Zjedia Ľvov potkany? Motor euromajdanu sa mení na smetisko, ktoré nemá dosť pozemkov ako odmenu pre vrahov spoluobčanov

Ľvov 18. septembra 2016 (HSP/TASR-Joel Bissell/The Chronicle via AP)

Ľvov, centrum Haliča a banderizmu na Ukrajine, pôvodne krásne mesto, sa už dlhší čas premieňa na jedno veľké smetisko. Pred troma rokmi mnohí Ľvovčania a Haličania premenili Kyjev, matku ruských miest – tak ho nazývajú letopisy –  na krvavé jatky ponorené do zápachu horiacich pneumatík, dnes je Ľvov vystavený ekologickej katastrofe.

Ľvovské médiá bijú na poplach: mesto sa topí v odpadkoch, skládky odpadu sú preplnené, situácia je kritická a zhoršuje sa každodenne. Ľvovská mestská rada sa posťažovala, že smetie z Ľvova neprijíma Dnepropetrovsk, ani Nikolajev a všetky skládky vo Ľvove a na okolí – okrem dvoch – sú už zablokované . Používatelia sociálnych sietí každodenne uverejňujú fotografie s hromadami smetia porozhadzovaného pod  budovami vo Ľvove a sťažujú sa, že situácia sa stáva katastrofickou.

“Aféra Smetisko” nie je jediná, ktorá v posledných dňoch zalomcovala Ľvovom. Nie je tajomstvom, že polovica účastníkov kyjevského euromajdanu boli v skutočnosti Ukrajinci z Ľvova a z ďalších oblastí Haliče, z troch západných regiónov Ukrajiny, ktoré sa v minulom i v tomto storočí stali neslávne známe svojou láskou k banderizmu. Keď krvavý euromajdan prešiel do svojej druhej fázy, vyvražďovania spoluobčanov na juhovýchode Ukrajiny, nemalá časť Haličanov „odvážne“ kaličiacich v Kyjeve policajtov, ktorým janukovičovci zakázali sa brániť,  zdupkala na autobusoch – do nenávideného Ruska, pričom ešte dávali štedré úplatky pohraničníkom. Chceli totiž, aby ich čím skôr pustili preč z „milovanej, vyspelej, európskej Ukrajiny, najstaršej na svete“  a dovolili im čím skôr sa dostať do „zaostalej, tyranskej a agresorskej ázijskej stepi“. Pochopili, že na Donbase, ktorý sa na rozdiel od Janukovičom odzbrojených policajtov bráni, môžu údery nielen rozdávať, ale aj schytať a že sa domov môžu vrátiť v truhle , alebo byť zahrabaní do masového hrobu buldozérom slávnej ukrajinskej armády.

Nie všetci Haličania však ušli pred požiarom, ktorý roznietili. Niektorí naozaj išli na Donbas zabíjať svojich spoluobčanov, vrátane detí, žien, starcov a stareniek. Jedných tam priviedla banderovčina v hlave, ďalších strach z väzenia väčší ako strach z toho, že sa stanú masovými vrahmi a niektorých aj cieľová odmena za  skalpy ruských domorodcov. Účastníkom ATO totiž chunta sľúbila bezplatne prideliť pozemky.

Pred pár dňami sa vo Ľvove s prejavmi veľkého nesúhlasu a s pokrikmi: “Hanba, hanba!” stretol euromajdanový aktivista, primátor Ľvova a predseda parlamentnej strany Svojpomoc Andrej Sadovoj. Takýmito výkrikmi ho privítali veteráni takzvanej ATO, Porošenkovej „Antiteroristickej operácie“, ktorá nahnala ukrajinských občanov – tých, ktorí sa nechali nahnať –  zabíjať svojich spoluobčanov na Donbas. Účastníci ATO boli nespokojní, že napriek sľubom, ktoré dostali pred nástupom na ATO, im ešte za účasť na vyvražďovaní spoluobčanov neboli bezplatne pridelené pozemky. Ako že to bolo v 19. storočí v americkej prérii? Ak prinesieš dosť indiánskych skalpov, získaš zem.  Amerika – váš vzor… Až kým sa nad vami i nad Amerikou nebude konať nový norimberský tribunál, až kým sa za oceánom i u vás neukončí proces denacifikácie.

Vladimír Mohorita