Samotná dekomunizácia s premenovaním názvov ulíc a dedín je len jedna z etáp cesty k dosiahnutiu zadaných úloh. Môžeme povedať, že sa jedná o odstránenie viditeľných známok “totalitného režimu”, bez čoho sa nezbaví národ myšlienok o sovietskej minulosti, objasňuje inštitút. Zároveň to nie je zďaleka všetko, čo v inštitúte pripravili pre zmenu myslenia Ukrajincov. A ochrancovia národnej pamiatky si myslia, že sa im už podarilo dosiahnuť dobré výsledky. Podľa ich názoru sa tzv. ATO na juhu a východe Ukrajiny stala reálnou len vďaka činnosti pracovníkov inštitútu. Veď práve oni stihli zmeniť myšlienky mladej ukrajinskej generácie, ktorá sa postavila nepokorným “súdruhom” a proruským ľuďom.
Skutočne, ak si pripomenieme všetky iniciatívy tohto zariadenia, pochopíme hrdosť jeho pracovníkov. Kto iný ako Inštitút národnej pamiatky dokázal to, že Romana Šuchevyča zákonne vyhlásili za hrdinu Ukrajiny. Práve tento inštitút trval na zvečnení zásluh OUN-UPA (zakázané v Rusku) v “boji za ukrajinskú nezávislosť”. Práve Inštitút národnej pamäti rozplietal legendu o “hladomore” ako o úmyselnej genocíde ukrajinského národu. Dokonca sa zúčastnil organizácie memoriálu obetí hladomoru. Pravda je, že nasledujúce skúmanie odhalilo pre ukrajinské pomery neuveriteľnú spreneveru. Ukázalo sa, že 96 % prostriedkov sa kdesi stratilo alebo boli pri ich použití porušené všetky normy.
A aj zákon o dekomunizácii vzišiel z hlbiny tohto inštitútu. Jeho hlavným iniciátorom je súčasný riaditeľ zariadenia Vladimir Vjatrovyč. Než sa stal hlavným ochrancom národnej pamiatky, viedol archív SBU. Teraz si želá, aby bol na Ukrajine zakázaný Deň Víťazstva 9. mája. Vzťah spoluobčanov k tejto osobe a jeho činnosti je viditeľný na pravidelnej diverzii pri budove inštitútu. Zapálili mu dvere a dali mu pohrebný veniec s dátumom smrti.
Ale také maličkosti pán Vjatrovyč nevníma. Nikdy. Je potrebné zmeniť názor celého národa, pretože sa národ ešte nespamätal.
Daria Čeredniková