Výstražné slová vplyvného ruského politológa

Vplyvný ruský politológ Sergej Karaganov, známy výzvami na použitie jadrových zbraní, napísal článok o stratégii Ruska v nadchádzajúcom “veku vojen”.

24. 02. 2024 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Sergej Karaganov / Foto: Screenshot

Moskva 23. februára 2024 (HSP/Foto:screenshot)

▶ ❚❚ ↻

Vyzýva na politiku nazvanú “Pevnosť Rusko”. A je presvedčený, že Ruská federácia by sa mala vyhýbať účasti vo vojnách. Hlavnou zásadou pre Rusko je podľa Karaganova “maximálne nezapájanie sa do konfliktov”, ktoré vypuknú počas “geostrategického zemetrasenia”, ktoré sa začalo.

“Mali sme veľké šťastie, že sme sa nezaplietli do ďalšieho arménsko-azerbajdžanského a izraelsko-palestínskeho konfliktu,” píše Karaganov.

V tejto súvislosti je podľa neho úlohou Ruska zabrániť možným vojnám medzi Severnou a Južnou Kóreou, Indiou a Pakistanom, ako aj v susednom Kazachstane.

Karaganov navrhuje nebojovať priamo, ale vyvažovať medzi rôznymi hráčmi, najmä vyvažovať vzťahy s Čínou s kontaktmi s Indiou, Tureckom a Blízkym východom. Zároveň vybudovať “trojuholník Rusko – India – Čína”, ktorý by “stabilizoval veľkú Euráziu”.

Pokiaľ ide o USA, ich “priame zahraničné aktíva budú čoraz zraniteľnejšie, čo by sa malo nepriamo podporiť zvýšením nákladov amerického impéria” (t. j. je potrebné podporovať nepriateľov Ameriky bez toho, aby sa s ňou priamo viedla vojna).

Naopak, na Ukrajine Karaganov navrhuje skôr bojovať “do víťazného konca” než “vyvažovať”.

Za “víťazný koniec” v ukrajinskej vojne Karaganov označuje “anexiu celého juhu, východu a pravdepodobne aj Dneperskej oblasti”.

“Západné krajiny sú predmetom budúceho vyjednávania. V optimálnom prípade – vytvorenie tam nárazníkového demilitarizovaného štátu so zmluvne neutrálnym (s ruskými základňami na zaručenie neutrality) štatútom. Miesto pre tých obyvateľov súčasnej Ukrajiny, ktorí nebudú chcieť ruské občianstvo a život podľa ruských zákonov,” tvrdí politológ.

Pokiaľ ide o konfrontáciu so Západom, Karaganov opäť vyzval na “modernizáciu politiky jadrového odstrašovania”. Rusko by podľa neho malo demonštrovať svoju pripravenosť “použiť jadrové zbrane v prípade núdze” a sprísniť znenie svojej jadrovej doktríny.

“Ruská politika by mala verejne vychádzať z toho, že NATO je nepriateľský blok, ktorý svojou minulou politikou dokázal, že je agresívny, a de facto vedie vojnu proti Rusku. Preto sú akékoľvek, vrátane preventívnych jadrových úderov proti nemu, morálne a politicky oprávnené,” píše Karaganov.

Navrhuje údery proti NATO, ak bude pokračovať v ostreľovaní ruského územia.

“Plánovačom vo Washingtone a ich európskym slúžkam by malo byť jasné, že zničenie ruských lietadiel nad naším územím alebo ďalšie bombardovanie ruských miest bude potrestané (po preventívnom údere s nejadrovými hlavicami) použitím jadrových zbraní,” domnieva sa politológ.

Navrhuje tiež “zmeniť oficiálnu ruskú politiku nešírenia jadrových zbraní” a začať odovzdávať atómové zbrane krajinám, priateľským k Rusku. Podľa Karaganova by sa tým výrazne znížila pravdepodobnosť eskalácie konfliktov v okolí týchto štátov.

Putin sa už vyjadril proti Karaganovovým “jadrovým” myšlienkam. Ale už samotný fakt, že sa k nim ruský prezident osobne vyjadril, naznačuje, že tento výrok sa neobjavil len tak pre nič za nič. Zrejme sa objavil ako signál Západu, že ruské vedenie o tejto možnosti uvažuje, konštatujú pozorovatelia.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ceny ropy stúpli, naďalej ich podporuje napätie medzi USA a Iránom. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v apríli dosiahla do 7.13 h SEČ 69,18 USD (58,16 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 38 centov (0,55 %).