode slova prihlási „fero007“, alebo „abdul_rahman“, kto sa k nej vlastne hlási?”

Politický komentátor Baránek následne odkázal nenávistným diskutérom a “spomínanému lumpenproletariátu,” ktorý sa vyjadroval aj k jeho „závratným“ honorárom za zverejňované vyjadrenia v médiách. “Vlastne by som mal držať hubu a znášať aj anonymné urážky, lebo však ma za to dobre platia. Priatelia, k tým mojim honorárom. Neviem koľko rokov po sebe, som najcitovanejší politický analytik na Slovensku. Moje honoráre za moje komentáre, rozhovory, televízne a rozhlasové vystúpenia, skrátka za všetko, kde ma môžete sledovať, sú 0€. Slovom – nula €. S jednou jedinou výnimkou. Tou je katolícka TV Lux, kde mám mesačný honorár cca. 47 eur za tri 15 minútové relácie v priebehu mesiaca. Tento honorár ide na účet môjho občianskeho združenia na podporu onkologických pacientov a ich rodín. P. S. Dodatočne som si uvedomil – nie je to “moje” OZ, ale založili sme ho spolu s MUDr. Jánom Popaďákom PhD., mimoriadnym človekom a lekárom. To len kvôli objektivite,” končí svoj status Baránek a v mnohom má pravdu.

Anonymita umožňuje mnohým produkovať nenávisť, vyjadrovať sa vulgárne, byť osobný a klamať o iných v prípadoch, kde to je skôr hanba a na škodu veci, pričom títo ľudia, keby sa museli vyjadrovať pod vlastným menom, by to nikdy neurobili a nikomu, ani spoločnosti by to nechýbalo.

Na sieti však anonymita umožňujem aj vyjadriť politické a spoločenské postoje ľuďom, ktorí by si ich vzhľadom na perzekúcie, ktoré by ich čakali inak vyjadriť nemohli. Slovensko podliehajúce stále viac politickej korektnosti, čo je iba iný výraz pre totalitné obmedzovanie slobody slova, bude tieto anonymné hlasy stále viac potrebovať, lebo vyjadrovať niektoré politické postoje je už dnes nebezpečné a zdá sa, že to bude len horšie.

Je preto namieste diskusia, ktorú začal analytik Baránek. Do akej miery pripustiť anonymnú nenávisť a lži na internete výmenou za slobodu slova, ktorá má takto širší priestor a naopak.

Za socializmu ste mohli buď mlčať alebo sa stať disidentom. Ale nie každý má odvahu stať sa disidentom a totalita si potom spokojne žije lebo diskusia je umlčaná. Zatiaľ čo kým diskusia prebieha, hoc iba anonymne, nemôžu ľudia s totalitnými sklonmi priťahovať skrutky tak ako by chceli.

Je preto na zváženie čomu dať prednosť, ako stanoviť v tejto súvahe stred. Je potrebné diskutovať o tom, čo má pre spoločnosť väčšiu cenu.

Jaroslav Zajac