Môj profil 
Predplatné
Londýn 5. mája 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:pixabay.com)
Skupina astrofyzikov z Queen Mary univerzity v Londýne tvrdí, že je to podľa najnovších výskumov z hľadiska astrofyziky a kozmobiológie možné. A miesto, kde to je možné, je priam neuveriteľne blízko – doslova na dosah ruky – ak sa na to pozeráme pod zorným uhlom obrovských astronomických vzdialeností, aké sú v kozme.
Ide totiž o hviezdu, ktorá je k nám najbližsšie – je vzdialená len 4,3 svetelných rokov. Je to slnečná sústava Proxima Centauri, ktorá je okrem iného mimoriadna a špecifická aj tým, že pozostáva až z troch sĺnk. Je to Sírius A, B a C.
Už v roku 1993 som napísal v mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu (vydaná v Bratislave), že africký kmeň Dogonov, ktorý žije na územi Mali, má záhadné, veľmi staré poznatky o tejto sústave s troma slnkami, ktoré by podľa „zdravého rozumu“ absolútne nemal mať. Veď až moderná astronómia zistila, že ide o trojitú sústavu. Dogoni tvrdia, že poznanie im priniesli v pradávnych dobách bytosti zo Síria a ich hlavný boh Momo, pochádza odtiaľ. Ortodoxní vedci ich neobyčajné poznanie označili len za mytológiu, lebo niečo iné by totálne narušilo klasické vedecké poznanie.
Čo k tomu povedia títo „pravoverní“ vedci ale teraz, keď zmienení londýnski vedci, pod vedením Guillema Anglada-Escudeho oznámili, že po šestnástich rokoch výskumu sústavy Proxima Centauri, zistili, že sa v nej nachádza planéta, kde vládnu také podmienky, že sa tam mohol vyvinúť organický život, podobný tomu, aký sa vyvinul na našej planéte.
Novoobjavená planéta obieha Sírius B v takej vzdialenosti, aká je potrebná na to, aby mohla na jej povrchu existovať voda, čo je signifikantný predpoklad pre existenciu života.
Planéta dostala meno Proxima Centauri b a má približne tú istú hmotnosť, ako aj Zem. Anglada-Escude pvedal, že teraz bude nasledovať druhá fáza ich vedeckého projektu, a tou je koncentrované hľadanie existencie života na Proxime Centauri b. To ale pochopiteľne bude časove veľmi dlhodobý projekt a naviac, technicky aj nesmierne náročný.
Finálny a rozhodujúci dôkaz faktu, že táto planéta naozaj existuje, sa tímu profesora Anglada-Escudeho podaril za pomoci European Southern Observatory-hvezdárne (ESO) v Čile. S jedným z tamojších obrovských teleskopov a so špeciálnym vysokovýkonným spektrografom bolo možné zachytiť a zadokumentovať minimálne posuny vo farebnom spektre Síria B. Tieto posuny vznikajú vtedy, keď sa pozícia nejakej hviezdy mení preto, lebo na ňu pôsobí gravitačná sila planéty, ktorá ju obieha. Astronómovia tu hovoria o metóde radiálnej rýchlosti.
Proxima Centauri b obieha svoje slnko raz za jedenásť dní a je od neho vzdialená sedem miliónov kilometrov. Zaiste je to z nášho uhla pohľadu veľmi exotický svet a ak tam život existuje, tak sa vyvinul za úplne iných podmienok a možností, aké sú na našej planéte.
V tejto súvislosti pripomeniem, že na našej planéte boli podmienky od jej vzniku ešte mnoho sto miliónov rokov absolútne nevhodné pre život. Napríklad neexistoval žiadny voľný kyslík. Napriek tomu na nej vznikol život. Život je však univerzálny zázrak a je schopný si sám vytvárať potrebné podmienky na to, aby mohol existovať a sa ďalej rozvíjať do fascinujúcich komplexít.
Písal som o tom podrobne aj v mojich knihách: Samoorganizácia kozmu a Kooperácia chaosov a poriadkov vyniesla život.
Článok pôvodne vyšiel na roman-bednar.com
.jpg)
