Sergej Lavrov: “Jupiter, ty sa hneváš? Teda si v poriadku”

Moskva 10. apríla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)

Svetoví politici majú rôzne záujmy, názory, postoje, úlohy a ciele. V európskych médiách sa prezentujú postoje a názory politikov z USA a EÚ a veľmi málo – z “iných zoskupení”. Európania by však mali mať vedomosti aj o tom, čo si myslia aj tí – “iní”…

Práve za účelom prezentácie odlišných názorov a postojov od tých, ktoré presadzujú politici v EÚ a USA, informačná agentúra Russia Today požiadala o rozhovor ruského ministra zahraničných vecí, aby vysvetlil niektoré postoje a pozície Ruska a skomentoval dianie na svetovej scéne. Ponúkame našim čitateľom tento rozhovor.

O Iráne sa dohodlo. Európania sa zdajú byť aj šťastní a vďační Rusku za pozitívne konanie. V Rusku však už kolujú reči, že “všetko je zle, teraz bude Irán predávať plyn, sami sme si strelili do nohy, nechápeme, čo sa deje,” predpovedajúc vo všeobecnosti takmer zánik Ruska v dôsledku týchto dohôd s Iránom. Čo je na tom pravda?

Ukazuje sa podivná logika: v záujme rozvoja ruskej ekonomiky je potrebné buď zdržovať sankciami našich konkurentov alebo čakať, že ich niekto zbombarduje tak, ako chcela Amerika bombardovať Irán. Je to možno pozícia ľudí, ktorí neveria, že naša krajina je schopná odpojiť sa od ropného a plynového “kohútika”.  Túto úlohu stanovil prezident Ruska, vláda dostala všetky potrebné pokyny. Nikto úlohu neodvolal a naďalej má prioritné postavenie.

Ohľadne aktuálnej situácie na trhu ropy a zemného plynu. Po prvé, iránsky zemný plyn a ropa nikdy neopustili trh. Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že neexistujú žiadne medzinárodné sankcie Bezpečnostnej rady OSN pokiaľ ide o iránsku ropu a plyn. Ropa a zemný plyn tejto krajiny sú objektom jednostranných protizákonných sankcií uvalených Spojenými štátmi, Európskou úniou a niektorými ich spojencami ako je Austrália. Ale aj tieto sankcie, zakazujúce nákup iránskej ropy, majú výnimky. A navyše Číňania, Indovia, ďalšie krajiny, ak sa nemýlim aj Japonsko sa „priateľsky” dohodli so Spojenými štátmi, že budú aj naďalej kupovať z Iránu určité objemy surovín, zodpovedajúce predchádzajúcim kúpam bez navyšovania ich objemu.

Skrátka iránska ropa sa z trhu nikdy nevytrácala. Odborníci hovoria, že nárast dodávok ropy na svetový trh, aspoň v najbližšej budúcnosti,  bude nepatrný. Voči iránskemu plynu neboli nasadené nejaké tvrdé opatrenia. Dlhé roky je iránsky zemný plyn dodávaný medzi iným aj do Turecka. Každú zimu, upozorňovali na to naši odborníci, sa vyskytujú prerušenia dodávok, a Turci žiadajú o nahradenie nedodaných objemov iránskeho plynu. Tí, ktorí merkantilne hodnotia dosiahnuté v tejto fáze rozhodnutia o Iráne, podľa môjho názoru podceňujú skutočný stav trhov uhľovodíkov, a čo je najdôležitejšie, nemôžu sa “povzniesť” nad utilitaristické stanovisko: “Ako to, že Rusku ublíži to, že sa Irán dostane spod sankcií? ” Naopak, pokiaľ ide o čisto ekonomické záujmy, za tie roky máme s Iránom vytvorenú veľmi pevnú základňu pre spoluprácu.

V minulom roku bol podpísaný rozsiahly balík dokumentov, ktorý posunul našu spoluprácu v sfére mierového využívania jadrovej energie a výstavby veľkého počtu energetických blokov jadrových elektrárni v Iráne a to ako v priestore Búšehri, takisto aj na novom mieste do dlhodobej výhodnej roviny.  Či to bude vzájomným prínosom? Rozhodne áno! Irán získa garantované množstvo elektrickej energie bez ohľadu na to, čo sa stane so zásobami ropy a zemného plynu. Táto krajina sa pozerá v časovom predstihu, nechce plytvať svojim prírodným bohatstvom, a my jej v tom pomáhame. Rosatom získal lukratívne zákazky. Samozrejme, že zrušenie hospodárskych a finančných sankcií voči Iránu umožní tejto krajine splatiť dlh Rosatomu a, teda, do nášho rozpočtu sa vrátia miliardy dolárov v platbách.

Netreba tak úzkostlivo vnímať skutočnosť a tak sa strachovať. Máme veľa spoločného s Iránom. Je naším dávnym susedom, krajinou, s ktorou máme obrovské množstvo spoločných záujmov v bilaterálnych vzťahoch, v Kaspickom mori, v boji proti terorizmu, v súvislosti s neprípustnosťou sunnitského a šiitského zlomu islamského sveta. Nemusíte mať strach z toho, že sa náš sused, spriatelená krajina oslobodí spod jarma sankcií Bezpečnostnej rady OSN a tiež aj nezákonných, jednostranných obmedzení zo strany USA a Európskej únie.

Dohodli ste sa na vývoji iránskej jadrovej energetiky pod kontrolou MAAE. Tam sú obsiahnuté body, ktoré sa dajú ľahko skontrolovať, a sú tam pozície, ako napríklad jadrové komponenty, ktoré môžu byť interpretované úplne ľubovoľne. Predsa len, ako ste sa definitívne dohodli o iránskom jadrovom programe, a či nebudú prieťahy s podpísaním zmluvy do 30. júna?

Je dôležité rozlišovať medzi tým, o čom sme sa my – Rusko a Irán dohodli v sfére civilnej jadrovej energetiky, a všetkým ostatným. Ani prvý blok atómovej elektrárne v Búšehri, ani všetky ostatné bloky, ktoré tam budú postavené, ani žiadna jadrová elektráreň na inom mieste v Iráne, o ktorých už sú podpísané zmluvy, kontrakty a podobne, v žiadnom prípade nepodliehajú obmedzeniam, ktoré uložila Rada bezpečnosti OSN. Naše plánované a už začaté stavby nepodliehajú žiadnym jednostranným obmedzeniam USA a Európskej únie. Počas celého rokovacieho procesu naša bilaterálna spolupráca s Iránom o mierovom využití atómu bola spoľahlivo vyvedená nad rámec represálií ako medzinárodných legitímnych, ale aj jednostranných nezákonných. V každom prípade výstavba jadrových elektrární sa predpokladá pod kontrolou MAAE. To platí pre Irán, a rovnako pre naše práce v Turecku, európskych krajinách, a pre práce vo Vietname. Sú určité normy MAAE, ktoré sa aplikujú pri výstavbe jadrových elektrární. Ale tieto objekty nepodliehajú žiadnym sankciám.

Teraz pár slov k diskusii o obmedzeniach uvalených na samostatnú iránsku aktivitu bez našej účasti, ktorú naši západní partneri chceli urobiť transparentnejšou. Sme presvedčení, že tak aj treba urobiť: boli dosť závažné podozrenia, bolo dôležité ich rozptýliť a presvedčiť sa o výlučne mierovej podstate iránskeho jadrového programu. Opakujem, že sa to vzťahuje len na činnosť, ktorú vykonávali Iránci samostatne. Mali niekoľko lokalít, kde sa venovali obohacovaniu uránu, stavali reaktor na ťažkej vode, ktorý umožňuje aj produkuje plutónium na vojenské účely. To všetko je, samozrejme, dôvodom na obavy.

Dosiahnutá zhoda predpokladá obmedzenie počtu odstrediviek, obohacovanie sa bude vykonávať len na jednom objekte, na ďalšom podzemnom objekte Fordowe zostane určitý počet odstrediviek, ale prevádzka bude určená výhradne na vedecké účely (výroba lekárskych izotopov, atď.) – nebude priemyselným obohacovaním. Tretí objekt – reaktor na ťažkej vode – bude prekonfigurovaný tak, aby nemohol vyrábať plutónium na vojenské účely a neznamenal žiadnu hrozbu s pohľadu šírenia jadrových technológií. Súbežne Iránci dali v zásade zelenú na aplikovanie voči ich programom celého spektra kontrolných opatrení zo strany MAAE  – existuje dodatočný protokol a dokumenty (takzvané “modifikované kódy”), ktoré vyžadujú prístup na všetky tieto objekty a plnohodnotnú spoluprácu strán, úplnú transparentnosť. Za týchto podmienok budú zrušené sankcie Bezpečnostnej rady OSN a jednostranné sankcie niektorých štátov západného tábora.

Kľúčové prvky tejto transakcie boli schválené v dostatočnom predstihu počas záverečného finišujúceho týždňa, ktorý sa konal v Lausanne. To, čo bolo dohodnuté, keď som druhýkrát prišiel do Lausanne, bolo zahrnuté do dokumentu, ktorý je nateraz jediným oficiálnym výsledkom predošlej fázy rokovaní a ktoré zverejnili Vysoká predstaviteľka Európskej únie F. Mogeriniová a iránsky minister zahraničia M. Dzh. Zarif. Mohlo sa to uskutočniť už na počiatočnej etape tohto záverečného týždňa, ale došlo k zdržaniu.

Vzhľadom k tomu, že veľa ľudí mi dáva otázky, chcel by som využiť interview a trochu odhaliť  dôvody tohto zdržania. Ako bolo dohodnuté v novembri 2013, keď sme diskutovali o postupe prác pri riešení tohto problému, konečným termínom vypracovania definitívneho komplexného balíka dohôd by mal byť 30. jún 2015. Do konca marca t.r. fakultatívnym cieľom bolo ujasnenie si toho, aké komponenty bude obsahovať tento balík: obmedzenie počtu odstrediviek, sústredenie obohacovacieho procesu len na jednom objekte, druhý objekt – určený len pre výskumné práce, tretí objekt sa prekonfiguruje tak, aby nebol reaktorom na ťažkú vodu, neprodukoval plutónium. Dodatočne budú platiť veľmi prísne kontrolné opatrenia MAAE pre celé spektrum existujúcich postupov, a na oplátku – zrušia sa sankcie. Je to všetko zdokumentované.

Myslím si, že neprezradím veľké tajomstvo, ale naši americkí a európski kolegovia chceli okrem týchto základných zložiek balíka dešifrovať tie časti, ktoré v prvom rade potrebovali na zadržanie Iránu v určitom stave, nečakajúc na koniec júna. Aj my sme boli pripravení na taký postup, pretože, v podstate, čím ďalej sa posunieme vpred, ak ide o konkrétne čísla, špecifický objem, tým je lepšie. Ale Iránci odpovedali  – konkretizujme rovnako aj zrušenie sankcií: kedy, v akom rozsahu, aké sú záruky že nás neoklamete. A vtom naši západní partneri sa prejavili ako nepripravení, ale naďalej sa snažili ešte niekoľko dní “vysiľovať” vyjednávačov a novinárov, snažili sa jednostranne získať potrebné detaile a všetkými možnými spôsobmi sa vyhýbali detailom, ktoré požadoval Irán. V skutočnosti to bol ten pravý dôvod meškania.

Všetky pre nás dôležité komponenty, vrátane úplného vyňatia rusko-iránskej jadrovej spolupráce z procesov prebiehajúcich v rámci “šestky”, sme ošetrili na veľmi ranej fáze rokovacieho týždňa.

V Rijáde sa hovorí, že táto dohoda naštartuje “preteky v zbrojení” v regióne, pretože ďalšie krajiny môžu požiadať pre seba rovnaké podmienky a získať právo na rozvoj jadrovej energetiky, a pod rúškom toho spustiť aj niečo iné …

Pre “preteky v zbrojení” nie sú žiadne dôvody. Dosiahnutá dohoda, ktorej ešte treba dať náležitú formu – čo samo osebe nie je jednoduchá záležitosť, vôbec nie je hotová vec. Viete, ako túto priebežnú politickú rámcovú dohodu vnímali v rôznych kruhoch, medzi iným aj mnohí v Kongrese USA, v Izraeli, Saudskej Arábii. Takže, ešte musíme zabezpečiť, aby tieto princípy boli nakoniec preložené do jazyka veľmi konkrétnych, až na jediný digitálny znak, dohôd. Ale v každom prípade to, čo bolo rozhodnuté, musí byť uskutočnené, a ja veľmi dúfam, bude obsiahnuté aj vo forme právneho dokumentu schváleného Bezpečnostnou radou OSN, a nie je žiadny dôvod hovoriť o vyprovokovaní “pretekov v zbrojení.” Naopak, dohoda je prekážkou pre možnosť akéhokoľvek hľadania “medzery” v hľadaní vojenského rozmeru iránskeho jadrového programu. Iránci sa politicky zaviazali že ten rozmer nie je, ani nebude.

Takto sa zaviazali aj prostredníctvom svojho najvyššieho duchovného vodcu, ktorý dokonca vydal osobitnú fatwu. A teraz v sekulárnom prúde “dôveruj, ale preveruj” vzniká dokument, ktorý garantuje záruky.

Počul som, že Saudská Arábia oznámila, že to spôsobí „reťazovú reakciu“ v tom zmysle, že ostatné krajiny v regióne budú chcieť získať rovnaké podmienky pre rozvoj jadrovej energetiky. Nevidím nič nemožného. Ak je záujem o legitímny, právne legálny rozvoj jadrovej energetiky, som presvedčený, že Rusko ho podporí. Pri uzavieraní dohôd s našimi partnermi v oblasti mierového využívania jadrovej energie sa pravidelne dojednáva, že Rusko postaví jadrovú elektráreň, vyškolí personál, bude dodávať palivo a následne odvezie vyhoreté palivo na recykláciu do svojej krajiny. Irán získal právo obohacovať urán. Ale považovať to za akýsi “mimoriadny” jav nie je správne, pretože obohacovanie uránu na výrobu paliva pre atómové elektrárne nikto nikde nezakazuje. Zmluva o nešírení jadrových zbraní to nezakazuje. Áno, technológie obohacovania umožňujú nadobúdanie skúsenosti, zvyšovať potenciál a dosahovať vyššie percentá, až zbrojný urán. Ale pre tento účel existuje a je tu MAAE a zmluvné postupy na riešenie týchto problémov. Ak krajina potrebuje garantovaný rozvoj jadrovej energie a je pripravená využívať palivo dodávané zo zahraničia, postup je jednoduchší. Ak niektorá krajina bude chcieť obohacovať urán samostatne, skúsenosti z Iránu ukazuje, že to je tiež možné. V tomto prípade bude nutné dojednať určité záruky.

Hovorili sme o tom, že iné krajiny môžu požiadať  o rovnaké podmienky pre seba. A ak si to pozrieme z druhej strany, môže medzinárodné spoločenstvo požiadať o rovnaké podmienky, transparentnosť, spôsoby kontroly voči iným krajinám, napríklad Izraela?

A môže sa takáto dohoda stať prvým krokom k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní v regióne? Vždy sme hovorili a budeme aj naďalej zdôrazňovať počas ostatných fáz rokovaní, že superintruzívne  opatrenia voči iránskemu jadrovému programu nebudú ako precedens, pretože Irán je predsa len zvláštnym prípadom. Mnohé roky – posledné, predposledné aj dávnejšie vlády Iránu jednoducho tajili pred MAAE, že vlastnia jadrový program. Hoci sa na prvý pohľad na začiatku podrobného skúmania sa zdalo, že sa jedná o program obohacovania pre získanie paliva. Po – prvé, prečo teda tajili tento program keď boli povinní bezodkladne informovať MAAE? Po – druhé, zrodilo sa podozrenie, že tento program predsa len má vojenský rozmer atď. Táto nedôvera sa hromadila a teraz na jej prekonanie prebiehajú diskusie „šestice“ s Iránom a MAAE s Iránom na základe veľmi konkrétnych zdokumentovaných faktov, ktoré vzbudzujú podozrenie.

Z tohto dôvodu medznú intrúziu dohodnutú s Iránom, ale znovu podotknem, ktorá si vyžaduje ďalší detailný rozbor, nie je, žiaľ, stopercentná (cieľom je jej dosiahnutie) je možné vysvetliť minulými “prehreškami”. V prípade, že krajina začne rozhovor “na zelenej lúke”, nezaťažená žiadnymi podozreniami, nevidím nutnosť konať “jeden : jeden”.  Irán by zásadne nemal vytvárať žiadne negatívne precedentné situácie pre režim nešírenia jadrových zbraní, pre sústavu expertnej kontroly a aktivity MAAE zamerané na kontrolu bežného civilného jadrového vývoja, pretože, opakujem znovu, jeho postavenie je osobitné.

Takže žiadne podozrenia voči iným krajinám, ako je napríklad Izrael, nie sú?

Ak posudzujeme príklad výlučne mierového využitia jadrovej energetiky je nutné si uvedomiť, že Izrael nie je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael neodpovedá na otázku o vlastnení jadrových zbraní – to je jeho oficiálne stanovisko. Sú však známe podozrievavé stanoviská mnohých krajín v regióne, ktoré, najmä z tohto dôvodu, podporujú vytvorenie na Blízkom východe zóny bez zbraní hromadného ničenia a ich nosičov. Jedná sa o región, ktorý by sa zriekol nielen nukleárnych ale aj na iných druhov zbraní hromadného ničenia, vrátane chemických zbraní. Avšak, nie všetky krajiny v regióne sú účastníkmi Dohovoru o zákaze chemických zbraní. Prípad má dlhú históriu,  kedy pred mnohými rokmi Bezpečnostná rada OSN pri posudzovaní ďalšieho prípadu urovnávania konfliktov medzi krajinami Blízkeho východu v regióne Perzského zálivu, si vytýčila túto úlohu, uvedomujúc si, že sa môže stať nosným systémovým faktorom ktorý podnieti pozitívne trendy. Následne úloha vytvorenia na Blízkom východe zóny bez zbraní hromadného ničenia bola nastolená  na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 ako súčasti balíka, umožňujúceho neobmedzené predĺženie tohto veľmi dôležitého dokumentu. Bohužiaľ, rok 2012, ktorý bol označený ako dátum pre zvolanie takejto konferencie sa minul, ako sa  minuli aj ďalšie dva roky. Za niekoľko týždňov sa začne ďalšia hodnotiaca konferencia v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní na ktorej sa oznámi, že rozhodnutie ktoré bolo dosiahnuté konsenzuálne, nie je splnené. Vnímame tento fakt ako veľkú chybu a nabádame všetky krajiny regiónu a to bez výnimiek (iba so všeobecnou účasťou sa dá očakávať nejaký výsledok) na prekonanie pretrvávajúcich, väčšinou už len procesných a organizačných nezhôd, a zvolať takú konferenciu. Pracujeme s Ligou arabských štátov, Izraelom, samozrejme s Iránom, pretože len celé spektrum účastníkov môže predostrieť zrozumiteľný dialóg, samozrejme v súčinnosti s krajinami mimo tohto regiónu, ktoré budú súčinné pri tejto významnej akcii.

Avšak, doteraz zostávajú určité podozrenia voči Iránu a voči Izraelu, o ktorých ste práve povedal. Nie je tu dvojaký meter? Veď Irán nateraz je podľa slov Baraka Obamu najprísnejšie kontrolovaná a pozorovaná krajina na svete, ale Izrael neodpovedá na otázky.

Ešte raz by som chcel povedať, že Irán bude najviac kontrolovanou a pozorovanou krajinou, ak zásady rámcove dohodnuté v Lausanne (čo je veľmi veľká práca) budú implementované do jazyka praktických dohôd. Tento jazyk môže byť iba vzájomne zrozumiteľným a preto si musíme vypočuť aj našich amerických kolegov ako vnímajú proces zrušenia sankcií.

Irán vždy zdôrazňoval, že je pripravený plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Izrael nie je zmluvnou stranou tejto Zmluvy. Ale vzhľadom k tomu, že stále vznikajú otázky o izraelskom vlastnení jadrových zbraní na čo Izrael nereaguje – taká je vládna politika – a bol pokus o dosiahnutie úprimnejšej konverzácie cez zvolanie konferencie o zriadení v celom tomto regióne zóny bez zbraní hromadného ničenia. Izrael súhlasil že sa zapojí  do tohto procesu, ktorý nebude trvať jeden deň, a to ani jeden rok – bude to dlhodobý proces, porovnateľný snáď s vytvorením OBSE. Teraz Izraelčania trochu, prepáčte, sa „štuchajú rohmi“ s Arabmi o programe konferencie. Arabi sú presvedčení, že sa má rokovať len o zóne, jej ukazovateľoch – kto vlastní jadrové zbrane ich musí priznať a zrieknuť sa ich.  Izrael tvrdí, že je pripravený zapojiť sa do dialógu na tému vytvorenia zóny, ale za nie menej dôležité považuje chápanie celkovej bezpečnostnej situácie v regióne.

Domnievam sa, že takáto formulácia problému je opodstatnená. Zóna je dôležitá nie na to, aby sme hlásali: “No, tak sme vybudovali zónu!”. Zónu potrebujeme najmä pre zaistenie bezpečnosti. My všetci – Rusko ako jeden zo zakladateľov konferencie, spolu s USA a Veľkou Britániu, Fínskom ktoré poskytlo priestor pre túto konferenciu a menovalo pod záštitou OSN akéhosi “facilitátora”, sprostredkovateľa  – veríme, že rozuzlenie je možné, program je možné usporiadať tak, aby sa diskutovalo o zóne, avšak so zameraním na zlepšenie celkovej hladiny bezpečnosti v regióne. Dúfam, že tieto procesné spory a niekedy tiež spory prestížne stíchnu. 

Aké sú vyhliadky Iránu vo vzťahu k  SCO po zrušení sankcií?

Vyhliadky sú dobré. Sme za. Spolu s Indiou a Pakistanom, ktorí, sme presvedčení, na summite SCO v Ufe dostanú nielen pozvanie ale dokumenty, ktoré spustia na základe ich podaných žiadosti proces pristúpenia k SCO. V organizácii sa pomerne dlhú dobu pracovalo na súbore dokumentov, sú tri alebo štyri: kritériá, záväzky, prehľad zmlúv, ktoré boli podpísané v rámci SCO, a ktoré „krajiny – ašpirantky“ by mali podpísať a ratifikovať. Taký je postup.

V závislosti na tom, ako sa bude posúvať práca na dojednaní podrobností zmlúv s Iránom, pokiaľ nebude marenie procesu, ak uvidíme, že zásady sú presunuté do roviny praktických opatrení ja osobne si myslím (samozrejme som ešte nekonzultoval s kolegami v SCO) že my, ministri zahraničných vecí sme oprávnení odporučiť prezidentom a lídrom vlád členských štátov SCO posúdiť podobný dokument v súvislosti s Iránom.

Nakoľko je oprávnený terajší zásah v Jemene?

Teraz je mimo rámec medzinárodného práva. Sme, samozrejme trochu sklamaní prinajmenšom tým, že sa operácia začala bez akejkoľvek konzultácie v Bezpečnostnej rade OSN alebo prostredníctvom bilaterálnych kanálov a že naši partneri (naozaj si veľmi vážime náš vzťah so Saudskou Arábiou a ďalšími členmi tejto koalície) iba spätne sa obrátili na Bezpečnostnú radu OSN a požiadali o spätné schválenie zásahu. Nemôžeme vyhovieť, pretože sa jedná o prosbu schváliť činy jednej strany, a druhú vyhlásiť takmer mimo zákon.

Zastávame iný názor. V súčasnosti aktívne pracujeme s našimi saudskými, egyptskými kolegami, inými krajinami zúčastňujúcimi sa na tejto operácii, vyzývame ich k návratu na cestu mierového urovnania, čo si bude vyžadovať kroky z oboch strán konfliktu: Houthis musia zastaviť operáciu v južnom Jemene, kde sú pomerne aktívne boje, podnikajú sa pokusy o obsadenie nových území; prímerie by malo byť bezpodmienečným; koalícia by mala náležite zastaviť letecké útoky; sily odporujúce Houthisam  „na zemi“ by  sa mali tiež pripojiť k prímeriu. Následne by sa všetky jemenské strany mali stretnúť pri rokovacom stole. Nie je to nad naše možnosti.

Už sa vážne diskutuje o konkrétnych metropolách v krajinách tohto regiónu a nie vždy len o tých, ktoré by boli akceptované všetkými jemenskými stranami a umožnili by obnovenie dialógu so zreteľom na mierové iniciatívy, ktoré svojho času (pred tým ako Rada začala letecké nálety) boli vznesené Radou pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC). V tejto zóne je nutné vytvoriť vládu národnej jednoty, pripraviť nové voľby. To všetko sme už videli na príklade Ukrajiny.

Americký prezident Barack Obama vyhlásil, že vznik “Islamského štátu” bol nechcený dôsledok invázie do Iraku. Nebude to teraz tak, že vznikne akýsi nepredpokladaný produkt tohto bombardovania: Houthis budú oslabení, Al-Káida obsadí Jemen?

Povedal, že je potrebné najprv mieriť, potom strieľať.  Máme už viac než dosť nechcených produktov politickej činnosti. Po Líbyi  viac ako desať krajín naďalej trpí od dodávok nelegálnych zbraní, útlaku zo strany ozbrojencov. Celá tá teroristická kompánia sa blokuje navzájom: “Al-Shabab”, “Boko – Haram”. Posledný prípad v Keni – nútili ľudí citovať Korán pre omilostenie, kto nevedel – bol odsúdený a popravený na mieste.

Sme veľmi znepokojení tým, že sa znovu práve v Jemene prehlbuje rozpor medzi Sunnitmi a Šiitmi. Celá geopolitická situácia v regióne Perzského zálivu sa točí okolo tohto stretu. Keď na začiatku tzv. “arabskej jari” sme v svojich verejných komentároch varovali  pred takým vývojom udalostí kedy sa postavia proti sebe Sunniti a Šiiti, niektoré krajiny v regióne nás obvinili, že práve týmito rečami sme provokovali konflikt. Ale teraz všetci uznávajú, že sa jedná o veľmi nebezpečný vývoj udalostí. Je oveľa nebezpečnejší než činnosť alebo analýza ktoré sa snažia postaviť islam proti kresťanstvu.  Ak “exploduje” samotný islam, ak neprekazíme vyplavenie na povrch tajne nahromadenej nenávisti, ak neupokojíme situáciu a nevytvoríme rámec pre obnovenie dialógu v samotnom islamskom svete – zhrozíme sa. V celom geopolitickom priestore Perzského zálivu a na Strednom východe sa Šiiti a Summiti určite stretávajú v niektorom z konfliktov a tieto ich vzájomné strety sú stále viac a viac agresívnejšie. Avšak, mali sme prípady ich koexistencie v rámci niektorých štátov, ktoré  sa považujú za diktátorské, autoritatívne ako bol Irak Saddáma Husajna. Musíme si vybrať.

Ohľadne neúmyselnej škody („collateral damage“, ako sa tomu hovorí), je to príliš vysoká cena. Zoberme si, napríklad, čo sa stalo s Irakom, kde štát je v podstate natoľko oslabnutý, že sa môže rozpadnúť. Alebo Líbya, kde neexistuje už žiadny štát. V RAA sa predpokladá podobný vývoj udalostí, aj keď americký minister zahraničia John Kerry ma neustále presviedča o tom, že nedovolia opakovanie líbyjského scenára v Sýrii, zachovajú sa tam inštitúcie aby sa štát nezrútil a fungoval naďalej avšak bez B.Asada. Ako to urobiť v praxi, nikto nevie. Tu sa opäť stretávame s posadnutosťou osudom jedného človeka, ktorý  sa z ničoho nič stal pre nich nesympatickým. Rovnako ako tomu bolo v prípade srbského prezidenta Slobodana Miloševiča – človek sa nezapáčil, a krajiny niet.  Nepáči sa Saddám Husajn – a krajina sa z minúty na minútu rozpadne na tri častí. V Líbyi bol prezident Kaddáfí prijateľný, ale potom si začal veľa namýšľať – niet štátu. Teraz je v poradí Jemen, kde je podstatne personifikovaná činnosť tých, ktorým sa nepáčia nedávne udalosti. Táto situácia si vyžaduje zodpovedný postup.

Ako ste povedal, nenapraviteľná škoda nadobudla formu Al-Káidy. Zviditeľnila sa 11.09.2001 – sú to následky vytvoreného Američanmi hnutia mudžahedínov a pod. ktoré sa zmenilo na Al-Káidu. Teraz tieto “chápadlá” sa rozťahujú doširoka, všetky “frankenštainové” príšery sa spletajú do klbka, silnejú ich ambície. V skutočnosti sa nejedná výslovne len o Jemen, Líbyu, Mali, Čad, Alžírsko, Egypt a islamský svet, svätyne islamského sveta – Mekku a Medinu. Všetci to v plnom rozsahu chápu, teraz sa hovorí o tom otvorene. Lídri tzv. “Islamského štátu” vedome odstránili z názvu slová “v Iraku a Levante”. Pre nich sa to máli, musia rozhodovať o osude celého islamského sveta.

Potrebujeme nejaké duchaplné premyslené úvahy historikov, zodpovedných politikov, ktorí vidia ďaleko za horizont najnovšej volebnej kampane, v rámci ktorej voličov treba ohúriť niečím víťazoslávnym, aj keď s neočakávaným výsledkom. Existujú seriózni a inteligentní ľudia, ktorí sa snažia vysvetliť túto militantnú renesanciu islamu tým, že islam je mladé náboženstvo, asi o 600 rokov mladšie ako je kresťanstvo.  Kresťania podnikali krížovej výpravy, keď sa chceli etablovať vo svete. Pravdepodobne, islam  vstúpil do podobného historického obdobia. Je zaujímavé počúvať a analyzovať tieto úvahy, ale aktuálna situácia si vyžaduje nielen teoretické pochopenie ale veľmi predmetnú, politickú, aplikovanú  diskusiu za prítomnosti vedúcich predstaviteľovi západného sveta, islamských krajín – a to Šiitov ako aj Sunnitov,  a, samozrejme, takých krajín ako sú Rusko a Čína, ktoré stoja tvárou v tvár islamu na území svojich štátov. Islam v Rusku – nie je importovaný “tovar”, moslimovia žili s nami bok po boku po celý život. V Číne tiež majú vlastných moslimov. Preto situácia na takú debatu medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN a vedúcimi krajinami islamského sveta dozrela.

Z praktického hľadiska čo a kto je v pozadí rabovania nášho konzulátu v Jemene? Rozhodne to nebolo v našich plánoch a ruskí diplomati boli nútení evakuovať sa odtiaľ ako poslední. Ako sa také niečo mohlo stať? Bolo to pre nás prekvapením?

Odohralo sa to už po tom čo bol konzulát “zakonzervovaný” a všetci diplomati a ďalší pracovníci konzulátu už opustili územie konzulátu a samotného Jemenu na lodi vojenského námorníctva Ruska. Preto nemôžem presne povedať čo sa stalo. Ak vznikajú takéto udalosti (letecké bombardovanie, jedni vyhlasujú iných mimo zákon a vyzývajú ich vzdať sa pod hrozbou bombardovania “až do víťazného konca”) zákonite sa objavujú marodéri a proste tí, ktorí sa chcú priživiť. Teraz sa už, pravdepodobne, nedá nič zistiť.

Ukrajina, Petro Porošenko …

Evakuovali sme z Jemenu aj Ukrajincov.

Áno, včera sme o tom informovali. Bohužiaľ, ani nepoďakovali na rozdiel od Poliakov. Prezident Ukrajiny Petro Porošenko už viackrát hlasne opakoval, ba priam anonsoval, že sa uskutoční nové stretnutie ministrov zahraničných vecí v normandskom formáte. Nakoľko sú opodstatnené tieto anonsy?

V podstate normandský formát zohral veľmi užitočnú úlohu, a to najmä pri príprave balíka opatrení na vykonávanie minských dohôd o ktorom je známe, že text zlaďovali predstavitelia Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, a následne ho odporučili na podpis členom Kontaktnej skupiny v ktorej sú zastúpení Kyjev, Doneck, Lugansk za účasti OBSE a Ruskej federácie. V tomto súbore opatrení, podporenom zvláštnym vyhlásením prezidentov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a kancelárky Nemecka je ustanovená nadväznosť jednotlivých krokov, mechanizmus monitorovania ich uplatňovania zo strany OBSE a celkový “dohľad” zo strany samotného normandského formátu – je povedané, že sa na úrovni ministerstiev zahraničných vecí vytvorí určitý informatívny monitorovací mechanizmus aby sa všetko o čom sa dohodli a čo podporili Moskva, Berlín, Paríž a Kyjev vykonávalo.

Už sa uskutočnili dve stretnutia na úrovni námestníkov ministrov zahraničia (politických riaditeľov počas ktorých sa skúmalo vykonávanie minských dohôd zo dňa 12.februára t.r. Posledná schôdzka sa konala na konci marca. Diskutovalo sa o možnosti zapojenia ministrov a bolo konštatované, že v určitej fáze, kedy si to vyžiadajú okolnosti, taká možnosť nie je vylúčená. Nikto s nikým neodsúhlasoval žiadny program ani dátum. Takže som bol prekvapený, keď som si včera prečítal, že prezident Ukrajiny Petro Porošenko vyhlásil, že ministri zahraničia budú uvažovať o mierovej operácii OSN s podporou policajnej misie Európskej únie.

Sme pripravení diskutovať o všetkých návrhoch a, samozrejme, nenecháme bez povšimnutia žiadne nápady nech už sú ukrajinské, nemecké, francúzske alebo akékoľvek iné. Avšak, mierotvorná operácia, ktorú by si želal Kyjev vo svojom vyhlásení sa vzťahuje aj na líniu, oddeľujúcu ukrajinské bezpečnostné sily a ozbrojené sily samozvaných republík Donecka a Luganska a tiež rusko-ukrajinskú hranicu po celej dĺžke.  Ale v tomto prípade samozrejme prvé čo príde na myseľ je – idea takej mierovej operácie za všetkých okolností by mala byť prediskutovaná s Luganskom a Doneckom.

Keď sme prvýkrát počuli o tomto dva dni po skončení 12. februára minského stretnutia na najvyššej úrovni kde boli dosiahnuté výsledky s ktorými všetci súhlasili, naša prvá reakcia bola: “Ako je možné, že v Minsku sa nikto ani nezmienil o nejakých mierotvorcoch. Všetok pátos bol zameraný na nevyhnutné posilnenie osobitnej monitorovacej misie OBSE a jej prístrojové vybavenie, doplnenie stavu zamestnancov, dodanie bezpilotných lietadiel “dronov” a ďalších zariadení pre účinné  monitorovanie prímeria a odsunu ťažkých zbraní. A zrazu, o dva dni neskôr, sa tvrdí o nutnosti mierovej misie. Na otázku, prečo tak náhle, keď ešte nebolo splnené to, čo sa dohodlo na posilnenie misie OBSE, vznikla nutnosť predostretia tohto nápadu, Peter Porošenko odpovedal, že v Kyjeve sú presvedčení, že bez zaistenia bezpečnosti sa nič nepodarí. Ťažko polemizovať s týmito slovami. Presne o to sa snažíme. Niekedy na rokovaniach sa vyskytujú situácie, keď jedna strana potrebuje nejako pribrzdiť resp. získať čas. Vhodí sa do hry nový nápad, ktorý nikto nikdy s nikým neprerokúval, aby sa odvrátila pozornosť od hlavnej témy a od práce na tom, čo už bolo dohodnuté.

Nerád by som bol svedkom ďalšieho príkladu takého taktického manévru. Nie je to tak dávno, čo ruský prezident Vladimir Putin povedal v telefonickom rozhovore prezidentovi Ukrajiny, a ja som  hovoril svojmu ukrajinskému náprotivku P.A.Klimkinovi (mali sme dlhé telefonické hovory počas štyroch dní), že sme pripravení na túto tému diskutovať, ale na Ukrajine by si mali uvedomiť, že budeme mať otázky, ktoré sme už ozrejmili. Po prvé, čím sa to bude líšiť od úlohy OBSE? Ak chcete pozvať mierové zbory, to sú obrnené transportéry, zariadené tábory mierových síl. To je viac-menej oddeľovacia štruktúra prítomná na línii kontaktu.

Navyše, niekedy počujeme správy z Ukrajiny, že väčšina populácie vo všeobecnosti by chcela zabudnúť na  samovyhlásené  regióny, čo  by bolo veľmi smutné. Bol by to závažný konfrontačný trend –  ani nechcem na to myslieť.

“Amputácia” časti krajiny …

Áno. Len sa snažím pochopiť dôsledky tohto nápadu a čo skrýva. Jedným z objektívnych vysvetlení ktoré leží na povrchu – ak chcú tento región odrezať asi je nutné priviesť vojská OSN a udržať hranicu. Otázkou je, na čo je to nutné? Prečo sa nemôžeme sústrediť na posilnenie OBSE? Je nevyhnutné o tom diskutovať s Luganskom a Doneckom. A nakoniec. Tvrdia, že taká hypotetická mierová operácia bude mať pod kontrolou nielen deliacu líniu ale aj rusko-ukrajinskú hranicu. Avšak, v minských dohodách sa jednoznačne uvádza, že skončenie obnovovania kontroly na hranici s Ruskom nastane nielen po tom, čo na týchto územiach začne platiť zákon o ich osobitnom postavení a uskutočnia sa voľby do miestnych samospráv (predovšetkým obecné), ale kedy toto osobitné postavenie bude zakotvené v ústave, v zmenách, ktoré treba zvažovať za účasti Luganska a Donecka. A tak ďalej a tak ďalej.

Preto terajšie presúvanie do popredia misie OSN a reči o tom, že osobitné postavenie bude uznané iba po uzavretí hraníc, vháňajú nás do slepej uličky. A skutočnosť, že teraz pokračujú v Kontaktnej skupine pomerne konštruktívne konzultácie o odsúhlasení množstva pracovných skupín, ich mandátov a personálneho obsadenia je prejavom dobrej vôle povstalcov. Najmä v súvislosti s vyhlásením, že prijaté Najvyššou radou zákony obrátili hore nohami celú sekvenciu minských dohôd a v skutočnosti podkopávajú úsilie hláv štátov a predsedov vlád normandskej štvorky.

Napriek tomu z našej strany naďalej rátame a pracujeme s Berlínom, Parížom, snažíme sa kontaktovať s Washingtonom aby priviedli Kyjev k rozumu a donútili orgány moci konečne vykonávať ustanovenia dohôd.

Je známe, že na neplnenie zo strany terajšej kyjevskej moci (v tom čase opozície) Dohody zo dňa 21. februára minulého roka sa pozeralo cez prsty. Žiadny zo západných lídrov – garantov dohody, ani len nepokarhal Kyjev. Teraz sa pokračuje rovnako. Ale nemôžeme pripustiť zlyhanie minských dohôd teraz už zakotvených nie je na úrovni európskych ministrov ale na úrovni hláv štátov.

Nemáte pocit, že Peter Porošenko jednoducho podvádza a Moskva, Paríž a Berlín tancujú, ako sa píska? Veď práve on usporiada prehliadky vojenskej techniky, predvádza sa v kamufláži, vyhlasuje mobilizáciu a neskrývane sa pripravuje na vojnu. Takže, mierne povedané, vidíme akúsi dvojitú hru. Reagujú adekvátne hlavné európske mocnosti? Mám na mysli Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Nenechávame sa až natoľko klamať a hovoríme o tom otvorene. Nemecko, Francúzsko – môžem s istotou povedať po nedávnej besede v Lausanne s ministrom zahraničných vecí Francúzska L.Fabiusom a nemeckým ministrom zahraničia Frank-Walter Steinmeierom, si tiež dobre uvedomujú,   že prijaté rozhodnutia, ktoré sa vlastne P.A. Porošenko ani nepokúsil spochybniť (inicioval ich, aj keď sú v rozpore s tým, čo podpisoval v Minsku) vážne narúšajú urovnanie situácie.

Kyjev hlása: budeme sa venovať politickému procesu iba po tom kedy prestanú akékoľvek porušovania prímeria a OBSE oznámi, že je úplne spokojná s odsunom všetkých druhov zbraní. Dobre. To je správne, a to by sa malo vykonávať nezávisle od ničoho aby sa znížilo riziko obnovenia bojov. Následne Kyjev hovorí: budeme sa zaoberať politickým procesom po obnovení svojej moci a kontroly nad týmito územiami v plnom rozsahu.

Ale vtedy už nie je potrebný žiadny politický proces. Všetkých “zoradia” na povel ako už “zoradili” zvyšok Ukrajiny a snažia sa ju držať dosť autoritatívnymi rukami v pichľavých rukaviciach. Nedá sa to neuznať. V tejto situácii si Berlín a Paríž, samozrejme, uvedomujú, že tieto zákony a taký postoj je úplne v rozpore s minskými dohodami. Pýtam sa svojich partnerov prečo nehovoria o tom verejne? Veď mlčali 22.februára 2014 a vidíte, čo sa stalo.

Ak sa teraz opäť pripravuje “plán Barbarossa”, budete na vine vy, pretože my sme proti tomuto, žiadame zmeniť smerovanie činnosti ktorá živí konfrontáciu ale vy mlčíte.

Presviedčajú nás, že pracujú s Kyjevom prostredníctvom vlastných kanálov, ale zdá sa, že Američania pracujú aktívnejšie a efektívnejšie. A skutočnosť, že Washington nechce vidieť úspech minských dohôd a prekonanie súčasnej krízy vo vzťahoch medzi Ruskom a Európou, je pre mňa očividná. Kým americký minister zahraničia John Kerry ma vždy presviedča o opaku. Ale praktická činnosť, ktorú riadi niekoľko úradníkov oveľa nižšej úrovne, aj rozmanité  mimovládne organizácie, rôzne fondy si usporiadali  šou na Ukrajine. Informácie sa šíria široko a aktívne.

Ďalší zaujímavý bod. Rozhodnutie neuložiť nové sankcie proti Rusku a vyhlasovať, že úplná implementácia minských dohôd je kritériom pre odmietnutie sankčného nátlaku sú prezentované ako najväčší úspech zodpovedných európskych politikov. Nateraz sa Minské dohody nielenže nevykonávajú ale sú zablokované zo strany Ukrajiny. Ukazuje sa, že Ukrajina má teraz v rukách kľúč k normalizácii vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou.

A Ukrajina je pod kontrolou USA.

Vidíte, to sú hádanky, aj keď pomerne nenáročné. Nie sú to “činy”.

Otvorená konfrontácia s Američanmi (viem, že s americkým ministrom zahraničia Johnom Kerry máte  dobrý vzťah, ale na tom nezáleží) sa po celom svete pociťuje stále tvrdšie a tvrdšie. Naviac Američania si dovoľujú vyjadrovať nespokojnosť s obrovskými čínskymi projektmi a zúčastnením na nich iných krajín. Zajtra prichádza do Moskvy minister zahraničia Číny  Wang Yi, uskutočnia sa všestranné rokovania. Do akej miery Američania ovplyvňujú naše vzťahy? Spomaľujú Čínu? V prípade, že sa vzťahy rozvíjajú prechádzajú niekoľkými etapami. Akým bude podľa Vás ďalší úroveň vzťahov s Čínou? Aké sú Vaše predstavy?

Američania, v zásade, sa snažia zdržovať vzťahy všetkých, bez výnimiek, krajín s Ruskou federáciou. Opakované nástojčivé demarše,  ktorými vyzývali okrem iných aj Čínu aby obmedzila aktivity smerom k Rusku, núti nás vážne pochybovať o primeranosti rozhodnutí, ktoré prijali na ministerstve zahraničia, neviem už ani na akej úrovni. Všetci partneri ktorých som stretol pri mojich návštevách, moji kolegovia ktorí k nám prichádzajú – pred stretnutiami (s nami) všetci istotne pociťovali tlak a určitú požiadavku buď zo strany amerického veľvyslanca, alebo niekoho z nižšej branže, resp. emisár z Washingtonu cestuje do regiónu a všetkých o niečom informuje.

Upozorňuje…

Áno, varuje. Veľvyslanec USA v Prahe E.Shapiro s ľútosťou oznámil, že český prezident M.Zeman koná krátkozrako, keďže sa chystá navštíviť Moskvu. Nočná mora! Nie som schopný to ani komentovať.  Podľa môjho názoru, ste tak urobili už dosť podrobne. Zeman – je človekom s vyhranenou dôstojnosťou a hrdosťou. Bohužiaľ, nie všetci sú takí. Nechápem, keď približne rovnaký, možno menej arogantný demarš adresujú do Pekingu. Nemožno pochopiť kto z nich vlastne študoval čínsku politiku, čínske postavenie v modernom svete, rusko-čínske vzťahy.

Naše vzťahy s Čínou sa dostali na mimoriadne dobrú úroveň. Úroveň skutočne mnohostrannú, komplexnú, strategickú. Infraštruktúrnym projektom, ktorý ste spomenul, ako som pochopil je Ázijská infraštruktúrna a investičná banka. To je súčasťou filozofie súčasnej Číny na podporovanie konceptu ekonomického pásu “Hodvábna cesta”.

Musím dodať, že prezident Ruskej federácie Putin a Predseda ČĽR Si Ťin-pching na svojich stretnutiach pravidelne sledujú dynamiku rozvoja regionálnej a multilaterálnej spolupráce – organizáciu pre spoluprácu v Šanghaji, BRICS a všetko, čo je spojené s rozvojom euroázijského kontinentu a jeho prepojenia  s Ázijsko-Pacifickou oblasťou na jednej strane a Európou – na strane druhej. To je obrovské premostenie. Predtým sa tomu hovorilo “Hodvábna cesta”. Teraz takýchto symbolov je oveľa viac. Existujú projekty modernizácie Bajkalsko-Amurskej a Transsibírskej železnice. Na úrovni expertov v súlade s pokynmi lídrov Ruska a Číny sa predmetne diskutuje o zabezpečení prepojenia týchto projektov. Myslím si, že v tomto reťazci budú idey, ktoré sú v súčasnej dobe vkladajú do Ázijskej infraštruktúrnej a investičnej banky účastníkom ktorej sa Rusko stalo medzi prvými krajinami. Budeme aktívne využívať konštruktívny, kooperatívny mechanizmus na podporu projektov, vrátane tých, ktoré prispejú k rozvoju našej Sibíri a Ďalekého východu.

Tento týždeň do Moskvy prídu nielen Váš kolega z Číny, ale aj z Belgicka, a tiež nový predseda vlády Grécka A.Tsipras. A to všetko na pozadí rečí o izolácii Ruska. Ako je to prepojené?

Už sa cítim trápne, keď to komentujem. Svojho času som sa hanbil za niektoré príklady sovietskej propagandy, aj keď bola všeobecne pomerne presvedčivá, ale niekedy, samozrejme, presahovala vnímanie inteligentným človekom. Teraz mám podobný názor na neutíchajúce počas jedného a pol roka natĺkanie do mysle mešťanov predstavy, že Rusko je v izolácii. Život nasvedčuje – všetko je pravý opak. Poznáme schopnosti popredných televíznych spoločností, ktoré sa nechcú podeliť o svoj monopol na globálnom mediálnom trhu.

Do akej miery sa  môže Čína ocitnúť v novej pozícii, v novej kvalite a postavení po návšteve 9. mája Moskvy lídra ČĽR z príležitosti osláv 70. výročia víťazstva?

Myslím si, že svoj nový štatút si Čína uvedomuje už pomerne dlhú dobu. To je postavenie veľmoci ktorá si, samozrejme, vysoko cení bohatú minulosť, svoju kultúru a tradície. Krajina, ktorá si je vedomá svojho obrodenia po druhej svetovej vojne, víťazstva nad japonským militarizmom. Tvorí to významnú časť súčasnej čínskej identity. 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny je pre Čínu dôležitým rozhraním, ktoré je späté s predsavzatím zabrániť akejkoľvek revízii tejto vojny. Tu sa naše záujmy úplne zhodujú. Ruský prezident Putin pozval prezidenta Si Ťin-pchinga na oslavu 9.mája. Počas návštevy sa uskutočnia aj ďalšie plnohodnotné kola rokovaní. Čínsky prezident Si Ťin-pching pozval ruského prezidenta V.V.Putina na návštevu Číny začiatkom septembra t.r. pri príležitosti osláv 70. výročia víťazstva v Pacifiku.

Som presvedčený, že to je veľmi dôležité prepojenie našich krajín ktoré umožňuje obhajovať nedotknuteľnosť výsledkov vojny, neprijateľnosť zabúdania na históriu a hrdinov, pokusov prepísať dejiny takým spôsobom, aby sa postavili na roveň hrdinovia a nacistickí a militantní zločinci.

Ako hodnotíte trmu-vrmu okolo 9. mája? Som absolútne presvedčený, že to spôsobujú Američania, držia doslova za „nohavice“ – nechoďte, odrádzajú, varujú, strašia tak, ako sú schopní – doslova podrazia kolená. Z vášho pohľadu, čo je to?

Ako hovorili naši predkovia: “Jupiter, ty sa hneváš? Teda si v poriadku”. Môžem sa obmedziť touto odpoveďou.  Od našich amerických kolegov som ani nečakal nič iné, poznajúc ich maniere v tejto fáze svetového vývoja. Mám skôr obavy z niektorých našich komentátorov z jednotlivých médií, ktorí si začínajú trieť ruky, akoby hovorili: “Nech už Lavrov, či Ivanov napočítali 25 účastníkov. Pozrime sa, aká je kvalita týchto pozvánok“. Viete, táto mizerácka logika znamená len jednu vec – pre týchto ľudí  kvalitnými partnermi môžu byť len tí, kto na Západe rozhoduje o osude  zvyšku sveta. Trochu sa hanbím za podobné “analytické materiály”.

 eu