Nemecká verejná televízia pod paľbou kritiky programovej rady. Dôvod? Ukrajina

Nemecko 26. septembra 2014 (HSP/Videofoto:ard.de)

Programová rada kritizovala verejnoprávnu televíziu ARD

Základným cieľom novinárov je o udalostiach informovať objektívne. Avšak, aktuálne v prípade konfliktov vo svete vzniká tendencia označovať všetky informácie, ktoré uvádzajú aj stanovisko Ruskej federácie za rusofilné. Čo nekorešponduje s informáciami hlavného prúdu je označované za propagandu či dokonca klamstvo. A práve sprostredkovanie jednostranných informácii sa vypomstilo nemeckej televíznej stanici.

Zaujatosť, jednostrannosť, zlomkovitosť, antiruská tendencia, naivnosť, či zvláštne komentáre expertov. Spravodajskej stanici údajne nejde o dostatočnú šírku, chýbajú doplňujúce informácie a tiež kritika politiky NATO a Európskej únie. Aj týmito slovami kritizovala programová rada nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD z dôvodu informovania o ukrajinskom konflikte. Žurnalisti z ARD sa kritike bránia, keďže ide o ich profesionálnu česť.

Rada svoju kritiku voči zverejneným informáciám televízie ARD zhrnula do desiatich bodov. Vo vysielaní chýbali správy o politických a strategických zámeroch NATO pri jeho expanzii smerom na východ, diferencovanejšie informácie o asociačných jednaniach medzi Ukrajinou a EÚ. V malej miere sa vo vysielaní objavili aj informácie ohľadom legitimity Rady Majdanu a role radikálnych nacionalistických síl, píše sa vo zverejnenej časti správy.

Podľa informácii portálu Týden.cz sa práve posledný z desiatich bodov musel redaktorov ARD osobne dotknúť. Rada totiž uviedla, že v informovanosti chýba „dlhší materiál, ktorý by ozrejmil hlbšie príčiny krízy okolo Ukrajiny“.

Televízia takú kritiku ešte nezažila

Vo svojej histórii nemecká televízia ARD ešte nezažila takúto kritiku. So stanoviskom rady sa stotožňuje aj Sahra Wagenknechtová zo strany Die Linke, ktorá uviedla, že televízna stanica zo seba robí ochotného prisluhovača politických záujmov, menovite spolkovej vlády alebo dokonca administratívy USA.

V redakcii ARD sa proti hodnoteniu pochopiteľne zdvihla vlna odporu, avšak oficiálne stanovisko zatiaľ vydané nebolo, píše Týden.cz.

Fenomén troll

Ohľadom informovanosti môžeme vo svetových, ale už aj slovenských médiách pozorovať aj tzv. fenomén trollov. Za trollov sú zvyčajne okrem iného označovaní tí ľudia, ktorí vo svojich komentároch k článkom alebo v diskusii na sociálnych sieťach vyjadria aj proruský názor. Títo ľudia sú častokrát onálepkovaní ako aktivisti platení Kremľom či Putinove kolóny, ktorých hlavným cieľom je ovplyvniť verejnú mienku v prospech Moskvy. Sú to skutočne trollovia alebo ľudia, ktorí majú na problematiku svetových konfliktov odlišný názor?

K určitému manipulovaniu s verejnou mienkou dochádza aj pri anketách. Podľa Týden.cz v prípade ankiet zverejnených na českom portáli týkajúcich sa Ukrajiny ich niekto svedomito manipuluje, aby vyznievali protirusky. Namiesto obvyklých niekoľko tisíc hlasujúcich, sa v týchto prípadoch vyšplhá požadovaná odpoveď niekedy až na tristotisíc.

Ochrana alebo cenzúra?

Na Slovensku sa vyskytla iná situácia. S cieľom vyhnúť sa vulgárnym, rasistickým, agresívnym a lživým príspevkom spravodajské portály Sme.sk a Aktuality.sk vypli diskusie k niektorým článkom. Okrem rómskej problematiky a článkov týkajúcich sa homosexuálnej problematiky vypnutie diskusii postihlo už aj spomínanú tému konfliktu na Ukrajine.

ru