Môj profil 
Predplatné
Novela zákona pôjde na podpis prezidentke Zuzane Čaputovej. Na rozhodnutie, či zákon podpíše, má 15 dní. Parlament by mal začať proces výberu nového šéfa prokuratúry pravdepodobne v septembri.
Predmetom kritiky opozície bolo, že kandidovať za šéfa prokuratúry môže aj neprokurátor. Opozícia tvrdila, že zákon sa chystá pre bývalého politika a advokáta Daniela Lipšica. Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, že kandidátom na generálneho prokurátora môže byť osoba, ktorá dva roky pred vymenovaním nevykonávala funkciu prezidenta SR, poslanca Národnej rady SR, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu.
Uchádzačom o funkciu šéfa prokuratúry môže byť podľa poslaneckého návrhu občan SR, ktorý je voliteľný do parlamentu a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Musí mať aspoň pätnásťročnú prax v právnickom povolaní a musí byť bezúhonný. Parlament neschválil pozmeňujúci návrh poslanca Richarda Rašiho, aby kandidát nikdy nebol odsúdený za žiadny trestný čin.
Zákon rozširuje okruh navrhovateľov kandidátov do funkcie generálneho prokurátora. Podľa aktuálne platnej legislatívy môžu návrhy predkladať výlučne poslanci parlamentu. Po novom by tak mohli urobiť aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v SR a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
Kandidáti absolvujú verejné vypočutie pred ústavnoprávnym výborom. Voľba generálneho prokurátora by mala byť v parlamente verejná. Novela obsahuje nový dôvod na odvolanie šéfa prokuratúry. Bude ho možné odvolať v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) odmietol výhrady opozície, že toto pravidlo dáva možnosť svojvôle a politického rozhodnutia. Podľa neho sa na odvolaní musí zhodnúť parlamentná väčšina, prezident SR si môže vyžiadať stanovisko Rady prokurátorov SR pred rozhodnutím, či generálneho prokurátora odvolá. Následne ešte bude takéto rozhodnutie podľa Dostála preskúmateľné Ústavným súdom SR.
Poslanecká novela o prokuratúre sa rozšírila aj o ustanovenia o voľbe špeciálneho prokurátora. Poslanec Boris Susko (Smer-SD) tvrdil, že ide o neprípustný „prílepok“ k novele zákona. Kritizoval tiež, že špeciálny prokurátor nemusí byť prokurátorom.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) vyhlásil, že ustanovenia o špeciálnom prokurátorovi „nie sú prílepkom v pravom slova zmysle”. Poznamenal, že súčasný špeciálny prokurátor Dušan Kováčik by nemusel dostať bezpečnostnú previerku a v tom prípade by funkciu stratil. Aktuálna sa tak môže stať voľba nového špeciálneho prokurátora. Poslanci preto uprednostnili, aby sa špeciálny prokurátor volil podľa nových pravidiel.
Špeciálneho prokurátora bude podľa schváleného návrhu voliť parlament. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov. Začne plynúť dňom zloženia sľubu. Tá istá osoba nemôže byť opakovane zvolená za špeciálneho prokurátora. Kandidovať do tejto funkcie môže občan SR, ktorý je voliteľný do národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, má odbornú justičnú skúšku a je bezúhonný. Podobne ako kandidát na generálneho prokurátora musí spĺňať podmienku, že posledné dva roky nevykonával politickú funkciu.
V súvislosti s funkciou kandidátov na generálneho prokurátora sa spomínali okrem Lipšica tiež mená prokurátorov Jána Šantu, Jána Hrivnáka či Maroša Žilinku. Podpredseda parlamentu Šeliga dnes zdôraznil, že opozícia nie je dohodnutá na žiadnom mene.
Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí v piatok 17. júla. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu.
