Ivan Rumanovský, filmový historik, režisér a scenárista, o ktorého sa v tomto texte opierame, v súvislosti s pomenovaním Univerzity Komenského napísal v Literárnom týždenníku 12. septembra 1996: „Ak by sa žiadala zmena názvu našej univerzity, mala by sa zmeniť na Univerzita Segeša-Komenského.“ K menu našej najdôležitejšej univerzity ešte poznámka:z času na čas sa na túto tému rozprúdi diskusia, posledný raz sa pri príležitosti 100. výročia jej vzniku uvažovalo o zmene či doplnení jej názvu slovom „Istropolitana“ na počesť univerzity z roku 1472.Skúsme teraz kriticky odpovedať na otázku kto bol Komenský, aký mal vzťah k Slovensku a slovenčine.

Je pre vás novinka, že Komenský mal slovenských predkov? Už aj vikipédia to vie.Jeho pôvodné priezvisko bolo Segeš a rodina Segešovcov pochádzala z Pobedimu pri Trenčíne. V Pobedime za života Komenského žilo šesť rodín, ktorí sa volali Segešovci.Podľa zachovaného „výhostného listu“, objaveného v roku 1910 v archíve zámku vo Světlove,boli Segešovci„prepustení z poddanstva na vysťahovanie sa“zo Slovenska do Komne blízko Uherského Brodu. Prišli teda medzi moravských Slovákov legálne ako obchodníci, neboli utečencami. Komenského predkovia boli Slováci – „nevedno prečo si ho Česi prisvojujú“ – pre tých, ktorí sú zvedaví na zdroje našich úvah, uvádzame, že toto je doslovný citát z novín Sme z 28. apríla 2005.A Ivan Rumanovský v spomínanom Literárnom týždenníku píše, ako „pobúril českú komunitu“ po nakrútení „nepopulárneho“ filmu „Kto bol Ján Segeš?“ v roku 1979, v ktorom odhalil jeho slovenský pôvod. Tento film nie je uvedený ani v encyklopédii Belianapri hesle Komenský.

Podľa archívnych dokumentov žil v Uhorskom Brode v rokoch 1480-1482mešťan Segeš, ktorého najstarší syn Ján bol v roku 1531 starostom, „fojtom“ v obci Komňa. Spomedzi jeho siedmich detí syn Martin Segeš žil v rokoch 1548-1604 v Uherskom Brode a mal s manželkou Annou štyri dcéry a jedného syna, budúceho učiteľa národov Jána Amosa Segeša-Nivnického, ktorý sa narodil 28. marca 1592.Komenský sa v roku 1612 podpisoval ako „Joannes Marcomanno-Niwnicennus“ – po smrti rodičov býval totiž v Nivnici. Meno Komenský vzniklo z názvu dediny Komňa.Narodil sa 28. marca 1592 a vo vikipédii sa ako jeho rodisko uvádza „Slovácko“.

Už teda vieme, že v Segešových-Komenského žilách kolovala slovenská krv. Či sa však on cítil Slovákom, a ako sa ku Slovákom správal, to už je iná otázka. Niektorým pripomína iného „Slováka“ – Tomáša G. Masaryka, ktorému v žilách rovnako prúdila aj slovenská krv, občas sa dokonca prihlásil za Slováka, ale, ako vieme, budúcnosť pre Slovákov nevidel a ani neorganizoval.

Komenský bol vzdelaný, v rokoch 1608–1611 navštevoval vyššiu latinskú bratskú školu v Přerove, potom dva roky študoval na kalvínskej akadémii v Herborne a jeden semester (1613–1614) na teologickej fakulte univerzity v Heidelbergu. Bol biskupom českej Jednoty bratskej, pedagógom, jazykovedcom, prírodovedcom, filozofom, aj politikom. Jeho život, správanie sa i dielo výrazne poznamenali vojnové konflikty i náboženské rozpory tých čias. Žeby sa preto často dostával do konfliktov so svojimi súčasníkmi?Ako protestant mal negatívny postoj voči katolíckym Habsburgovcom, ale vášnivé dišputy viedol aj s predstaviteľmi iných protestantských destinácií.

Napríklad s luteránmi augsburského vyznania. Pri sporoch s nimi stál na čele Jednoty českobratskej čoby jej biskup, kým na čele luteránov Samuel Martinius.„Boj“začalMartinius spisom s rozsiahlym názvom:„Pětatřicet mocných, znamenitých a slušných důvodů, neb příčin, pro  které všichni evangelisti Čechové za jedno byli a obzvláště ti, kteří k někdejší Jednotě bratrskése přihlasovali, v církvi evangelistických, konfessi Augsburskou neb Českou seřídicích ku používání svatosti velebné, večeře Pána našeho Jezu Krista poslední, přistupovati mají, s dobrým svědomím mohou a povinni jsou“. Uf! Komenský odpovedal v roku 1636 spisom „Ohlášení”: „A podobně se dálo, když církev křesťanská skrze antikrista (pod ktorými myslel katolíkov) v bludy veliké zavedena byla, že svědkové pravdy, kteréžsoběBůh v jiných a jiných krajinách vzbuzoval, vystupujúce z písem svatých zavedení ukazovali a napravení žádali…“

V čom vynikal trikrát ženatý Komenský, to bolo cestovanie a reformy osobitne v školstve.Už v roku 1613 cestoval po Porýní.V rokoch 1625–1626 podnikol v službách Jednoty českobratskej misijné cesty do Sliezska, Poľska, Berlína, Haagu a Amsterdamu. Vo februári 1628 opustil Moravu a putoval po Európe, pričom ho finančne podporovali bohatí mecenáši, ktorí mu občas vyčítali, že sa viac venuje pansofickým spisom ako reforme školstva. Odišiel s rodinou do poľského Lešna, kde pôsobil ako učiteľ a aj ako rektor na bratskom gymnáziu.Odcestoval do Štokholmu, kde rokoval s kráľovnou Kristínou, a pracoval na školskej reforme vo Švédsku. Na pokyn Švédov sa aj s rodinou usadil v poľskom Elblagu, vtedy okupovanom Švédskom, od roku 1644 vyučoval na tamojšom gymnáziu.

Jedno mu uprieť nemožno, vo vzdelaní národa, ktorému akoby sme sa dnes „úspešne“ vyhýbali, videl najdôležitejšiu prioritu prežitia národa. Citujeme úvod z jeho knihy „Informatórium školy materskej“, zo slovenského vydania z roku 1991: „Najlepšia opatera ľudského pokolenia je v kolíske,ako dosvedčuje Boh u Izaiáša.Lebo predísť skaze je ľahšie ako pokazené naprávať, ba čo viac, to, čo je úplne pokazené,nemožno naprávať. Z toho vyplýva výrok:,Všetko závisí od začiatku.´ Ako sa položia základy,tak ide potom všetko.Preto aj Kristus povedal: ,Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im,lebo im patrí Božie kráľovstvo´. A Šalamún povedal: ,Mládenec pripravený na svoju životnú cestu neodchýli sa od nej ani v starobe.´“Hlásal, že musí školská dochádzka byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými tvrdeniami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „školou hrou“.

Ako reformátora, myslením blízkeho kalvínom, napokon v Trnave potvrdil dohodu slovenskej Jednoty českobratskej s kalvínskou cirkvou v Uhorsku- Rákociovci i Komenský boli odporcami Habsburgovcov – pozvala ho do zemplínskeho Blatného Potoka kňažná Zuzana Lórántfiová, manželkaJuraja I. Rákociho. Bol to pradedo Františka II. Rákociho, ktorý sa v neďalekej Borši narodil v roku 1676 (šesť rokov po Komenského smrti).Rákociovci mali priezvisko podľa slovenskej zemplínskej obce Rakovec nad Ondavou (po maďarsky Rákóc). Takže o duchovnej blízkosti Komenského s Rákociovcami nemožno pochybovať.Počas štyroch rokov (1650-1654)zorganizoval Komenský blatnopotockú akadémiu, vypracoval návrh jej organizácie, a písal aj učebnice. Presadzoval výuku v materinskom jazyku a nie v latinčine. V Uhorsku podporoval maďarčinu – na slovenčinu nemyslel.

V Blatnom Potoku vydal spis „Scholapansophica / Škola pansofická“ (1651) a so študentmi uviedol dramatizovanú podobu encyklopedickej učebnice latinčiny pod názvom „Scholaludus/ Škola hrou“(1655), v ktorej uplatnil princíp názornosti. Nebol na tom psychicky najlepšie, a únik hľadal v písaní, a tak toho napísal veľmi veľa. Jeho najznámejšie dielo je „Labyrint světa a ráj srdce“z roku 1623. Je považované za jedno z najslávnejších barokových, po česky napísaných diel 17. storočí.V roku 1643 pracoval na svojom najväčšom filozofickom diele „De rerumhumanarumemendationeconsultatiocatholica/ Obecná porada o nápravěvěcílidských“, ktoré zostalo z väčšej časti v rukopise.V Blatnom Potoku pracoval na encyklopedickom spise „Orbis pictus /Světv obrazech“, prvýkrát vytlačenom v roku 1658 v Norimbergu v latinčine a nemčine.

V rokoch 1654–1656 sa opäť zdržiaval v Lešne a pre českých exulantov sa snažil získať podporu v Anglicku i vo Švédsku. Obsadenie Lešna švédskou armádou v roku 1655 uvítal, v kráľovi Karolovi X. Gustávovi videl zástancu slobody a tolerancie. Keď však o rok Poliaci mesto dobyli a pre sympatizovanie obyvateľov so Švédmi ho vypálili,väčšina jeho knižnice a rukopisov bola zničenáa on s rodinou musel zutekať.Ušiel do Amsterdamu, kde našiel nový domov.

Paradoxne v súvislosti s Amsterdamom – kde je Komenský pochovaný – nemožno nespomenúť jeho podivné priateľstvo so spolužiakom z bratskej školy v Uherskom Brode, vizionárom Mikulášom Drábikom. Komenský bol Drábikovým pomocníkom a túto úlohu chápal starozákonne na spôsob Barucha, ktorý bol pomocníkomproroka Jeremiáša.Keďže Drábikove vízie ladili s jeho zámermi, rozhodol sa ich vydať knižnev Amsterdame. S podporou amsterdamskej mestskej rady vydaliv roku 1665 jeho spis „Lux e tenebris /Světlo z temnot“, obsahujúci nielen proroctvá Drábikove, ako aj iných vizionárov, vyzývajúce na boj proti Habsburgovcom a pápežskému katolicizmu. Ich vykonávateľmi sa mali stať práve Rákociovci.

Aj keď vizionárstvo bolo v 16. a 17. storočí veľmi rozšírené – práve v tom období sa preslávil známy vizionár Nostradamus, Drábik nebol Nostradamus a Komenského kniha mala negatívnu odozvu u jeho žiakov i bývalých priateľov. Tí sa Komenského pýtali, či je Drábik podvodník, demagóg alebo prorok, či mal svoje vízie od Boha alebo boli len jeho výmyslom?Proti Komenskému sa zdvihla najmä v radoch protestantských teológov vlna kritiky. Drábikovi sa nesplnila ani len jeho predpoveď, že Komenský zomrie 84-ročný ako správca fary v Olomouci.Komenský zomrel ako 78-ročný 15. novembra 1670 v Amsterdame. A Drábika rok na to po odhalení protihabsburského Vešeléniho povstania zatkli s ako 74-ročného popravili.

Počas ciest do Blatného Potoka sa Komenský niekoľkokrát zastavil na Slovensku, a to v Skalici, Trnave, Lednici, Levoči, Prešove, pravdepodobne aj v Markušovciach a Košiciach, kde navštívil slovenské zbory Jednoty českobratskej. Komenského dcéra Dorota Kristína sa vydala za Molitora do Púchova, a tam bol Komenský viackrát.V roku 1650 posvätil bratský chrám v Skalici (na tamojšej evanjelickej fare stále opatrujú kalich, ktorý vtedy Komenský držal v rukách). Okrem toho sa na Slovensku tlačili Komenského spisy tlačili, v Levoči, Bardejove, Trenčíne a Žiline.A to je vlastne všetko, čo mal so Slovenskom.

Na rozdiel iných Slovákov či Čechov, ktorí už vtedy rozvíjali slovensko-českú spoluprácu – napríklad Benedikt Nedožerský či Jakub Jakobeus – Komenský nič také nerobil, sníval s Drábikom a osobitne po náboženskej stránke bol na strane tých, ktorí zasievali zrnká nenávisti, a to po celej Európe. Nielenže jeho hlavným zámerom bol boj proti Rímu (toto mal Masaryk zrejme od neho), ale, ako sme uviedli, vnášal svárlivosť aj medzi protestantov. Nezaoberal sa podporou slovenčiny, podporoval maďarčinu.Písal po latinsky, česky, nemecky, maďarsky,nikdy nie po slovensky. Nuž, darmo mal slovenské korene, nenarodil sa na Slovensku, nehlásil sa za Slováka, nepomáhal slovenčine, ale naopak, nevšímal si ju. Napokon nikto nikde v slovenskej národnej či literárnej histórii nekládol Jána Amosa Komenského za predstaviteľa Slovákov.Po vzniku Česko-Slovenska (od roku 1920 bez spojovacieho „znaménka“) sa stal Komenský akýmsi symbolom „československého národa“, podľa neho nazvali viacero inštitúcií, v roku 1919aj univerzituv Bratislave, a deň jeho narodenia bol v roku 1955 ustanovený za Deň učiteľov.

Pomenovanie univerzity jeho menom v hlavnom meste (a nie napríklad menom Antona Bernoláka či Ľudovíta Štúra) prenecháme iným. Veď naozaj dnes máme väčšie starosti – v školstve osobitne! Ale vo fakte, že jeho meno nesie naša najdôležitejšia univerzita v hlavnom meste, je minimálne tieň pretrvávajúceho čechoslovakizmu.

Marián Tkáč