Môj profil 
Predplatné
Pohrebné obrady viedol a hlavným celebrantom sv. omše bol jeho spolužiak a banskobystrický biskup Marián Chovanec, za účasti biskupov Dávida Tencera z Reykjaviku a Jozefa Haľka z Bratislavy, generálneho vikára z Nitry Petra Brodeka a z Banskej Bystrice Branislava Kopala, ktorý predniesol aj homíliu. aspoň sto kňazov, diecéznych aj rehoľných, rehoľných sestier z viacerých spoločenstiev, rodiny, členov spoločenstva Fatima, farníkov z Podlavíc a Veľkého Zálužia a mnohých stoviek veriacich. Farnosť, v ktorej bol farárom, Banská Bystrica – Podlavice, sa s ním rozlúčila už v piatok 12. januára. Jeho odchod z tohto sveta 8. januára zverejnili viaceré média, pretože zomrel na ceste, na Donovaloch, v blízkosti obce Motyčky. Táto mohutná manifestácia živej viery je dokladom toho, že počas svojho života dokázal osloviť a získať si mnohých a presvedčiť ich o svojom úprimnom záujme a láske k nim.
I keď sa pre kňazstvo rozhodol už v roku 1978, iste aj pod vplyvom vtedajšieho farára vo Veľkom Záluží, účastníka jeho pohrebu, Jána Jakúbka, kedy bol prijatý na teologickú fakultu v Bratislave, z ktorej bol v roku 1981 vylúčený za účasť na protestnej hladovke a vtedy sa začali jeho široké aktivity v podzemnej cirkvi, v civilných zamestnaniach, laických iniciatívach, mládežníckych hnutiach, čo aj vyvrcholilo jeho účasťou na sviečkovej manifestácií 25. marca 1988. V rokoch totality sme boli spolubývajúcimi v byte na Nezábudkovej v Bratislave, priatelia a neskôr spolužiaci. Bol mužom veľmi aktívnym a činným vo viacerých profesiách. Istý čas pracoval ako ošetrovateľ. Mám doma monografiu obce Veľké Zálužie, s jeho venovaním, ktorú zostavil a v roku 1993 bola vydaná. Jeho celoživotným záujmom bola astronómia, navštevoval hviezdáreň v Hurbanove, absolvoval v tomto odbore aj pomaturitné štúdium. Keďže roky pracoval v Chemických Závodoch Juraja Dimitrova, získal stredné odborné chemické vzdelanie. Veľmi aktívne sa popri práci v zamestnaní zapojil do činnosti laického apoštolátu. Venoval sa osobitne mladým ľuďom a organizoval pre nich letné tábory, stretnutia, krúžky, kurzy, lyžovačky, školenia. Angažoval sa pri vydávaní a rozširovaní samizdatu a kresťanskej literatúry. Stal sa členom spoločenstva Fatima, v ktorom svoje prvé sľuby zložil v roku 1987 a večné v roku 1998. V roku 1990 znova začal študovať diaľkovo teológiu a angažoval sa v mládežníckych organizáciách, ktoré spolu zakladal, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a Hnutie kresťanských spoločenstiev detí – erko. Jeho dovtedajšie skryté aktivity sa preniesli do verejnosti. Organizoval mnoho rokov pešiu púť mládeže Muráň Levoča. Po dohode s biskupom Rudolfom Balážom nastúpil v roku 1998 do seminára v Banskej Bystrici a 19. júna 1999 bol v Martine vysvätený za kňaza. Pôsobil vo farnosti Uľanka, na Španej doline rozbiehal diecézne centrum pre mládež, ktoré sa stalo impulzom pre prácu s mládežou aj pre iné diecézy. V roku 2009 sa stal farárom vo farnosti Banská Bystrica – Podlavice. Svoju kňazskú službu vykonával obetavo, s láskou, ľudskosťou, humorom a záujmom o každého.
Jeho životná cesta nebola jednoduchá, ale bola bohatá v obetách, službe a mnohorakej činnosti. Bol veľmi pracovitý a húževnatý, pritom rozvážny a skromný. Myslel na každého a na všetko a nemal čas na seba. Ako to povedal kazateľ počas pohrebnej omše, Nebol len aktivistom, bol človekom duchovnej hĺbky a všetko čo robil vyvieralo z jeho viery. Jeho záujem a činnosť presahovala aj hranice farnosti v ktorej pôsobil, svojho spoločenstva, ba aj hranice Slovenska. Mal rád aj svoje rodisko, kam sa príležitostne vracal a udržiaval vždy s farnosťou a obcou, v ktorej vyrástol kontakt. Naplno bol vyťažený aj posledný deň jeho života na tomto svete. Pohreb pri Hlohovci, stretnutie spoločenstva Fatima na Orave a cesta do Banskej Bystrice kam sa už nevrátil. Vrátil sa do večného Domova s čím počítal a na čo sa aj pripravoval.
Odpočívaj v Pokoji, milý Daniel, a vďaka za všetko, čo sme cez Teba dostali. Nech Ti to bohato nebeský Otec odmení.
Ľudovít Košík
.jpg)
