Bratislava otvorene: Dokedy budú developeri ničiť kultúrne a historické hodnoty?

Bratislava 18. augusta 2015 (HSP/Foto:BAO)

Iniciatíva Bratislava otvorene upozorňuje na nebezpečenstvo ďalšieho kultúrneho barbarstva na dunajskom nábreží z jednej „tvorivej dielne“ (River Park, Zuckermandel, PKO). Chce poukázať na to, že Henbury Development, s.r.o. (HD) opäť ničí kultúru a históriu Bratislavy, devastuje vytvorené hodnoty a verejný priestor. Nielenže chce zbúrať PKO, ktoré desaťročia slúžilo občanom, teraz chce zničiť aj tradičný balustrádový múrik na promenáde

Bratislava si za exprimátora Ďurkovského zničila najkrajšiu časť promenády masívnym betónovým múrom. Stratila tým prirodzený kontakt s fenoménom rieky a zničila dôležitý verejný priestor. Je smiešne a zároveň smutné, ako teraz ľudia sedia na lavičkách a namiesto na rieku hľadia na betónový múr. Vymýšľajú sa preto rôzne bizarné lavičky, nadstavce a pod., aby sa verejnosti umožnil pohľad na Dunaj. Pritom by bolo stačilo, keby projektanti dali navrhované riešenia pripomienkovať odbornej aj laickej verejnosti. Riešenia by sa našli minimálne tak, ako pri Eurovei, alebo v každom inom inteligentnom európskom meste.

Kultúrna verejnosť sa stále nevie zmieriť s faktom, že HD (blízka skupine J&T) chce navždy zobrať a zbúrať jediné mestské kultúrno-spoločenské priestory – PKO. Zatvorením PKO sa nemajú kde organizovať rôzne podujatia, verejnosť stratí sály a multifunkčné priestory pre 3600 ľudí. HD pokračuje v „búracích chúťkach“ a pod rúškom úpravy dunajskej promenády a protipovodňovej ochrany chce odstrániť krásnu kamennú balustrádu, ktorá elegantne dotvára priestor medzi Dunajom a stromoradím. Travertínový múrik skoro 60 rokov kultivuje vzťah niekoľkých generácií Bratislavčanov k nábrežnej promenáde. Nesie znaky dobrej architektúry, znamenitej kamenárskej práce a fortieľu a v neposlednom rade umožňuje ľuďom prirodzenejší kontakt s Dunajom. Pôvodný múrik vznikol v súťaži architektov, ktorí sa „vyhrali“ s každým detailom. Má v sebe niečo krásne, čo evokuje Jadran a také miesta, ako Dubrovník alebo Šibenik so svojou kamennou architektúrou.

HD celý rok 2014 predkladala a dopĺňala žiadosti o úpravu dunajskej promenády a protipovodňovej ochrany. Tento investičný zámer mal možno okrem iného za cieľ preinvestovať finančné prostriedky z tzv. náhradného plnenia z predaja pozemku pod PKO – podľa zmluvy, ktorú uzavrel primátor Ďurkovský s firmou HD v r. 2006, kde sa malo cca 4,34 mil. eur z predaja použiť na výstavbu promenády, uvádza iniciatíva Bratislava otvorene.

Takýto postup je pre občanov a mesto neprijateľný z týchto dôvodov:

1. Verejné nábrežie patrí všetkým občanom, a preto majú právo sa k takýmto projektom vyjadrovať, diskutovať o ňom a navrhovať svoje požiadavky. Netransparentnosť zámeru developera je v tomto prípade neprípustná.
2. Bratislava nepotrebuje ďalšiu protipovodňovú ochranu. Niektorí budovatelia (hlavne tí, ktorí chcú opäť preinvestovať cudzie peniaze) tvrdia, že predmetný úsek nespĺňa požiadavku na protipovodňovú ochranu Bratislavy. To je v rozpore s vyjadrením ministerstva životného prostredia v oficiálnej tlačovej správe vydanej pri príležitosti ukončenia projektu Bratislava – protipovodňová ochrana z 18. 1. 2011, že hlavné mesto je pripravené aj na prípadnú 1000-ročnú vodu. Dokončenie projektu protipovodňových úprav v Bratislave potvrdil aj vtedajší generálny riaditeľ SVP D. Kvocer.
3. V roku 2013 usporiadalo ministerstvo životného prostredia výstavu o protipovodňovej ochrane Bratislavy. Tiež sa na nej konštatovalo, že sa vybudovala najrozsiahlejšia protipovodňová ochrana nášho hlavného mesta v jeho doterajšej histórii a že táto systémová komplexná protipovodňová ochrana v intraviláne Bratislavy znamená dostatočne vysokú neprerušovanú ochrannú protipovodňovú brehovú líniu pevného aj mobilného charakteru tak, aby takzvaná návrhová povodeň neškodne pretiekla záujmovým územím mesta, čo preverila aj posledná povodeň v roku 2010.

Iniciatíva Bratislava otvorene víta, že hlavné mesto vo svojej odpovedi na žiadosť o záväzné stanovisko pre HD nesúhlasí s takýmto kultúrnym barbarstvom developera. Riešeniu vytýka hlavne vytváranie optickej bariéry, tvarový dizajn, ale čo je najhlavnejšie – nesúhlasí so zbúraním travertínového múrika. Zároveň BAO oceňuje, že mesto konečne počíta aj s názorom verejnosti.