Ide o masové protesty v Spojených štátoch proti konaniu agentov Immigračnej a colnej polície (ICE), ktorí už zabili dvoch ľudí v Minnesote: 8. januára zomrela 37-ročná Rene Goodová po výstrele agenta ICE, 24. januára sa obeťou agentov stal 37-ročný zdravotník Alex PrettI. Nešlo však o migrantov, oaja sú občanmi USA.

V súčasnosti je to hlavná téma v Amerike, ktorá môže mať obrovský vplyv na politický boj v USA. V prvom rade na predvolebnú kampaň pred voľbami do Kongresu na konci roka.

Protesty proti tvrdým zásahom federálnych agentov sa konali v Minnesote aj skôr: štát, ktorého väčšina obyvateľov tradične podporuje Demokratickú stranu, je známy ako veľmi lojálny voči migrantom, v súvislosti s čím tu existujú početné a dobre organizované diaspóry, ktoré majú podporu miestnych orgánov.

Trump v reakcii na protesty v Minnesote pohrozil aktiváciou zákona o povstaní

Minnesota je navyše známa ako bašta najľavicovejšieho krídla Demokratickej strany: samotná strana sa tu nazýva Demokratická farmársko-pracovná strana Minnesoty a kongresmanka z Minneapolisu Ilham Omar je považovaná za najradikálnejšiu ľavicovú osobnosť v celom Kongrese USA.

Pravdepodobne práve preto si Trump vybral Minnesotu ako miesto exemplárnej operácie proti migrantom, aby dal boj ideologickému protivníkovi v jeho vlastnej bašte. Do štátu, a najmä do jeho najväčšieho mesta Minneapolis, boli nasadené početné kontingenty federálnych agentov, ktorí začali masové razie, ktoré prebiehali s exemplárnou tvrdosťou.

Agenti ICE, CBP (hraničná služba) a iných orgánov neváhali použiť silu v prípade najmenšieho odporu, vnikali do domovov a zadržiavali ľudí bez súdneho príkazu. V reakcii na to v Minnesote vypukli protesty a občianska neposlušnosť: ľudia federálnym agentom bránili v zadržiavaní a dokonca sa pokúšali zachrániť zadržaných.

Práve počas týchto udalostí zahynuli Rene Goodová a Alex Pretti. Goodová bola zastrelená, keď sa pokúšala odísť z miesta udalosti, hoci ju chceli zadržať (podľa oficiálnej verzie sa pokúsila naraziť do auta ICE, ale záznamy z bezpečnostných kamier to nepotvrdzujú).

Pokiaľ ide o Prettiho, podľa oficiálnej verzie ho zastrelili, pretože ohrozoval agentov zbraňou, avšak videozáznamy to priamo vyvracajú – na videu nemá v rukách žiadnu zbraň, ale len mobilný telefón, ktorým zrejme natáčal konanie agentov ICE.

Počas toho medzi nimi došlo k hádke, ktorá prerástla do bitky. Prettiho zrazili na zem a začali ho biť, a keď sa mu podarilo uniknúť, jeden z agentov na neho vystrelil najmenej 10-krát z bezprostrednej blízkosti.

Pretti skutočne mal legálne registrovanú zbraň a možno ju mal pri sebe v čase svojej smrti, ale nič nenasvedčuje tomu, že sa ju pokúsil použiť: pravdepodobne sa skutočnosť, že mal pri sebe pištoľ, použila ako ospravedlnenie zákonnosti konania agentov post factum (po čine).

Trump vyhlásil, že je pripravený použiť silu voči Iránu

Trump vo svojich komentároch po oboch vraždách podporil konanie federálnych agentov. V komentári k vražde Rene Goodovej uviedol, že sa „správala mimoriadne agresívne“ a že agent ICE „pravdepodobne vystrelil v sebaobrane“. A po vražde Prettiho sa Trump pokúsil tradične obviniť zo všetkého svojich demokratických oponentov, konkrétne guvernéra Minnesoty a starostu Minneapolisu, ktorí „podnecujú nepokoje svojou nebezpečnou a pompéznou rétorikou“.

Takáto reakcia prezidenta však len priliala olej do ohňa.

Už po vražde René Goodovej protesty v Minneapolise nadobudli masový charakter a po vražde Prettiho sa ešte viac zostrili. Médiá, ktoré sú proti Trumpovi, sa naplnili predpoveďami o „hrozbe nastolenia nacistickej diktatúry“, ktorej tvárou bol jeden z vedúcich pohraničnej služby Gregory Bovino, v uniforme ktorého videli odkazy na „estetiku SS“. K odporu proti Trumpovej politike vyzývali lídri Demokratickej strany, vrátane Obamu.

A dokonca aj časť Republikánskej strany zaujala negatívny postoj a požadovala vyšetrenie konania federálnych agentov. Navyše, vraždy v Minnesote odsúdila aj vplyvná tzv. Strelecká asociácia, ktorá je blízka republikánom.

Nakoniec sa k tomu všetkému pridala aj otázka schválenia federálneho rozpočtu – Demokrati sľubujú, že ho zablokujú, ak sa nezmenia metódy práce ICE.

Trump bol nútený zmierniť svoj postoj.

27. januára oznámil, že mal „veľmi dobré“ telefonické rozhovory s guvernérom Minnesoty, predstaviteľom Demokratickej strany Timom Walzom a jeho straníckym kolegom, starostom Minneapolisu Jacobom Freyom: obaja verejne požadujú zastavenie razií a stiahnutie agentov ICE a CBP zo štátu ako celku a z Minneapolisu zvlášť. Walz potvrdil rozhovor s Trumpom a označil ho za „najkonštruktívnejší za celú dobu“, hoci neprezradil podrobnosti dohody.

V ten istý deň médiá informovali o viacerých personálnych rozhodnutiach, ktoré boli zrejme dôsledkom nedávnych udalostí. Podľa správ bude z Minnesoty odvolaný a možno dokonca aj prepustený Gregory Bovino, ktorý viedol mnohé razie v Minneapolise (a predtým v Los Angeles a Chicagu). Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Levittová potvrdila, že Bovino je odvolaný z Minneapolisu, ale poprela povesti o jeho prepustení: podľa jej slov je Bovino „skvelý človek a vynikajúci profesionál“, ktorý „bude pokračovať v službe v CBP“.

Povráva sa tiež, že o svoju funkciu môže prísť aj ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová. Podľa iných informácií môže byť Noemová degradovaná a preložená na pozíciu súvisiacu s ochranou južnej hranice.

Všetko toto už vyvolalo vyhlásenia na tému „Trump utrpel porážku v bitke v Minneapolise a ustupuje“, „ minul cieľ“, „teraz republikáni určite prehrajú vo voľbách do Kongresu“, „nemá zmysel dohodovať sa s Trumpom a brať jeho slová vážne“ atď.

Treba poznamenať, že všetko, čo sa deje, už výrazne ovplyvňuje Trumpove preferencie a výrazne sťažuje Republikánom úlohu udržať si väčšinu v Kongrese.

Je však ešte priskoro hovoriť o tom, že bitka je skončená a Trump je pripravený zmierniť svoju imigračnú politiku. Rovnako ako hovoriť o nevyhnutnej porážke Republikánov vo voľbách. Všetko, čo sa deje, zatiaľ vyzerá ako taktický ústup a preskupenie síl. Okrem toho má Trump aj svoje tromfy vo vnútornej politike – výrazne sa zrýchlil rast HDP, protekcionistická politika prostredníctvom zavedenia ciel začína prinášať ovocie v podobe oživenia priemyselnej výroby v USA. Je pravda, že existujú aj vážne problémy – oslabuje dolár, rastie štátny dlh. Celkovo však ekonomickú situáciu v USA nemožno jednoznačne označiť za zlú.  To znamená, že robiť ďalekosiahle závery na tému „Trump je teraz definitívne na konci“ je zatiaľ predčasné.

Avšak samotný pocit narastajúcich problémov amerického prezidenta môže mať vplyv na medzinárodné záležitosti.

Samotný pocit narastajúcich problémov amerického prezidenta však môže ovplyvniť medzinárodné vzťahy. Vrátane rokovaní o Ukrajine.

Tie sa v súčasnosti posúvajú vpred výlučne vďaka úsiliu Trumpa. Na Aljaške sa mu podarilo dohodnúť s Putinom na zmiernení požiadaviek Kremľa a teraz aktívne tlačí na Kyjev, aby uzavrel mierovú dohodu s Ruskom za „aljašských“ podmienok, ktoré podľa vyhlásení Ruska a západných médií znamenajú stiahnutie ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti a povojnové bezpečnostné záruky pre Ukrajinu zo strany USA.

Zelenskyj na to nechce pristúpiť, v čom ho podporuje Európa.

V prípade neustáleho tlaku zo strany Trumpa sa však postoj Kyjeva môže bezpochyby zmeniť. Okrem toho, narastajúce rozpory medzi USA a EÚ ohľadom Grónska a iných problémov kladú Európanom otázku – či by mali naďalej stupňovať konfrontáciu s Ruskom, alebo naopak, či by mali čo najskôr normalizovať vzťahy s Moskvou, aby sa nedostali do situácie „vojny na dvoch frontoch“.

Vnútropolitické napätie v USA však môže vyvolať u Kyjeva aj u Európanov pocit, že treba ešte „trochu vydržať“ a Trump padne, k moci v Amerike sa vrátia Demokrati (alebo „systémoví Republikáni“) a všetko bude zase „ako za starých čias“ (teda ako za Bidena). Vrátane Ukrajiny.

Víkendové rokovania s Kyjevom sa podľa Moskvy niesli v konštruktívnom duchu

Ako už bolo spomenuté vyššie, nie je vôbec isté, že to tak bude. Ako je však známe, očakávania samy osebe môžu vyvolať určitú líniu správania.

A na tomto pozadí sa postoj ukrajinských orgánov aj Európy k podmienkam ukončenia vojny, ktoré navrhuje Trump, môže výrazne sprísniť. V nádeji, že na pozadí narastajúcich problémov sa Trump neodhodlá k tvrdému tlaku na Kyjev a vôbec sa môže odvrátiť od témy Ukrajiny (rovnako ako od témy Grónska a konfliktu s Európou) a preorientovať sa na iné otázky (vnútorná politika, ako aj Venezuela, Kuba, Irán, proti ktorým Západ nemá silné námietky), a v novembri sa budú konať voľby do Kongresu a celá konfigurácia moci v USA sa zmení.

Vplyv diania v Spojených štátoch na Trumpa však môže byť úplne iný. Nie je vylúčené, že problémy vo vnútri krajiny podnietia prezidenta USA urýchliť rokovania o Ukrajine, aby pred voľbami do Kongresu demonštroval jasný „mierotvorný“ úspech.

Aby však presvedčil ukrajinské orgány, aby súhlasili s odstúpením vojsk z Donbasu, Trump bude musieť použiť veľmi silné opatrenia (čo sa zatiaľ nezamýšľa urobiť) a potom vydržať kampaň v médiách s obvineniami, že pracuje pre Putina. Či sa Trump rozhodne pre tento krok, alebo skutočne presunie svoju pozornosť z Ukrajiny na iné otázky, bude jasné už v najbližšej dobe v priebehu rokovaní.

Prečítajte si tiež:

• Situácia eskaluje. Pentagon mobilizuje 1 500 vojakov, aby sa pripravili na možné nasadenie v štáte Minnesota
• Demokrati v USA chcú zablokovať rozpočet kvôli dvom mŕtvym na ich protestoch
• Trump v reakcii na protesty v Minnesote pohrozil aktiváciou zákona o povstaní