186. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 16. októbra 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot YouTube)

No a moje meno Dreňa mi dali moji noví rodičia, a to preto, lebo po tom strašnom desivom zážitku v našej osade, som zabudla rozprávať a jediné slovo, keď sa ma na niečo pýtali, alebo, keď chceli vedieť, ako sa volám, ktoré som potom sústavne opakovala, bolo – Drevňa

Hoci som sa rýchlo opäť naučila rozprávať, tak na moje pôvodné meno som sa už nedokázala nikdy rozpamätať. Akoby niečo vo mne chcelo, aby som mala iné meno a nie viac už to, pod ktorým som prežila hrôzy dňa, keď u nás vraždili zbesilí Avari.

“Dúfam, že sa ti moje nezvyčajné meno páči.“

Zakončila svoje rozprávanie krásna žena a darovala mu jeden zo svojich čarovných úsmevov.

Svätoň na ňu pozeral s veľkou úľubou a odvetil jej:

„Uisťujem ťa, že keby sa mi aj tak veľmi nepáčilo, ako sa mi veľmi páči, tak ty sa mi neprestaneš páčiť nikdy.“

Vášnivo ju objal a dal jej dlhý bozk na ústa a potom trochu zamyslene dodal:

„Stále tomu všetkému, čo sa medzi nami odohralo a ako blízko pri sebe sme už raz dávno boli a potom následne zas strašne ďaleko od seba, aby sme predsa opäť stretli a sa ešte aj do seba zamilovali dušou i telom, nemôžem uveriť.”

Je to celé sotva pochopiteľné a ani veľký slávny grécky drámopisec Homér by to nedokázal lepšie vymyslieť. A to hovorím pri všetkej mojej veľkej úcte, ktorú k nemu pociťujem.

Trochu sa zasekol v reči, lebo si všimol ako zadivene a spýtavo sa na neho zahľadela, potom ale len pohodil rukou, pretože si odrazu uvedomil, že v tomto smere – bol predsa ako Byzantínec aj veľkým znalcom starogréckych dejín – boli od seba veľmi vzdialení. A musel by jej teraz veľmi veľa vysvetľovať, veď predsa nemohol očakávať, že by ich mohla poznať.

Preto len poznamenal:

„Naša láska, ktoré medzi nami tak nečakane vzplanula a už sa aj rozhorela priam nebotyčnými plameňmi jej žiarivej vrúcnosti a ktorá v sebe nesie aj posvätnosť vychádzajúcu z našich blízkych, ktorých životy vyhasli v Drevni, nám poskytne ešte mnoho spoločného času.

A tak už skoro si nájdeme čas, keď ťa naučím nielen to, kto bol ten veľký premúdry grécky muž, ktorého meno som pred chvíľou vyslovil, ale aj mnoho iných múdrostí a zaujímavých poznatkov, o ktorých sa tvoja hlávka v tunajšom svete nemohla dozvedieť, lebo sú tu neznáme a teda nepoznané.

Ale teraz to všetko nie je dôležité. V týchto výnimočných a neopakovateľne nádherných chvíľach sme dôležití, ba čo viac, sme najdôležitejší jedine len my dvaja – ty pre mňa a ja pre teba.“

Reklama

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

184. časť si môžete prečítať TU

185. časť si môžete prečítať TU