Africkú misiu tvorili vedúci predstavitelia siedmich afrických krajín vrátane juhoafrického prezidenta Cyrila Ramaphosu, senegalského prezidenta Mackyho Salla, zambijského prezidenta Hakaindeho Hichilemu a prezidenta Komor Azaliho Assoumaniho, ktorý v súčasnosti stojí aj na čele Africkej únie.

V skupine hostí sú aj vedúci predstavitelia a zástupcovia z Egypta, Konžskej republiky a Ugandy.

Delegácia “hľadala cestu k mieru v 16 mesiacov trvajúcom konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý spôsobil ničivé hospodárske dôsledky, straty na životoch a globálnu nestabilitu,” uvádza sa vo vyhlásení Ramaphosovho úradu, ktorý potvrdil jeho príchod do Petrohradu.

Ramaphosa predstavil 10 bodov africkej mierovej iniciatívy, ktorá sa snaží dosiahnuť dohodu o sérii “opatrení na budovanie dôvery”.

Podrobnosti o navrhovaných opatreniach neboli v čase tlače zverejnené.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po trojhodinovom stretnutí uviedol, že mierový plán Afričanov pozostáva z 10 prvkov, ale “nebol sformulovaný na papieri”.

“Mierová iniciatíva navrhnutá africkými krajinami je veľmi ťažko realizovateľná, ťažko sa porovnávajú pozície,” povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. “Prezident Putin však prejavil záujem o jej zváženie.”

“Hovoril o našej pozícii. Nie všetky ustanovenia možno korelovať s hlavnými prvkami našej pozície, ale to neznamená, že nemusíme pokračovať v práci,” povedal Peskov.

Putin v sobotu po rokovaní v Konstantinovskom paláci uviedol, že víta to, čo nazval “vyváženým postojom” členov delegácie ku konfliktu na Ukrajine. Putin tiež povedal, že Moskva je “otvorená konštruktívnemu dialógu so všetkými, ktorí chcú mier založený na zásadách spravodlivosti a zohľadnení legitímnych záujmov strán”.

Zelenskyj počas piatkového stretnutia s delegáciou odmietol snahy o okamžité privedenie Kyjeva k rokovaciemu stolu a vylúčil akékoľvek mierové rokovania s Ruskom, kým sa moskovské vojská nestiahnu z Ukrajiny.

Podľa exkluzívnej správy agentúry Reuters z 15. júna o návrhu rámcového dokumentu by takéto opatrenia na budovanie dôvery mohli zahŕňať stiahnutie ruských vojsk, stiahnutie taktických jadrových zbraní z Bieloruska, pozastavenie vykonávania zatykača Medzinárodného trestného súdu namiereného proti Putinovi a zmiernenie sankcií. Po nich by mohla nasledovať dohoda o zastavení nepriateľských akcií, ktorá by musela byť sprevádzaná rokovaniami medzi Ruskom a Západom, uvádza sa v návrhu dokumentu, s ktorým sa oboznámila agentúra Reuters.

Ramaphosova kancelária predtým opísala mierovú iniciatívu ako “prvý prípad, keď sa Afrika zjednotila pri riešení konfliktu mimo nášho kontinentu a keď skupina afrických hláv štátov a vlád cestuje spoločne v snahe nájsť cestu k mieru v tomto konflikte”.

Putin počas sobotňajšieho stretnutia ukázal v sobotu hosťujúcej africkej delegácii aj iniciovaný návrh dohody s Ukrajinou vypracovaný v marci 2022 v Istanbule a podpísaný šéfom kyjevského vyjednávacieho tímu, informovala v sobotu ruská tlačová agentúra TASS

“Nazvali ju Zmluva o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách Ukrajiny,” povedal Putin a dodal, že dokument obsahuje 18 článkov týkajúcich sa bezpečnosti Ukrajiny. “No po tom, ako sme – ako sme sľúbili – stiahli vojská z Kyjeva, kyjevské úrady… to všetko zahodili,” povedal ruský prezident.

“Drahí priatelia, nie my, ale vedenie Ukrajiny oznámilo, že nebude viesť žiadne rokovania. Navyše prezident Ukrajiny podpísal dekrét, ktorý tieto rokovania zakazuje,” povedala ruská hlava štátu v Petrohrade.

“Vo svete, ktorý je zvyknutý na dominanciu mocností, pričom prehliada hlasy menej mocných, ako sú africké krajiny, je spoločné úsilie delegácie vyzývajúcej na mier bezpochyby historické,” povedal v nedeľu pre Global Times Liu Haifang, riaditeľ Centra pre africké štúdie na Pekinskej univerzite.

Podľa Liua, ktorý v súčasnosti vykonáva terénne prieskumy v afrických krajinách, je tam možné ľahko vidieť dôsledky konfliktu, ktorý sa prejavuje prudkým nárastom cien obilia a energií spolu s rastúcou infláciou, ako aj hrozivým nedostatkom hnojív.

Očakávať, že návrhy africkej delegácie budú okamžite prijaté stranami konfliktu, je nereálne a bolo by to podcenenie súčasnej zložitej situácie, povedal v nedeľu pre Global Times He Wenping, riaditeľ sekcie afrických štúdií na Inštitúte západoázijských a afrických štúdií pri Čínskej akadémii spoločenských vied.

Delegácia však predstavuje hlas celého afrického kontinentu, ktorý by sa nemal brať na ľahkú váhu, povedal a poznamenal, že líder Juhoafrickej republiky, ktorá má v auguste 2023 hostiť nadchádzajúci samit BRICS, by sa mohol pripravovať aj tým, že pravdepodobne navrhne zrušiť zatykač Medzinárodného trestného súdu zameraný na Putina v rámci procesu mierového sprostredkovania, aby tam Putin mohol pricestovať.

Lavrov po stretnutí novinárom povedal, že [africké štáty] poukázali na známych 12 bodov čínskeho stanoviska, ktoré bolo predstavené pred niekoľkými mesiacmi, a vyzdvihli časti, ktoré sú im blízke a ktoré stanovujú, že nesmú existovať žiadne dvojité štandardy, že sa musia dodržiavať a uplatňovať všetky zásady Charty OSN, že sa nesmú konať žiadne jednostranné sankcie, že sa nikto nesmie snažiť zabezpečiť vlastnú bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných, že bezpečnosť zostáva nedeliteľná v globálnom meradle,” pričom zdôraznil, že Rusko takéto principiálne prístupy podporuje.

He Wenping zdôraznil, že hoci sa zdá, že je pred nami ešte dlhá cesta, nádej na diplomatické ukončenie konfliktu spočíva v úsilí strán s neutrálnym postojom, ako sú členovia africkej delegácie a Čína.

Najväčšie ťažkosti pri začatí akýchkoľvek mierových rozhovorov spočívajú v tom, že Zelenskyj trvá len na svojom 10-bodovom mierovom pláne, ktorý je jediným prijateľným plánom pre Západ vedený USA slúžiacim ich cieľom oslabiť Rusko. Váhanie v tejto otázke by stálo Zelenského podporu zo strany USA a Zelenskyj potrebuje vyhrať svoje znovuzvolenie za hlavu štátu v septembri 2024, povedal pre Global Times Song Zhongping, vojenský expert a televízny komentátor.