Impulz prišiel z Francúzska, kde sa parlament posunul o krok bližšie k zákazu používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov.
Brusel zároveň pozorne sleduje Austráliu, kde zákaz pre mladších ako 16 rokov už vstúpil do platnosti – hoci čelí právnym výzvam. Práve to má byť test, či podobný model môže fungovať aj v Európe.
Francúzsko pritom pôvodne presadzovalo spoločný postup EÚ spolu s Dánskom, Gréckom a Španielskom. Napokon sa však rozhodlo konať samo. Dolná komora parlamentu už zákon schválila, čaká sa ešte na súhlas Senátu.
Podľa Von der Leyenovej hranica veku môže prísť
Na úrovni EÚ už dnes platia prísne pravidlá pre digitálny priestor. Prebiehajú vyšetrovania platforiem ako Instagram či TikTok, najmä pre ich vplyv na deti. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však naznačuje, že to nemusí stačiť.
Podporuje myšlienku minimálneho veku, no najprv chce počuť odborníkov. Komisia preto zriaďuje poradný panel, ktorý má vzniknúť „začiatkom tohto roka“, hoci pôvodne bol sľúbený ešte do konca roku 2025.
„Nechávame otvorené všetky možnosti. Získame spätnú väzbu a potom prijmeme prípadné budúce rozhodnutia,“ povedal hovorca Komisie Thomas Regnier.
Európsky parlament už vyzval na zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Podobné kroky plánujú aj krajiny mimo EÚ – Malajzia, Nórsko či Nový Zéland.
Overovanie veku ako kľúč
Niektoré štáty nechcú čakať. Dánsko oznámilo zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov už minulý rok. Spolu s Francúzskom patrí medzi päť krajín EÚ, ktoré testujú aplikáciu na overovanie veku.
Tá má zabrániť deťom v prístupe k škodlivému obsahu a Komisia ju plánuje spustiť do konca roka. Podľa Regniera by mohla byť nástrojom, ako vymáhať dodržiavanie pravidiel – či už na národnej, alebo európskej úrovni.
DSA ako zbraň proti „králičím norám“
Aj bez úplného zákazu má EÚ silné páky. Zákon o digitálnych službách (DSA) umožňuje regulátorom nútiť platformy meniť fungovanie v prospech ochrany detí. Zakazuje napríklad cielenú reklamu pre maloletých.
„EÚ môže pomocou DSA ovplyvniť spôsob, akým deti používajú sociálne siete,“ vysvetľuje analytik Paul Oliver Richter z think-tanku Bruegel.
Komisia už v roku 2024 spustila vyšetrovania TikToku, Facebooku a Instagramu pre obavy z takzvaného „efektu králičej nory“ – keď algoritmy ponúkajú čoraz extrémnejší obsah. Prípady sa vlečú, no Brusel sľubuje výsledky.
„Práca intenzívne pokračuje… tieto prípady uzavrieme,“ uistil Regnier.
Otázka teda neznie, či sa EÚ deťom na sociálnych sieťach postaví – ale ako tvrdo a ako rýchlo. Rok 2026 tak môže byť v tomto smere zlomový.
Na utorok je naplánované odvolacie konanie v prípade advokáta Davida Lindtnera
Na utorok 3. novembra je naplánované odvolacie konanie v prípade exsudcu a v súčasnosti poradcu predsedu vlády SR Roberta Fica…
Nemecký politik označil plány Bruselu vzdať sa ruského plynu za „šialenstvo“
Podpredseda poslaneckého klubu Alternatívy pre Nemecko v Bundestagu Markus Frohnmaier ostro kritizoval energetickú politiku Európskej komisie. Plán Bruselu definitívne sa…
Rusko rozširuje svoj vplyv v Afrike, chce stavať plávajúce jadrové elektrárne
Rusko pokračuje v rozširovaní svojho hospodárskeho a strategického vplyvu v Afrike. Štátna jadrová spoločnosť Rosatom v piatok oznámila pokročilé rokovania…
Washington schválil Ukrajine 500 rakiet Patriot, Kyjev si však počká roky
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok schválila predaj 500 protiraketových striel Patriot Ukrajine. Kyjev však upozornil, že dodávky sa…
Slovensko má pri odklone od ruského plynu výhodnejšiu pozíciu než Maďarsko
Slovensko má pri postupnom ukončovaní dovozu ruského zemného plynu do Európskej únie z hľadiska štruktúry dovozu výhodnejšiu pozíciu než Maďarsko.…





















