Konferenciu, ktorá reagovala na údajné proti-moslimské nálady v slovenskej spoločnosti zorganizoval Ján Orlovský zo Sorošovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Prvou témou bolo vyvracanie “mýtov” o historickom pôsobení osmanských moslimov na území Slovenska. Podrobnejšie sa tejto téme venovala doktorandka Katedry porovnávacej religionistiky na Univerzite Komenského v Bratislave Mgr. Katarína Šomodiová. Informoval o tom portál islamonline.sk
Podľa nej ľudia túto historickú etapu vidia čiernobielo a osmanskí Turci v skutočnosti neboli takí zlí, ako sa o nich hovorí. Šomodiová napríklad tvrdí, že Osmani nenútili domáce obyvateľstvo násilne konvertovať na islam. Vyhovovalo im vraj, ak boli kresťania, lebo tak museli platiť vyššie dane.
Moslimom by sme vlastne mali ďakovať za obsadenie, pretože nás naučili umývať sa. Podľa Šomodiovej totiž Osmani priniesli na územie strednej Európy hygienické návyky. Dodnes sú v prevádzke viaceré termálne kúpele v Budapešti, ktoré pochádzajú ešte z čias tureckého panstva, keďže dovtedy kultúra kúpania sa na tomto území vraj prítomná nebola.
Ďalším hosťom na kontroverznej konferencii bol poľský politológ, výskumník pri Európskej rade pre medzinárodné vzťahy a expert na Európskej akadémii Krzyzowa Adam Balcer. Tento diskutér sa zas venoval údajnému mýtu vykresľovania porážky osmanskej armády pri Viedni v roku 1683 ako o obrane kresťanskej Európy pred moslimskou Osmanskou ríšou.
Podľa neho Ján III. Sobieski, ktorý prišiel obliehanej Viedni na pomoc a porazil nepriateľskú armádu, by s takouto predstavou sotva súhlasil. Sám bol vraj milovníkom osmanskej módy, čo sa prejavilo napríklad na uniformách jeho vojakov, ktorí v nich boli takmer na nerozoznanie od tých osmanských.
Istý čas Sobieski žil v Istanbule a ovládal turecký, ale i tatársky jazyk. Práve s tatárskymi moslimami mal vraj veľmi dobré vzťahy, vždy mal nejakých vo svojej armáde a bojovali na jeho strane proti Osmanom i v spomínanej bitke pri Viedni.
Sám vybral niekoľko poľských obcí, v ktorých sa počas jeho vlády usídlili skupiny krymských Tatárov a zaručil im i možnosť výstavby vlastných mešít, z ktorých niekoľko sa v Poľsku zachovalo až dodnes.
Konferencie sa okrem iných zúčastnil i slovenský aktivista a absolvent žurnalistiky Mohammed Azim Farhadi, medzikultúrny mediátor Márton Bisztrai či parížska televízna komentátorka a aktivistka Samia Hathroubi.
Celá konferencia sa niesla v duchu obhajovania moslimov, islamu a osmanskej “ľudomilej” nadvlády nad strednou Európou. Absentovali však fakty o plienení, rabovaní miest a obcí na území južného Slovenska a vraždení obyvateľstva. Ľudia na dobytom území museli taktiež platiť výpalné a žili pod neustálou hrozbou odvlečenia do zajatia a straty rodiny. Obyvatelia dnešného južného územia Slovenska utrpeli počas osmanskej okupácie a útlaku značné straty na životoch a majetku, mnohí z nich boli odvlečení, aby slúžili ako otroci neeurópskym etnikám. Napriek všetkým nepriaznivým udalostiam počas osmanskej okupácie obyvatelia Uhorska hrdo a statočne kládli odpor.
Zlomový okamih nastal v neúspešnom pokuse Turkov dobyť Viedeň v roku 1683, kde sa vyznamenal poľský kráľ Ján III. Sobieski. Po tejto trpkej prehre boli Turci postupne vyháňaní a ďalšiu závažnú porážku utrpeli pri Štúrove v tom istom roku. Bitka pri Viedni je považovaná za definitívne víťazstvo kresťanskej Európy nad moslimskou inváziou. Paradoxom je, že v dnešnej dobe niektorí hlavne západo-európski politici dobrovoľne vpúšťajú moslimských imigrantov do Európy. Stredoeurópania zoskupení vo V4 na čele s maďarským premiérom Viktorom Orbánom naďalej statočne svoje územia bránia.
Samuel Gdovin