Aleksandar Vučič pohrozil Západu „duchom“ maršala Žukova

Srbského prezidenta už nebaví čakať na mrkvu zo Západu a stavil na Čínu, píše ruský autor Jevgenij Bersenev pre noviny Svobodnaja Pressa

19. 05. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke srbský prezident Aleksandar Vučič

Bratislava 18. mája 2024 (HSP/Svpressa/Foto:AP/Risto Bozovic)

▶ ❚❚ ↻

Srbský prezident Aleksandar Vučič zhodnotil očakávanú rezolúciu o „genocíde v Srebrenici“ na Valnom zhromaždení OSN citátom slávneho sovietskeho veliteľa. Povedal: „Ako povedal maršal Žukov, niektorí ľudia v Európe nám nikdy neodpustia, že sme ich oslobodili“.

Srbský prezident sa ohradil, že určite nie je maršal Žukov, ale „malý človek, zvolený prezident malej, ale slobodu milujúcej krajiny“, a zároveň prisľúbil, že bude brániť jej česť.

Belehrad bude proti tejto rezolúcii bojovať do poslednej chvíle, zdôraznil srbský líder v rozhovore pre televízny kanál RTS. Podľa neho v tejto otázke nebude existovať konsenzus a kompromis medzi jeho republikou a krajinami NATO.

Vučič poznamenal, že doteraz nebolo predložené žiadne presvedčivé zdôvodnenie obvinení voči Belehradu, preto nemá zmysel hľadať spravodlivosť u tých, ktorí o ňu nemajú záujem.

„Neustále nám klamú, a to je to najmenej, čo im poviem do očí. To, čo im poviem na Valnom zhromaždení, vojde do dejín bez ohľadu na to, čo kto dnes hovorí.“

Srbský líder sa vyjadril o krivdách a rozsudkoch haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu. „Preto chcem ľuďom v Srbsku povedať, že v nadchádzajúcom období to bude pre nás ťažké, ale budeme pracovať, budeme bojovať a potom budeme pracovať ešte viac.“

Rusko sa predtým na Valnom zhromaždení OSN postavilo proti rezolúcii o uznaní udalostí v Srebrenici za genocídu, čo oznámil stály zástupca Ruska pri tejto organizácii Vasilij Nebenza. Podľa neho dokument, ktorý presadzuje Bosna a Hercegovina spolu s niektorými západnými krajinami, nemá nič spoločné s uctením pamiatky obetí týchto tragických udalostí, je „jednostranný a politicky nabitý“.

Otázka udalostí v Srebrenici v roku 1995 sa nevyťahuje náhodou, stala sa nástrojom západných krajín na využitie moslimov vo vlastných záujmoch, povedal Vadim Truchačev, docent na Katedre medzinárodných vzťahov a zahraničných regionálnych štúdií Ruskej štátnej univerzity.

– Bosna a Hercegovina tak vytrvalo presadzuje túto rezolúciu, pretože pre bosnianskych moslimov je Srebrenica súčasťou národného mýtu. A pre nich je dôležité, aby sa ukázali ako obete a Srbi ako agresori. A Západ sa svojho času postavil na stranu moslimov, pretože Srbov považuje za „agentov ruského vplyvu v Európe“. A teraz rezolúciu vytiahli, aby vyvinuli tlak na Srbsko.

„SP: Má Západ okrem tejto rezolúcie aj iné prostriedky na vyvíjanie tlaku na Srbsko?

– Uvalenie sankcií na Srbsko by Západ nič nestálo – zastaviť tam vývoz niektorých technológií, obmedziť tamojšie kapitálové investície. Je možné obmedziť možnosť Srbov pracovať v krajinách EÚ. Samozrejme, na nátlak sa využijú kosovskí Albánci.

„SP“: Môže byť Vučićovo vyhlásenie znakom akéhosi začiatku konsolidácie podmienečne proruských síl v Európe? Vezmime si nedávne zhromaždenia „Nesmrteľného pluku“ v Bulharsku a Nemecku, ktoré sa konali napriek silnému tlaku úradov. Navyše, aj druhá strana siaha po drsných metódach – vezmime si napríklad pokus o atentát na slovenského premiéra Fica.

– To skôr naznačuje, že hranica neopätovaných ústupkov Západu bola prekročená. A že Vučič počas návštevy Si Ťin-pchinga pravdepodobne získal väčšiu podporu Číny ako predtým.

Pokiaľ ide o posilnenie proruských síl – keď budú mať vo voľbách viac ako súčasných 15 percent, potom o tom môžeme hovoriť.

Balkanista Oleg Bondarenko vysvetlil reakciu prezidenta Vučiča bezprecedentným tlakom na Belehrad.

– Západ tlačí viac ako kedykoľvek predtým, keďže Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá nezaviedla sankcie voči Moskve. Okrem toho existuje silný tlak na uznanie nezávislosti Kosova. To všetko je pokusom potrestať Srbsko za jeho neústupnosť. Pokiaľ ide o rezolúciu OSN, nemá priame jednoznačné dôsledky, pretože nemá záväzný, ale odporúčací charakter. Z hľadiska reputácie je to však, samozrejme, vážny úder.

„SP: Takže rétorika, ktorá tak dráždi Západ, je obrannou reakciou?

– Je, Vučič sa bráni a nedávno vymenoval najviac proruskú vládu v histórii krajiny. Minule mal prednášku v Ruskom dome, v ktorej citoval maršala Žukova. To je, mimochodom, bezprecedentný krok, keď hlava štátu prednáša v Ruskom dome o druhej svetovej vojne, vo svete nie sú iné takéto príklady. Takže jeho postoj je spôsobený práve neslýchaným tlakom Západu.

„SP“: Napriek tomu okrem morálnej pevnosti potrebujete aj významnú politickú podporu.

– Pripomínam, že Si Ťin-pching nedávno navštívil Srbsko. Mal dlhé stretnutie s Vučičom a s čínskym lídrom pricestovali aj mnohí podnikatelia. Si, pripomínam, označil Srbsko za priateľa Číny a významného partnera a spojenca v regióne.

Je možné, že Vučič je na jednej strane jednoducho unavený z čakania na nejakú mrkvu z Európy a na druhej strane dostal od Pekingu isté a dosť vážne záruky. To teraz určuje jeho slová a činy.

„SP“: Môže Vučičova rétorika pokračovať v konkrétnych činoch – vieme, že vo viacerých európskych krajinách sa napriek zákazom uskutočnili akcie „Nesmrteľného pluku“….

– Táto akcia pokračuje na Balkáne, a to predovšetkým v Srbsku.

„SP“: Aktívnejší sú aj politici, ktorí sa zasadzujú za zdravé vzťahy s Moskvou. Vrátane dramatických udalostí na Slovensku. Sú pragmatickí politici pripravení nejakým spôsobom koordinovať svoje kroky?

– To môže mať len deklaratívny charakter. Veď takýchto krajín je málo a sú veľmi rozdielne. Napríklad Slovensko a Maďarsko sú členmi Európskej únie, zatiaľ čo Srbsko členom tohto združenia nie je. Okrem politických deklarácií sú sotva možné akékoľvek solidárne akcie, keďže tieto krajiny existujú v zásadne odlišných ekonomických modeloch a hospodárskych súradniciach.

Prečítajte si tiež

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Nepriame rokovania medzi Izraelom a hnutím Hamas v katarskej Dauhe o novej dohode o prímerí v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov sa podľa palestínskych predstaviteľov dostávajú na pokraj zlyhania. Hlavné sporné otázky sa týkajú stiahnutia izraelských jednotiek a spôsobu distribúcie humanitárnej pomoci v palestínskej enkláve.