Časť ukrajinských politológov, politikov a žurnalistov však začala otvorene písať proti takémuto hrubému a arogantnému zasahovaniu Američanov do vnútorných záležitostí Ukrajiny.

Ukrajinský novinár Anatolij Šarij, ktorý žije za hranicami Ukrajiny, pretože sa mu ukrajinskí nacisti vyhrážali fyzickou likvidáciou, vyzval Volkera, ktorý Porošenka podporuje a radí Ukrajincom aby ho volili, aby sa aj so svojou rodinou nasťahoval na Ukrajinu, zamestnal sa na Ukrajine a žil tak, ako žijú milióny Ukrajincov, chuť podporovať Porošenka by ho určite prešla.

Porošenka podporujú v druhom kole aj ďalší americkí vazali. Predseda európskej rady a poľský rusofób Donald Tusk, generálny sekretár NATO Jens Stoletenberg či Angela Merkelová, ktorá Porošenka pozýva na návštevu Berlína.

Zelenskij však získal v prvom hlase dvakrát viac hlasov ako Porošenko, čo predstavuje pre Američanov nepríjemný precedens, ktorý musia riešiť. Existuje viacero spôsobov, ako docieliť, aby sa nestal Zelenskij ukrajinským prezidentom, všetky však predpokladajú že pred týmito spôsobmi sa ukáže na Západe podpora Porošenkovi.

Následne sa bude dať tvrdiť, že Ukrajincov v správnom rozhodnutí motivovovali aj postoje a názory EÚ, ktoré spoločne s odhodlaním Ukrajincov pokračovať v odpore voči Rusku nakoniec aj priniesli síce tesné, ale predsa legitímne víťazstvo Porošenka. Slniečkári navyše tvrdia, že na Ukrajine, nie je možné falšovanie výsledkov volieb, takéto čosi predsa demokrati nerobia.

Kurt Volker pracuje priamo v Porošenkovej blízkosti. Americká lobbistická skupina BGR Group ktorej je Volker členom má podľa Porošenka oficiálnu úlohu zastupovať ukrajinské záujmy v USA, v skutočnosti Volker kontroluje a riadi Porošenka a jeho tým.

Ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, ktorý patrí ku kritikom Porošenka vyjadruje spokojnosť s tým, že sa Volker priveľmi angažuje na ukrajinskej politickej scéne. Volker by si však mal uvedomiť, že už je s Porošenkom natoľko spätý, že ak Porošenko padne, budú to ľudia vnímať aj ako porážku USA.

Návšteva Merkelovej síce môže zdvihnúť čiastočne Porošenkovi rating pred druhým kolom volieb, no oveľa výhodnejšie pre Porošenka by bolo, keby sa mohol Porošenko stretnúť s Lukašenkom. V Bielorusku prežívajú a pracujú milióny Ukrajincov. Merkelová je pomerne ďaleko, Lukašenko hneď za rohom a preto má v ponímaní ukrajinských voličov podstatne silnejší hlas ako Merkelová. Lukašenko však Porošenka do Minska nepozval.

Pogrebinskij takisto upozorňuje na skutočnosť, ako výrazne sa zmenila situácia v porovnaní s rokom 2014. V roku 2014 zinscenovali tajné služby na Ukrajine štátny prevrat, všetko mali pod kontrolou a priamo riadili udalosti na Majdane. Porošenka vnímali Ukrajinci div nie ako dar z nebies.

Dnes sa situácia zmenila. Ukrajinci pochopili, že boli oklamaní a hlasujú svojimi nohami. Kto mohol, už Ukrajinu opustil a uchytil sa v cudzine, obrovské množstvo Ukrajincov odišlo do Ruska. Američanov a Západ začali Ukrajinci vnímať ako klamárov a vzťahy k Západu citeľne ochladli.

Dnes sa Američania spoliehajú najmä na Porošenka, Zelenskij je pre nich menej vhodným kandidátom, ktorého dosiaľ nemajú pod kontrolou (to sa môže zmeniť). Objavujú sa však už aj informácie, že aj Zelenskij už má svojho amerického tútora, ktorý mu odporúča, čo má robiť a v prípade víťazstva Zelenského pôjde len o menšiu kozmetickú zmenu americkej politiky.

Odstavenie Porošenka a jeho klanu však určite odštartuje boj medzi ukrajinskými oligarchmi, oslabenému Porošenkovi pôjdu mnohí jeho politickí nepriatelia po krku a nejednotnosť ukrajinskej politickej scény nie je to, po čom Američania práve dnes, keď sa im rúca Sýria, Venezuela a v posledných dňoch aj Líbya, túžia.

Ďalší ukrajinský politológ Ruslan Bortnik tvrdí, že za ukrajinskými prezidentskými voľbami sa skrýva celý konglomerát rozdielnych záujmov a podľa jeho slov už postoje Američanov a Európy v podpore Porošenka nie sú jednotné.

Vyzerá to tak, že aj Merkelová vyjadruje podporu Porošenkovi najmä v dôsledku tvrdého amerického nátlaku, to ako sa Američania musia snažiť pri presadzovaní svojích názorov svedčí o tom, že ich postavenie hegemóna je vážne otrasené.

Ešte pred 10 rokmi im stačilo len naznačiť a celá EÚ prekotne plnila ich rozkazy, dnes sa musia Američania čoraz častejšie utiekať k nátlaku voči neposlušným európskym lídrom.  Samozrejme nie všetci európski lídri neposlúchajú, Američania sa určite môžu spoľahnúť napríklad  na Miroslava Lajčáka či Andreja Kisku.

Podľa Ruslana Bortnika sa momentálne vyvíja tlak na Zelenského, aby bol vo vzťahu k Američanom ústretovejší, pretože to, do akej pozície sa stavia Zelenskij dnes, sa Američanom úplne nepáči. A predsa nebude nejaký Ukrajinec odvrávať Američanom, ktorí na Ukrajine v roku 2014 uskutočnili majdan, pretože sú rozhodnutí Ukrajincov používať vo svojej hybridnej vojne voči Rusku.

Pred druhým kolom prezidentských volieb má Zelenskij pred Porošenkom pomerne veľký náskok (Zelenskij 30%, Porošenko 16%)