Český profesor Keller o nátlaku na Fica i červenej šatke pre neskrotného býka

Slovensko/Česká republika 6. októbra 2016 (HSP/Foto: Ján Keller)

Český europoslanec a sociológ profesor Ján Keller v rozhovore pre Hlavné správy vysvetlil svoj pohľad z pozície europoslanca na pripravované dohody TTIP a CETA. Vyjadril sa tiež k nedávnemu summitu, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Zároveň objasnil svoj pohľad na nášho premiéra Roberta Fica ohľadom povinného prerozdeľovania migrantov.

Dozviete sa tiež, na koho môže podľa Kellera pôsobiť zmienka o neutralite Slovenska a ďalších krajín ako červená šatka na neskrotného býka.

Aký je Vás postoj k výsledkom referenda v Maďarsku? Ako hodnotíte skutočnosť, že k urnám neprišiel dostatočný počet ľudí?

Myslím si, že v Česku by dostatočný počet ľudí prišiel. Zvyšok je vecou Maďarov.

Vy ako europoslanec súhlasíte s prijatím dohôd TTIP a CETA? Aký máte na nich názor?

Proti dohode TTIP som z mnohých úplne vecných dôvodov. Je príliš utajovaná, nezaručuje, že nedôjde k zníženiu zdravotných, hygienických a ďalších štandardov zatiaľ platných v Európe. Jej doložka o arbitrážach medzi investormi a štátmi zvýhodňuje už dopredu investorov na úkor štátov. Spojené štáty nie sú navyše ochotné otvoriť investičné príležitosti pre firmy z Európy zďaleka v takom rozsahu, v akom požadujú otvoriť Európu pre seba. Všetko ale nasvedčuje tomu, že táto dohoda nestihne byť prijatá.

S dohodou CETA to je na prvý pohľad trochu inak. Existuje však podozrenie, že skrze túto dohodu s Kanadou by sa americkým firmám umožnilo obísť dohodu TTIP. Okrem toho by prijatie CETA slúžilo ako precedens pre prijatie TTIP, až sa začne niekedy o tri, štyri roky opäť pretláčať. To, že s tým korporácie opäť prídu, môžeme brať za zaručené. Nezarobia na tom Američania ani Európania, ale práve len veľké nadnárodné korporácie.

Čo si myslíte o našom premiérovi Robertovi Ficovi? Podľahne časom tlakom Bruselu a bude súhlasiť s kvótami?

Pri premiérovi  Robertovi Ficovi som si istý, že s kvótami nikdy súhlasiť nebude. Bol som v Štrasburgu prítomný na schôdzi, kde sa na vášho pána premiéra robil obrovský a veľmi nevyberavý nátlak, ale on sa nedal. Chcel som sa v debate postaviť na jeho stranu, ale nebolo mi udelené slovo. Dávali slovo iba tým, ktorí na neho útočili. Aj demokracia má rôzne podoby.

Ako by ste zhodnotili nedávny neformálny summit EÚ v Bratislave? Priniesol podľa Vás nejaký posun pre úniu?

Informácie mám len z oficiálnych tlačových správ. Pri najlepšej vôli som v nich nič prelomové nenašiel. Ale keď som si prechádzal výsledky summitov z posledných piatich rokoch, nenašiel som nič ani v nich. Asi neviem hľadať.

Začiatkom júla bola prezidentovi Andrejovi Kiskovi, Národnej rade Slovenskej republiky a Vláde Slovenskej republiky adresovaná výzva na  vojenskú neutralitu Slovenska. Signatári výzvy sú presvedčení, že  „historická skúsenosť ukázala a realita dneška dosvedčuje, že pre štát  nášho rozmeru, ekonomickej výkonnosti, kultúrnej a duchovnej orientácie sa neosvedčilo žiadne vojenské zoskupenie.“ Môže Slovensko  spoločne s ďalšími štátmi Európy, napríklad krajinami V4, vytvoriť neutrálny geopolitický most?

To nie je otázka pre mňa, ale pre zahraničných politikov a generálov, ktorí by nám to museli najprv umožniť. Myslím si, že hlavne na generálov musí pôsobiť akákoľvek zmienka o neutralite ako červená šatka pre neskrotného býka.

Profesor Keller sa pre Hlavné správy vyjadril aj k téme migrácie. Ozrejmil svoj pohľad na dohodu s Tureckom i postupu Austrálie voči lodiam s pašerákmi migrantov. Vysvetlil tiež svoje stanovisko k návrhu zjednotenia utečeneckých dávok v rámci Európskej únie. Jeho názory a postoje si budete môcť prečítať v druhej časti rozhovoru.