Žilinská samospráva pri modelovaní rozpočtových scenárov vychádza z aktuálnych analýz výpadku podielových daní a nepriaznivý vývoj očakáva aj pri zníženom výbere miestnych daní a poplatkov. “Veľmi zodpovedne sme sa od začiatku postavili ku všetkým preventívnym opatreniam prijímaným na úrovni štátu, ale aj mesta. Mnohé z opatrení znamenali utlmenie, pozastavenie činností mestských subjektov, spoločností, inštitúcií a zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Prinieslo to ekonomické straty, na ktoré bude musieť mesto nájsť finančné prostriedky,” vysvetlil primátor mesta Peter Fiabáne.
Už dnes sú podľa žilinského primátora jasné rozpočtové úpravy, ktoré budú znižovať negatívne dopady koronakrízy. “Prvým konkrétnym opatrením je návrh použitia veľkej časti rezervného fondu na krytie bežných výdavkov mesta. V tejto prvej etape sme tiež pristúpili k revízii existujúcich zmluvných vzťahov s externými dodávateľmi, k pozastaveniu investičných akcií mesta okrem havárií a nevyhnutných investícií, k regulácii mzdových nákladov, pozastaveniu dotácií a grantov či zrušeniu spoločenských akcií organizovaných mestom,” povedal Fiabáne.
Ekonomické úspory prvej etapy by podľa mestského hovorcu nemali občania mesta pocítiť v bežnom živote. “Pozastavené sú napríklad investičné akcie vo výške 1,5 milióna eur pre rok 2020. Ide najmä o projekty rekonštrukcie komunikácií pre peších a riešenie nedostatočného stavu niektorých objektov mesta. V súčasnosti sa mesto sústredí najmä na projekty spolufinancované z externých zdrojov a finančne menej náročnú projekčnú a inžiniersku prípravu,” uviedol Miškovčík s tým, že ďalšie úspory mesto hľadá úpravou predmetu zmlúv s externými dodávateľmi.