Arcibiskup Bernard Bober: Zverme Anke našich mladých i naše rodiny

V košickej katedrále sv. Alžbety sa 20. novembra po prvý raz slávila liturgická spomienka na blahoslavenú Annu Kolesárovú. Slávnostnú svätú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, ktorý sa prítomným prihovoril aj v homílii. Pri tejto príležitosti prinášame plné znenie homílie arcibiskupa Bobera

Milí bratia v biskupskej službe, Alojz a Marek, bratia kňazi, rehoľníci, rehoľné sestry, seminaristi, milí mladí priatelia, bratia a sestry v Kristovi!

Vonku sa už poriadne ochladilo, a aj tu v katedrále je už chladnejšie, ale ešte vždy to nie je také strašné, aby sme nemohli vydržať. Naopak, dnes večer nás hreje pri srdci nadšenie a radosť z našej čerstvej blahoslavenej Anky Kolesárovej.

Pamätáte si, ako nám bolo horúco 1. septembra na štadióne Lokomotíva? Verte, že kedykoľvek si v týchto chladnejších dňoch spomeniem na svätú omšu blahorečenia, zohrieva ma pri srdci dobrý pocit z toho, že sa doslova pohli ľady. Niečo sa pohlo v našej arcidiecéze a na celom našom Slovensku, dokonca zo zahraničia, konkrétne pred týždňom, zo Švajčiarska prišla správa o tom, že Ankin odkaz rozoberajú na duchovných cvičeniach laici i zasvätení, a že si ju vybrali mladí v rôznych spoločenstvách za svoju patrónku a chcú k nej putovať do Vysokej.

Je to vlna radosti, ktorá sa cez brehy rieky Uh vyliala a zaplavila nielen našu arcidiecézu. V unavenej Európe, kde sme si prestali vážiť samých seba, lebo už pomaly všetko sme vyskúšali a všetko sme dosiahli, zrazu si potrebujeme uvedomiť krásu, nežnosť, nevinnosť, čistotu a svätosť nášho vlastného života. Je to ideál, ktorého sme sa tak lacno vzdali pri rýchlom konzume materiálnych vecí a pri nekritickom preberaní informácií. Vysmiali sme sa Božiemu plánu s nami, lebo sme začali veriť iba v silu ekonomiky a vlastných plánov.

A zrazu sme zostali smädní. Stratili sme prameň čistej vody, ktorou by sme mohli uhasiť smäd našej duše po pravde, po kráse a dobre. Začali sme sa cítiť osamelí, lebo sme žili silno individualisticky a boli sme doslova závislí a zamotaní v sociálnych sieťach či na internete. Dlho nám bola zima – celé desaťročia, hoci všade vonku cítiť dopady globálneho otepľovania. Vychladla v nás láska!

Cítite ako nám všetkým chýba? Sťažujeme sa na nedostatok slušnosti všade okolo nás, na neúctu, drzosť a hrubosť. Potrebujeme čistú lásku, potrebujeme sa zohriať pri jej čírych plameňoch. Preto nás Boh volá, preto nám dal svojho Syna, aby nám ukázal, kde ju možno nájsť a kde sa zohriať i posilniť.

Naša láska dlho nevydrží bez tej Božej, buď sa rýchlo vyčerpá, alebo sa radikalizuje či vychladne. Potrebujeme vieru, potrebujeme ideál, potrebujeme princípy, ktoré v nás zobudia vedomie vlastnej hodnoty a nášho povolania k svätosti. Preto vnímam Ankino blahorečenie ako lúč svetla do našej tmy. Bohu vďaka za jej život a za jej svedectvo! Anka sa stala prototypom sebaúcty ženy. Ona stelesňuje všetky ženy, ktoré podobne zápasili o svoju dôstojnosť, integritu, panenstvo a intimitu.

Tak veľmi potrebujeme učiť našich mladých tejto sebaúcte, chlapcov a hlavne dievčatá, predovšetkým v období dospievania. Mali by sme spolu s nimi častejšie vyzdvihovať a oslavovať ich celistvú krásu a neporušenosť! Nemali by sme ich odrádzať skazenosťou dnešnej doby – jednoducho, že im povieme, že dnes sa už ináč žije ako pred sto rokmi. To je práve problém, že dnes sa nežije správne. Nemali by sme vysmievať mladých, keď bojujú o čistotu. Naopak, povzbudzujme ich k tomuto dlhodobému zápasu! Čistota a sebaúcta, to je hodnota, ktorá musí dostať väčší priestor v našej kultúre i spoločnosti. Veď sebaúcta ženy učí muža skutočnej, obetavej a hrdinskej láske.

To čo je posvätné, nemôže sa stať lacným, nemôže z toho byť objekt rýchleho konzumu a biznisu, ako keby išlo o bežné veci dostupné v každom obchode. Láska je z Boha – láska chce byť čistá, celistvá, obetavá a chce žiť pre inú osobu až do krajnosti. Cítite to takto aj vy? Láska je hodná úcty!

Ak takto prejavíme úctu našim dospievajúcim dievčatám i chlapcom, budeme mať aj pekné a silné rodiny. Preto využívajte každú príležitosť na to, aby ste hlavne tínedžerov, ktorých máte doma, učili sebaúcte a úcte k druhým, aby rešpektovali posvätnosť čistej lásky. Dajte im vieru v Boha, ostané sa bude upevňovať oveľa ľahšie!

Anka bude vašou orodovníčkou v tomto úsilí. Ona vám vyprosí silu pripomínať, že žiť čisto sa oplatí. Lebo čistý život je radostný. Všimnite si, že ľudia, ktorí žijú ako otroci svojich vášní, chvália sa tým, že si vedia užiť a že im je fajn, že si nemusia nič odopierať – všimnite si, že práve títo ľudia, keď zhasnú reflektory a ozve sa im svedomie, zrazu sa cítia mizerne – trpia.

Je to akýsi druh depresie, a predstavte si, že dnes už aj malé deti trpia depresiami. Keď vidia, že ich rodičia žijú vojnu a bojujú každý deň – nevážia si jeden druhého, sú k sebe hrubí – deti trpia a znášajú dôsledky neúcty a sebectva vlastných rodičov. Potom si aj tieto zranené deti prestávajú vážiť samé seba, prestávajú si veriť a zraňujú aj iných, lebo tak to videli doma.

Blahoslavená Anka prišla v pravý čas! Bola nám poslaná v hodine dvanástej!

Zverme jej predovšetkým všetky naše dievčatá a ženy zranené na tele i na duši rôznymi násilnosťami – ženy, ktoré strácajú svetlo v živote, nemajú zmysel a nevidia možnosť voľby, lebo sú zneužité a zotročované v krutom systéme diktatúry peňazí. Zverme blahoslavenej Anke našich chlapcov a mužov, ktorí rezignovali v sebaovládaní, prestali byť dobrými otcami, lebo sa zaplietli do klamstva a nevery. Zverme Anke našich mladých i naše rodiny! Prosme ju o orodovanie za všetkých, čo sa starajú o obete násilia a zranených bolestnými vzťahmi. Nech nám Anka vyprosí milosť uzdravenia čistou láskou!

Rozširujme Ankin príbeh a upevňujme úctu k jej svedectvu. A aby sa tak dialo – ideme okrem iného aj stavať! Vo Vysokej už parkujú nedočkavé bagre, aby mohli roztlačiť zeminu a vytvoriť viac priestoru pre mladých i starších, ktorí tam putujú vo väčších počtoch. Som povzbudený, koľko skupín tam v týchto posledných mesiacoch doputovalo. A potom – aj v Obišovciach – tam už dokonca prebehol archeologický výskum, aby sme na jar mohli začať stavať Ankin pútnický dom. To všetko preto, aby sme vedeli viac chváliť Boha za čistú lásku, ku ktorej nás pozýva a aby sme sa z nej dokázali viac tešiť! Tieto chystané priestory budú akoby duchovné nemocnice, kde sa naše zranené srdcia budú môcť nielen očistiť, vyžalovať, ale znovu i posilniť Pánom. Naše srdce sa bude radovať a znovu usmievať.

Drahí bratia a sestry! Vážme si svoje srdce a chráňme si ho, strážme si ho, aby ho neprerástla pýcha a z nej chlipnosť či smilstvo, ktoré zotročuje a vytvára ťažké závislosti. Dajme svoje srdce Bohu, skryme ho do Nepoškvrneného Srdca Panny Márie ako to urobila Anka a prosme Ježiša o väčšiu schopnosť úcty k sebe samým i voči sebe navzájom.

Blahoslavená Anna Kolesárová, oroduj za nás! AMEN

–

V závere slávnosti Pavol Hudák  predstavil nový deviatnik s názvom Deväť dní s Ankou, ktorý vychádza pri príležitosti prvého slávenia liturgickej spomienky na blahoslavenú Annu Kolesárovú.