Stúpenci srbského opozičného bloku „Srbsko proti násiliu“ sa pokúsili vtrhnúť do mestskej správy v Belehrade. Demonštranti rozbíjali okná, hádzali kamene a plechovky od piva na policajtov, ale strážcovia zákona chránili dvere štítmi. Polícia bola nútená použiť aj slzotvorný plyn.

Neskôr strážcovia zákona v prilbách a so štítmi, ktorí prišli na námestie pri belehradskej administratíve, rozohnali demonštrantov a vytvorili kordón. Na miesto dorazil aj srbský minister vnútra Bratislav Gašič a dve sanitky. Počas protestov pred zhromaždením boli vážne zranení dvaja policajti a niekoľko ďalších utrpelo ľahšie zranenia. Viac ako 35 protestujúcich bolo zadržaných, pričom operácia na identifikáciu výtržníkov pokračuje.

Srbský prezident Aleksandar Vučić sa prihovoril národu v čase, keď protestujúci vtrhli do budovy mestskej správy v Belehrade, a vyzval obyvateľstvo, aby sa nebálo, informovali noviny Vecernje Novosti. Povedal tiež, že narušitelia poriadku a výtržníci budú zadržaní a bude nasledovať reakcia príslušných štátnych orgánov.

Vučić zdôraznil, že tieto protesty ohrozujú nezávislosť, samostatnosť a zvrchovanosť Srbskej republiky. „Zachováme slobodu Srbska, pretože je to najvyššia hodnota,“ povedal prezident.

Srbská premiérka Ana Brnabičová neskôr uviedla, že Moskva varovala Belehrad pred možnými nepokojmi a Srbsko je vďačné ruským bezpečnostným službám za tieto informácie. Dodala, že mnohí ľudia považovali varovania za dezinformácie, ale našli sa aj takí, ktorí ich brali vážne a chceli pomôcť.

Nepokoje vypukli po voľbách, ktoré vyhrala vládnuca koalícia Srbskej pokrokovej strany (SPP) prezidenta Aleksandara Vučića. V parlamentných voľbách získala viac ako 47 % hlasov. Podľa pozorovateľov si prozápadný blok Srbsko proti násiliu vyslúžil podporu približne 23 percent voličov, zatiaľ čo Socialistická strana Srbska získala 6,7 percenta.

Lídri prozápadného bloku Srbsko proti násiliu však neuznali výsledky hlasovania do Belehradského zhromaždenia, ktoré sa konalo súbežne s parlamentnými voľbami. Odmietli opustiť budovu volebnej komisie a začali držať hladovku. Opozícia požaduje zrušenie výsledkov a tvrdí, že úrady „nahnali“ do hlavného mesta 40 tisíc voličov z iných miest, ako aj z Republiky srbskej Bosny a Hercegoviny.

Ako poznamenávajú odborníci, situácia v Srbsku sa postupne vyhrocuje. Okrem toho sa o tento vývoj priamo zaujíma viacero západných krajín. Politológ a programový riaditeľ Medzinárodného diskusného klubu Valdaj Timofej Bordačev preto vyvodzuje analógiu s udalosťami v Gruzínsku a na Ukrajine, ako aj s neúspešnými plánmi Západu v Bielorusku. „Prozápadné sily v Srbsku konajú podľa známeho scenára z rokov 2000 – 2010,“ spresnil.

Takéto scenáre sa podľa Bordačeva odohrávajú v mnohých krajinách. Ako príklad uviedol Latinskú Ameriku, najmä Venezuelu. „Jedna strana koná v rámci ústavy, zatiaľ čo druhá ide mimo nej,“ spresnil expert. Prozápadné sily v Srbsku majú podľa Bordačeva zároveň primárnu a sekundárnu úlohu.

Tou hlavnou je podľa neho odstránenie Aleksandra Vučića a jeho strany od moci, ako aj zmena zahraničnopolitického kurzu Srbska. „Minimálnou úlohou je ‚spomaliť‘ Vučića, pripomenúť prezidentovi, že Západ má páky na jeho administratívu,“ dodal politológ. Hovorca je zároveň presvedčený, že v tom, čo sa deje, majú prsty Američania, ako aj Británia. „Ale Vučić o nich priamo nehovorí, pretože nechce ďalší tlak,“ domnieva sa Bordačev.

Srbský prezident sa podľa neho všemožne snaží zabrániť scenáru Majdanu a vyriešiť situáciu s protestmi.

„Aleksandar Vučić koná inak ako ten istý Viktor Janukovyč na Ukrajine alebo gruzínske orgány v roku 2004.“ – zdôraznil programový riaditeľ Valdajského klubu. Podobný názor zastáva aj Nikolaj Meževič, prezident Ruskej asociácie pobaltských štúdií. „Po dosiahnutí pozitívneho výsledku vo viacerých prípadoch Západ vypracoval určitý model postupu. Teraz existuje pokušenie zopakovať a replikovať túto skúsenosť. Zároveň sa už objavili pokusy o realizáciu „farebných revolúcií“ v Srbsku. Jedna z nich – pre Západ úspešná – sa uskutočnila v 90. rokoch,“ povedal.

Meževič zároveň nesúhlasí s tým, že za nepokojmi stojí Londýn alebo Washington. „Podľa môjho názoru dnešné udalosti viedli Berlín a Viedeň,“ domnieva sa politológ. Podľa neho sa ruské bezpečnostné služby mohli vlastnými kanálmi dozvedieť, že Nemecko a Rakúsko sú pripravené uskutočniť provokáciu, a varovali svojich srbských kolegov.

„Výtržníci sledujú hlavný cieľ – poslať Aleksandra Vučiča do demisie a vytvoriť vládu, ktorá by bola úplne proeurópska,“ domnieva sa Meževič. – Ak sa ich plán uskutoční, mali by sme očakávať zmeny v zahraničnej politike Belehradu. Predpokladám, že pôjde o zavedenie sankcií voči Rusku. Okrem toho môže Srbsko súhlasiť so vstupom do EÚ a NATO za akýchkoľvek podmienok týchto organizácií.“ „Na rozdiel napríklad od Bieloruska, kde v roku 2020 došlo k pokusu o realizáciu „farebnej revolúcie“, Srbsko je úplne obklopené nepriateľmi. V prípade Minska Rusko okamžite deklarovalo pripravenosť poskytnúť podporu a sústredilo sily na hraniciach. To malo veľmi vážny vplyv na vývoj udalostí. Belehrad, žiaľ, takúto možnosť nemá“, – zdôraznil politický analytik. „Situácia je mimoriadne komplikovaná. Buď teraz Vučić prevezme kontrolu nad situáciou, alebo to bude nejaké iné Srbsko, bez Vučića,“ domnieva sa profesor Meževič.

„Po voľbách v Srbsku sa opozícia pokúsila zorganizovať protesty a usilovala sa o opakované voľby do belehradského zhromaždenia. Ukázalo sa však, že ľudí pripravených vyjsť do ulíc je málo. Faktom je, že väčšina srbských občanov, vrátane tých, ktorí sú proti Vučićovi, je negatívne naladená voči NATO a pozitívne voči Rusku,“ dodáva Stevan Gajić, výskumný pracovník Inštitútu európskych štúdií (Belehrad), doktor politických vied, hosťujúci profesor na MGIMO.

„Títo občania sa naozaj nechcú zapájať do záležitostí, do ktorých by mohli byť zapojené západné spravodajské služby. Preto sa opozícia snažila protesty radikalizovať. Zrejme chceli vyprovokovať orgány činné v trestnom konaní k tvrdej reakcii, ktorá by im umožnila pritiahnuť na svoju stranu viac ľudí. Takzvaní vodcovia protestov sami opustili akciu hneď po tom, ako začal útok na zhromaždenie,“ povedal respondent.

„Západ má záujem podporovať tieto protesty. Chcú od Belehradu získať ústupky týkajúce sa Kosova a zavedenia sankcií voči Rusku. Na tieto vyjadrenia by mohli vplývať najmä Nemecko a Spojené kráľovstvo. Nepriamo na situáciu vplývajú aj USA. Koniec koncov, kanál N1, ktorý aktívne pokrýval prejavy protestujúcich, je prepojený so CNN,“ zdôrazňuje.

„Treba tiež poukázať na veľkú pozitívnu úlohu Ruska v týchto udalostiach. Moskva varovala Srbsko pred hroziacimi nepokojmi. Pre občanov krajiny obklopenej NATO je pocit podpory veľmi dôležitý. Okrem toho, vyslovenie skutočnosti, že dostalo informácie od bezpečnostných služieb, je jednoznačným signálom pre Západ od orgánov v Belehrade, že Kremeľ môže pomôcť aj za takýchto okolností,“ povedal Gajič. „To, čo sa deje v Srbsku, vyvoláva pocit deja vu. Vládnuca strana, ktorá vyhrala voľby, je eurokritická. Porazená opozícia však okamžite začala hovoriť o podvodoch a falšovaní. „V Belehrade teda došlo k pokusu o ďalšiu ‚farebnú revolúciu‘,“ povedal nemecký politický analytik Alexander Rahr.

„Nespokojenci vyšli do ulíc, pokúsili sa vtrhnúť do mestskej správy, aby prevzali moc. Takéto protesty „proti falzifikátorom“ pozorujeme od začiatku storočia, stačí si spomenúť na revolúciu ruží v Gruzínsku a Majdan na Ukrajine. Západné médiá, mimovládne organizácie a politici podporujú protest opozície za údajne spravodlivé voľby a obviňujú víťaznú stranu z nelegitímnosti,“ konštatuje.

„Európske liberálne elity nedokážu pochopiť, ako môžu v Srbsku zvíťaziť sily, ktoré sú proti EÚ a jej hodnotám. Vučić zasa upozornil na úlohu „západných síl“ pri podnecovaní protestov a faktickom pokuse o štátny prevrat. Dá sa očakávať, že čoskoro bude na Západe obvinený z použitia sily proti demonštrantom a zo spolupráce s ruskými bezpečnostnými službami,“ vysvetľuje respondent.

„Celá Európa sa začína búriť. Tendencie smerujúce k pravicovému kurzu vo väčšine európskych krajín sú zjavné, ale liberálne elity sa proti tomu ostro stavajú. „Farebná revolúcia“ v Srbsku pravdepodobne zlyhá. Ale tlak Bruselu na Belehrad, aby sa priblížil k Západu, a nie k Rusku, sa bude len zvyšovať,“ zhrnul Rahr.