S elektrinou sa na burze obchoduje od liberalizácie nemeckého trhu s elektrinou na začiatku 21. storočia od kedy zákazníci mohli po prvýkrát zmeniť poskytovateľa elektrickej energie. Avšak: Ak sa čo i len na chvíľu vyrobí menej ako spotrebuje, hrozí výpadok. Preto muselo byť obchodovanie organizované veľmi špeciálnym spôsobom. V prvom rade ide o nepretržité obchodovanie. Ak sa spotreba a výroba čo i len mierne odlišujú, rozdiel je objednaný a dodaný v 15-minútových intervaloch. To sotva ovplyvňuje cenu pre koncového zákazníka. Väčšinová časť elektriny sa draží raz za deň pre nasledujúci deň. V závislosti od ekonomiky a počasia sa urobí odhad, koľko elektriny bude zajtra potrebné a získajú sa ponuky.

Cena elektriny sa určuje podľa najdrahšej elektrárne

Najprv ponúkajú najlacnejšie elektrárne: jadrové elektrárne, ktorých vysoké investičné náklady sú už dávno odpísané a náklady na palivové tyče a prevádzku sú minimálne. Alebo elektrárne spaľujúce hnedé uhlie, ktoré svoje palivo vyhrabávajú zo zeme za menej ako tri centy za kilowatthodinu. To už zahŕňa náklady na certifikáty CO2, ktoré sa teraz zaviedli na ochranu klímy. Keď je potrebné viac elektriny, nakoniec vstupujú do hry najdrahšie elektrárne na plyn. A potom je tu jedna zvláštnosť, ktorá teraz spôsobuje prudký nárast cien: nakoniec každý platí cenu, ktorú si pýtala najdrahšia elektráreň. Každý, bez ohľadu na to, aké lacné má palivo, dostane cenu najdrahšej elektrárne. A to je vždy viac ako desaťkrát vyššie ako skutočné náklady. Tento typ oceňovania sa nazýva „Merit Order“(V doslovnom preklade „rád za zásluhy“). Fungovalo to desaťročia, dokonca znižovalo ceny. Čím viac elektriny z vetra a slnka prichádzalo na trh, tým menej často sa využívali najdrahšie elektrárne. Cena na burze klesla. Veď prevádzkovatelia hnedouhoľných a jadrových elektrární stále dokázali dosiahnuť ceny, ktoré zanechali slušný zisk.

Zisk v RWE vzrástol o dve tretiny

Ale karta sa obrátila. Ako veľmi sa ukázalo po nedávno zverejnenej výročnej správy najväčšieho nemeckého výrobcu elektriny RWE: Zisky z jeho jadrových a uhoľných elektrární sa zvýšili o 330 miliónov eur, čo predstavuje nárast o takmer 70 percent. A to aj napriek tomu, že drahý plyn začal dvíhať ceny až v októbri. Vzhľadom na politickú situáciu vo svete je predvídateľné, že plyn ešte dlho zostane drahý. RWE a ďalší prevádzkovatelia elektrární môžu v aktuálnom roku očakávať výrazne vyššie zisky, ktoré v najbližších rokoch takmer neklesnú.

Žiadne nápady na nový systém cenotvorby

Na burze sa samozrejme obchoduje len s časťou elektriny. Veľká časť sa tiež predáva v dostatočnom predstihu v pevných zmluvách obchodníkom s elektrinou a priemyslu. Cena za to však vychádza z cien na burze a podľa toho vzrástla. Veď kto by niečo dlhodobo predával lacno, ak by to krátkodobo mohol predať na burze oveľa drahšie. A profitujú aj prevádzkovatelia veterných elektrární a veľkých solárnych systémov. Zatiaľ čo majitelia malých solárnych striech dostavajú pomerne nízku zákonnú odmenu podľa EEG, prevádzkovatelia veľkých systémov dostávajú trhovú cenu už niekoľko rokov. Avšak: Pretože je to upravené v zákone EEG, Spolkové ministerstvo hospodárstva už mesiace diskutuje o strope týchto dodatočných ziskov a stanovení hornej hranice pre túto cenu elektriny, čo sa netýka klasických elektrární. Ich cena nie je regulovaná zákonom a  akékoľvek obmedzenie by bolo zásahom do voľného trhu a teda trestné. Zároveň aj kritickí pozorovatelia trhu varujú, že ak by sa stanovila zákonom stanovená maximálna cena a zisky sa umelo obmedzili, neexistovala by motivácia investovať do drahých nových technológií potrebných na energetickú transformáciu.

Dodatočná daň z nadmerného príjmu?

Prečo však elektrárne jednoducho nedostanú cenu, za ktorú pôvodne ponúkali – namiesto ceny najdrahšej elektrárne? Z toho by boli menšie zisky. Dá sa ľahko odhadnúť, koľko elektriny bude zajtra potrebné, podľa toho aká drahá bude najdrahšia elektráreň a jednoducho ponúkať za túto vysokú cenu. Mechanizmus tvorby cien je ponechaný tak, ako je, a zavádza sa dodatočná daň na nadmerné ziskov prevádzkovateľov elektrární. Príjem z toho by sa mohol podobne ako EEG doplatok vrátiť späť do celkového hrnca cien elektriny a znížiť cenu. Pokiaľ bude situácia taká, aká je, budú nemeckí odberatelia elektriny platiť ročne mnoho miliárd, čo jednoducho vyženie zisky prevádzkovateľov elektrární do dovtedy nepredstaviteľných výšin.

Vyjadrenie Ministerstva financií z dňa 16.2. k cenám elektriny na Slovensku.

Ministerstvo financií SR (MF SR) podpísalo s Ministerstvom hospodárstva SR (MH SR) a akcionárom Slovenských elektrární, a.s. spoločné memorandum, v ktorom sa dohodli, že garantujú všetkým domácnostiam stabilné ceny elektriny až do roku 2024. Štát takto ušetrí domácnostiam a konečným odberateľom vyše jednu miliardu eur. 

MF SR spolu s MH SR a SPH sa dohodli na prijatí opatrenia na zmiernenie dopadov vysokých cien elektrickej energie. Podpísaním memoranda štát garantuje domácnostiam až do roku 2024 stabilnú regulovanú časť ceny elektriny na úrovni 61,21 eur za megawatthodinu (MWh) bez DPH. Priemerná slovenská domácnosť tak za toto obdobie ušetrí približne 500 eur. V prípade, ak by k dohode neprišlo, domácnostiam by mohol na budúci rok celkový účet za elektrinu vzrásť až o 80 percent.

Súčasťou dohody je aj to, že minister financií SR Igor Matovič navrhne Vláde SR stiahnuť z rokovania parlamentu návrh o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. Na záver sa minister financií poďakoval všetkým zúčastneným pánom za veľmi konštruktívny a férový prístup najmä voči slovenským domácnostiam.