Môj profil 
Predplatné
Bratislava 18. novembra 2016 (TASR/HSP)
Združenie sudcov Slovenska (ZSS) žiada poslancov slovenského parlamentu, aby prehodnotili vládny návrh rozpočtu súdnictva a zvýšili výdavky v tejto oblasti. V prehlásení Celorepublikovej rady ZSS to uviedol prezident združenia Juraj Sopoliga.
Najväčšia stavovská sudcovská organizácia sa postavila za stanovisko Súdnej rady SR k návrhu rozpočtu súdov prijaté na jej októbrovom zasadnutí. Podľa združenia v primeranom rozsahu zohľadňuje opodstatnené požiadavky súdov v oblasti bežných i kapitálových výdavkov.
“Splnila by sa tak povinnosť štátu zabezpečiť ľudské, materiálne a finančné zdroje potrebné na riadnu činnosť nášho súdneho systému prioritne v záujme potrebného zvýšenia úrovne vymožiteľnosti práva,” uviedol prezident ZSS.
Sopoliga zdôraznil, že ak chcú členovia zákonodarného zboru účinne prispieť k zlepšeniu súčasných sťažených podmienok výkonu súdnictva, budú pri schvaľovaní rozpočtu akceptovať adekvátnu časť z požiadaviek Súdnej rady, ktoré sú z pohľadu ZSS vecne opodstatnené. Vyjadril presvedčenie, že sa vytvorí štandardný priestor na vzájomnú pozitívnu komunikáciu medzi parlamentom a Súdnou radou.
Súdna rada v zmysle svojej novej ústavnej pôsobnosti navrhla navýšenie bežných výdavkov súdnictva o 21,3 milióna eur. Tieto prostriedky sú podľa nej potrebné na zvýšenie počtu sudcov, súdnych úradníkov, zvýšenie platov súdnych úradníkov, rekonštrukciu a materiálno-technické dovybavenie súdov.
Navrhla aj navýšenie kapitálových výdavkov o 20,4 milióna eur, ktoré sú z jej pohľadu nevyhnutné na rekonštrukciu Justičného paláca v Bratislave, rekonštrukciu sídla Okresného súdu Bratislava I či obnovu vozového parku na súdoch.
Súdna rada tiež poukázala aj na neriešené požiadavky priestorových potrieb Krajského súdu v Košiciach, košických okresných súdov a upozornila na nutnosť bezodkladného zabezpečenia vlastného reprezentatívnejšieho sídla pre Najvyšší súd SR.
Novela ústavy účinná od septembra 2014 zakotvila novú ústavnú pôsobnosť Súdnej rady, ktorá sa má ako reprezentant súdnictva možnosť vyjadriť k navrhovanému rozpočtu priamo zákonodarnému zboru.
V prijatom stanovisku Súdna rada skonštatovala, že vidí nesúlad medzi návrhom rozpočtu, ktorý jej predložilo ministerstvo spravodlivosti a podkladmi predsedov súdov k nemu. Vládny návrh podľa Súdnej rady nepokrýva vecne odôvodnené požiadavky súdov, ktoré boli do neho premietnuté iba sčasti, respektíve vôbec.
.jpg)
